Vyu�ovanie Fa na stretnut� o komponovan� hudby a o tvorbe v�tvarn�ho umenia

Li Chung-�'

Vyu�ovanie Fa na stretnut� o komponovan� hudby. 2

Vyu�ovanie Fa na diskusii o tvorbe v�tvarn�ho umenia. 16

Vyu�ovanie Fa na stretnut� o komponovan� hudby

(Li Chung-�, 21. j�la 2003, Washington D.C.)

V��ina na�ich u�en�kov Dafa potvrdzuje Dafa a kr��a po svojich vlastn�ch cest�ch v kultiv�cii t�m, �e pou��va svoje mimoriadne talenty a to, �o sa nau�ili. V�etky vrstvy spolo�nosti a r�zne povolania v �udskej spolo�nosti m��u sl��i� ako prostredie pre kultiv�ciu a po�as prenasledovania m��u posl��i� ako prostredie na objas�ovanie pravdy a zachra�ovanie vn�maj�cich bytost�, ktor� boli zveden� nadol po zl�ch cest�ch skazenou stranou. Ak si m��ete udr�iava� spravodliv� my�lienky a spravodliv� �iny, k�m ste pod tlakom zla, toto je potvrdzovanie Fa a potvrdzovanie seba sam�ho. T�, �o maj� umeleck� zru�nosti, m��u otvori� nov� cestu v potvrdzovan� Fa. Dnes tu m�me nejak�ch �tudentov, ktor� nevykro�ili napred a pri�li sa z��astni� Fa konferencie, a to je v�born�. Prirodzene s� tu nejak�, ktor� pod tlakom okolnost� zaost�vaj�. Uvedomi� si to a za�a� odznova je zodpovednos�ou k sebe sam�mu.

V��ina na�ich �tudentov nepre�la cez obrovsk� katastrofu, ktorou bola Kult�rna revol�cia, preto�e boli v tom �ase e�te dos� mlad�. Ke� teraz �elia tlaku ne��tostn�ch a hroziv�ch okolnost� po�as s��asn�ho prenasledovania u�en�kov Dafa, zanech�va to hlbok� stopy v ich du�i. Nikdy nepre�li nie��m podobn�m a zrazu ich tak�to tiesniv� podmienky tla�ia nadol, �o na nich m� ve�k� psychologick� vplyv. Tak�to utl��anie a prenasledovanie � prenasledovanie, ktor� pou��va ka�d� formu schopnosti vl�dy klama�, ohov�ra� a falo�ne obvi�ova�, a ktor� pou��va ka�d� n�stroj dikt�torstva a ka�d� prostriedok propagandy z arzen�lu zlej strany � naozaj boli nejak� nov� �tudenti, ktor� nikdy nepre�li cez nie�o tak�hoto a �tudenti, ktor� neboli usilovn� v �tudovan� Fa, ktor� v tom �ase nevedeli, �o robi�. Niektor� sa dokonca stali vyslovene pesimistick�mi a potom boli tak�, ktor� sa za�ali �plne odd�va� p��itkom medzi be�n�mi �u�mi. Ke�e po�et �ud�, ktor� sa u�ili Dafa, bol obrovsk�, tak�chto �tudentov vtedy nebolo m�lo. Ale pre v��inu u�en�kov Dafa sa u� Dafa zakorenil v ich �ivotoch po�as u�enia sa Fa a ak by ste ich naozaj po�iadali, aby opustili Dafa, mysl�m, �e ke�e boli �ivotmi, ktor� z�skali Fa, c�tili by, �e sa to rovn� strate v�etkej �ivotnej n�deje, �ivotu bez bud�cnosti, a tak sa v skuto�nosti nemohli oddeli� od Dafa. �o sa t�ka �tudentov, ktor� sa stali pesimistick�mi, v skuto�nosti to bol kr�tky zm�tok, hoci samozrejme boli nejak�, ktor� boli a� pr�li� zm�ten�. (Majster sa smeje) Ale nech je ako chce, pokia� si to dok�ete uvedomi� a pr�s� nasp�, v�etko je v poriadku. Nech je situ�cia ak�ko�vek, prenasledovanie sa e�te neskon�ilo a st�le s� tu pr�le�itosti vr�ti� sa na cestu kultiv�cie a robi� veci, ktor� by u�en�ci Dafa mali robi�. Potom sa to bude po��ta� iba ako sk��ka v kultiv�cii, ktor� ste dobre nezvl�dli a mali by ste jednoducho kr��a� dobre po ceste pred sebou. Ne�inili ste sa dobre v minulosti, ale nec�te sa t�m za�a�en�. Bolo to v skuto�nosti preto, �e ste nebrali v�ne �tudovanie Fa a preto, �e sa kultivujete medzi be�n�mi �u�mi, tak�e za okolnost� ako s� tieto v�s prip�tanos� k strachu vedie k tomu, �e nedok�ete udr�a� krok s kultiva�n�m stavom u�en�kov Dafa a �asom ur�ite budete ma� medzeru vo va�om pochopen� Fa. Nerobte si v�ak starosti, preto�e to m��ete postupne dohna� pomocou �tudovania Fa. �o sa t�ka zvy�n�ch �tudentov, mali by ste pom�ha� tak�mto �tudentom. Majte vo�i nim pochopenie. V�etci z v�s, pokia� sa r�tate medzi u�en�kov Dafa, by mali pracova� spolo�ne a navz�jom si pom�ha�.

Pre kultiv�ciu u�en�kov Dafa je tu po�iadavka, konkr�tne, mus�te zachra�ova� vn�maj�ce bytosti a potvrdzova� Fa. Odvtedy �o za�alo prenasledovanie ste sa celkove �inili v�borne. Ka�d� �lovek vyu��val to, v �om je dobr� a �o sa nau�il, aby potvrdil Dafa a toto zah��a pou�itie prostriedkov kult�ry. Samozrejme, oh�adom pou�itia umenia, ak chcete ma� dobr� v�sledky, mus�te sa dobre �ini� pri tvoren� hudby alebo umeleck�ho tanca. Spr�vne, ak hovor�me o hudbe a tanci, mus�me ma� �tudentov s mimoriadnymi schopnos�ami v tejto oblasti. Pozrime sa teda, �i nejak�ch neobjav�me. V skuto�nosti m�me tak�chto talentovan�ch �ud�. Prejdime teraz k t�me tvorenia hudby a tanca.

Ak chcete komponova� dobr� hudbu a vytvori� dobr� umeleck� vyst�penia, mus�te skuto�ne da� hlavy dohromady a pr�s� s n�padmi. Zlep�ovanie kvality va�ich predstaven�, vr�tane t�ch pre telev�ziu, vy�aduje va�e kolekt�vne �silie. Ak sa na to pozer�me z h�adiska s��asnej situ�cie, tak�chto talentovan�ch �ud� je medzi na�imi �tudentami mimo ��ny ve�mi m�lo. Medzi �tudentami v ��ne s� �udia so v�emo�n�mi talentami a nebol by �iaden probl�m spravi� to�ko s�borov, ko�ko by ste chceli. Ale mimo ��ny je to ve�mi �a�k�. Tak�e mus�te n�js� rie�enie. M�a osobne napadla jedna idea. Videli ste, ako sa programy NTDTV (TV Novej Tchang Dynastie) dost�vaj� na �oraz spr�vnej�iu ko�aj, ale v mnoh�ch oh�adoch e�te st�le treba spravi� zlep�enia. Jej hudobn� a umeleck� programy e�te st�le nie s� tak� bohat�. Nechcete, aby va�i div�ci mali pocit, �e va�e telev�zne programy s� nudn�. Tak�e mus�te pouva�ova� o sp�sobe, ako va�imi telev�znymi programami pritiahnu� viac div�kov. Ak sa m�te �ini� e�te lep�ie pri objas�ovan� pravdy, mus�te ma� mnoho div�kov a to znamen�, �e mus�te vyhovie� vkusu be�nej verejnosti. Iba takto m��ete by� efekt�vnej�� v objas�ovan� pravdy. Preto mus�te pouva�ova� o sp�sobe lep�ej spolupr�ce. Je teda na v�s, aby ste pri�li na to, ako lep�ie dosiahnu� najv��� mo�n� ��inok, to jest, aby ka�d� va�e vyst�penie alebo ka�d� v� telev�zny program bol bohat�� �o sa t�ka obsahu a vy��� �rov�ou. Sadnime si a pohovorme o tom trochu. Ka�d�, kto m� dobr� n�pad, povedzte ho a m��eme ho prediskutova� a pozrie� sa, �o z neho bude.

V s��asnosti je e�te mnoho �a�kost�. Jednou je financovanie, �al�ou je nedostatok �ud� s mimoriadnym talentom � t�ch, �o s� vy�kolen� profesion�li, je mimoriadne m�lo. To s� najz�kladnej�ie probl�my a s� to tie naj�a��ie. Ale ako to vid�m ja, ste napokon u�en�kmi Dafa, tak�e ke� pr�de na potvrdzovanie Fa a z�chranu vn�maj�cich bytost�, pokia� d�te do toho v�etko, ko�ko toho dok�ete spravi�, to�ko spravte. Ke�e na�e prostriedky s� obmedzen�, mysl�m, �e by sme mali vy�a�i� �o najviac z t�ch prostriedkov, ktor� m�me.

M�m �al�� n�pad. M��e telev�zna stanica spravi� tento rok Novoro�n� gala predstavenie? Preto�e na Nov� rok maj� programy ��nskych TV v Severnej Amerike a v�ade vo svete nedostatok novoro�nej n�lady. Plat� to najm� pre Novoro�n� gala predstavenia v telev�zi�ch v ��ne. Mnoho �ud� ich naz�va �katastrof�lna telev�zia�. S tou rigidnou kult�rou strany a t�mi stereotypn�mi vzormi, v�etky tie programy smie�ne vychva�uj� t� skazen� stranu ako �v�born�, sl�vnu a spr�vnu�. �V�born� situ�cia�, ktor� st�le vym���aj�, bola po desa�ro�ia zam���an� na to, aby neobratne ohlupovala� �ud� v ��ne. Tak�e �o keby ste tentoraz vytvorili kult�rny program, ktor� je bez stran�ckej kult�ry a bez vulg�rnych a surov�ch �artov � program, ktor� skuto�ne patr� �udstvu? Prinajmen�om m��ete poskytn�� hlavn�mu publiku NTDTV program, s ktor�m bud� spokojnej�� a toto pom��e cel�mu telev�znemu programu. Hoci m�me teraz k dispoz�cii m�lo talentovan�ch �ud�, nie je to tak, �e nem�me �iadne mo�nosti. V skuto�nosti som videl, �e niektor� vyst�penia, ktor� ste spravili, s� celkom dobr�. �o n�m moment�lne ch�ba najviac s� �udia, ktor� dok�u komponova� hudbu a robi� in�trument�ciu;[1] pri niektor�ch vyst�peniach, ktor� rob�te, je hudobn� sprievod pomerne monot�nny. Ale v skuto�nosti m�me �ud�, ktor� to dok�u robi�. Je to len ot�zka ako umo�ni� u�en�kom Dafa s t�mito schopnos�ami prida� sa k n�m a hra� svoje �lohy.

Toto s� hlavn� veci. Pohovorme si o nich a vycibrime ich. V skuto�nosti by ste tak�to konkr�tne veci mali robi� sami. Veci, o ktor�ch som hovoril, s� skuto�ne trochu konkr�tne a spravidla o konkr�tnych veciach nehovor�m. V�dy ke� u�en�ci Dafa maj� stretnutie, chc�, aby Majster pri�iel a povedal nieko�ko slov, a tentokr�t sa to t�ka prerazenia cesty v oblasti umenia pre kultiv�ciu, z�chranu vn�maj�cich bytost� a potvrdzovania Dafa, tak�e som s�hlasil s t�m, �e poviem nieko�ko slov, aby som v�m v�etk�m pomohol ma� e�te jasnej�ie �o sa t�ka d�le�itosti vec�, ktor� rob�te pri potvrdzovan� Fa. V skuto�nosti ste sa v poslednom �ase �inili ve�mi dobre, ale mus�me robi� veci v �ir�ej miere. Mali by ste dok�za� lep�ie spolupracova�; va�a sila by sa mala sta� o nie�o v��ou, a obsah diel, ktor� vytv�rate, by sa mal v ka�dom oh�ade o nie�o zlep�i�. Mysl�m, �e toto by sa malo sta�. Ne� som pri�iel, va�e stretnutie u� nejak� �as be�alo, tak�e v �om pokra�ujme. (Majster sa smeje)

U�en�k: U�ite�, m��em sa v�s sp�ta� na radu oh�adom nie�oho?

U�ite�: Po�te na to.

U�en�k: M�m star�ho zn�meho, ktor� hr� na erhu[2] a na klav�ri a dok�e aj komponova�. Pozn�m ho naozaj dobre a m��em poveda�, �e sa mu nep��i, ako to vyzer� v ��ne. R�d by som ho pozval, aby sem pri�iel a prv� vec, ktor� by som spravil ke� opust� to miesto, by bola, �e by som mu objasnil pravdu.

U�ite�: V skuto�nosti som ned�vno uva�oval o my�lienke, ktor� uv�dzate. �tudenti v ��ne maj� prostriedky na vytvorenie to�k�ch s�borov, ko�ko len treba, a nebol by dokonca ani probl�m vytvori� ve�k� s�bory; dokonca by sa dal sformova� aj obrovsk� symfonick� orchester. Ale mimo ��ny e�te nem�me tieto podmienky. Tak �i tak, my�lienka je len my�lienka a �i je praktick� pozva� ho sem je nie�o, �o mus�te dobre premyslie�. Aj �loha, ktor� bude m�c� hra� po pr�chode sem, mus� by� realistick�. Jeho postoj vo�i Falun Gongu samozrejme nebude probl�m, hne� ako mu predostriete pravdu. M��em poveda� len to, �e sk�ste a uvid�te.

U�en�k: Mysl�m, �e m�me m�lo talentovan�ch �ud� na komponovanie hudby.

U�ite�: Ke� hovor�me o komponovan� hudby, v skuto�nosti je medzi vami dos� ve�a �ud�, ktor� to dok�u a je mo�n�, �e ich je viac medzi t�mi, �o tu dnes nie s�. Moment�lne komponovanie hudby, ako to vid�m ja, v skuto�nosti nie je ve�k�m probl�mom. Probl�m je s in�trument�ciou.

U�en�k:� Medzi be�n�mi �u�mi je ve�a tak�ch, ktor� maj� mimoriadny talent na in�trument�ciu hudby. M��eme ich pozva�, aby n�m pomohli?

U�ite�: To je idea. M��ete to sk�si� a uvid�te.

U�en�k: Dnes tu sed�m pred Majstrom a c�tim sa ve�mi zahanbene. V�era som na Fa konferencii nemohol zadr�a� slzy, preto�e som sa kedysi �pecializoval na komponovanie a in�trument�ciu, ale nevykro�il som vpred po�as prenasledovania. Od za�iatku som nebol pevn� a od za�iatku som nedok�zal odhodi� veci z minulosti. Pros�m Majstra o odpustenie. Oddnes chcem spolupracova�, oddnes naozaj vykro��m napred. (Potlesk) M�m ideu oh�adom ve�k�ho Tchang koncertu. V Anglicku s� nejak� �udia, ktor� sa �pecializuj� na v�skum d�vnej Tchang hudby a dali dohromady partit�ry nejakej Tchang hudby. Uva�ujem o tom, �e pre klasick� �as� koncertu by sme mohli nap�sa� partit�ry na z�klade Tchang hudby.

U�ite�: V�etci sa mo�no �udujete, pre�o v�dy hovor�m o kult�re dynastie Tchang. Tchang kult�ra je skuto�nou �udskou kult�rou a je jej vrcholom. �i to boli zru�nosti alebo kult�ry, ktor� mali �udia, bolo to cel� na absol�tnom vrchole. Po Tchangu to za�alo upada�. Samozrejme, videli ste nejak� dos� dobr� veci v �ase Ming a �ching, ale v skuto�nosti sa za�ali ubera� smerom k v�ednosti a liter�ti ako aj remeseln� umelci zamerali svoju pozornos� na trivi�lne mali�kosti. Ich myse� sa stala ve�mi �zkou � pr�li� zameranou na detail � a u� nemali t� ve�kolep� atmosf�ru, ani jemn� a znamenit� zru�nosti z �ias Tchang. Ale nech to bol ak�ko�vek vek, m��ete z neho vych�dza� pri va�om vytv�ran� umeleck�ch diel. Av�ak ur�ite mus�te za�leni� �rty kult�ry, ktor� m� Dafa samotn� da� �udstvu, prerazi� spravodliv� cestu, ktor� za�ali u�en�ci Dafa a zanechaj� ju �udstvu. Nie je to tak, �e m�te jednoducho v�etko kop�rova� z �ias Tchang. M��ete �erpa� z tej kult�ry, ktor� mali d�vni �udia dynastie Tchang alebo inej dynastie a �o sa t�ka hudby, m��ete vzia� za z�klad umeleck� obsah ako aj zvuk star�ch �asov a vytv�ra� veci, ktor� vy�a�ia �o najviac z vlastnost� ��nskych �ud�.

U�en�k: Dobr� de�, Majster! Pri in�trument�cii za��vam nevysvetlite�n� pocity; napr�klad ke� pracujem s detskou hudbou, �asto m�m pocit radosti. Skomponoval som dve skladby, ktor� maj� v sebe stopy d�ezu, a uva�ujem, �i to je celkom v poriadku?

U�ite�: S��asn� hudba �i d�vna hudba, je to proste tak, �e mus�te kr��a� po svojich vlastn�ch cest�ch, na z�klade v�ho pochopenia ako u�en�kov Dafa. Pre�o to hovor�m takto? Preto�e ka�d� �lovek na tomto svete, bez oh�adu na to, ak� m� ve�k� schopnosti a ak� m� prirodzen� nadanie, ak by ste ho po�iadali, aby kr��al po ceste, ktor� je jasn� a �ist�, nedok�zal by to. Nesta�� ma� len majstrovsk� techniku alebo zru�nos�. U�en�ci Dafa sa stali ve�mi �ist�mi v o�istnom procese vlastnej kultiv�cie a potvrdzovania Fa a ich r�e mysle a sp�sob, ak�m sa na veci pozeraj�, sa l�i od be�n�ch �ud�. Preto ste schopn� to spravi� a preto skuto�ne m��ete privies� �modern�ch� �ud� na cestu, ktor� je skuto�ne pre �ud�, tak�e m��ete ma� tak� ��inok a polo�i� tak�to z�klad�u pre �udstvo. Ako som povedal, telev�zna stanica, ktor� vediete, va�e noviny, r�dio at�. � zd� sa, �e v�etky �elia mnoh�m �a�kostiam. Ale v�etky tieto �a�kosti bud� pomaly rozrie�en�. K���ovou vecou je, aby ste dali �udstvu dobr� formu kult�ry. Uvid�te, �e �udia bud�cnosti bud� v ka�dom jednom oh�ade nasledova� to, �o robia u�en�ci Dafa. Nesk�r sa to stane z�kladnou kult�rou bud�cej �udskej rasy. �o je kritick� je, �i dnes dok�ete vytv�ra� dobr� veci. Ke� dok�ete ustanovi� tieto z�kladn� veci, bud�ci �udia ich bud� �tudova�, a preto to, �o rob�te a ak� veci vytv�rate, je mimoriadne d�le�it�. Be�n�, d�vne, modern� � ak to potrebujeme, m��eme z toho vych�dza�. Ale skuto�ne mus�te vytv�ra� bez�honn� veci. Mus�te sa k �u�om spr�va� zodpovedne. (Majster sa smeje) Upokojte sa, nehovor�m, �e sa mus�te stra�ne nam�ha� so v�etk�m, �o rob�te. V skuto�nosti s� veci, ktor� obvykle vytv�rate, u� odli�n� od vec� be�n�ch �ud�, a ak vezmeme do �vahy va�e zru�nosti, tak tie veci naozaj nie s� priemern�.

Ako som pred chv��ou povedal, �i je to hudba Tchang, s��asn� hudba, alebo �oko�vek in�, ak dok�ete za�leni� siln� str�nky t�chto vec� pri vytv�ran� va�ich vlastn�ch, je zaru�en�, �e sa to bude l�i� od vec� be�n�ch �ud�. Je to preto, �e va�e sf�ry a hlb�ie v�znamy, ktor� tomu d�vate, zaru�ia, �e vn�torn� zmysel hudby, ktor� vytvor�te, bude in�. Ale je tu jedna vec. Ak n�jdete sp�sob, ako spravi� z�klady hudby samotnej e�te lep��mi a sprav�te to dobre, potom skuto�ne p�jdete po ve�kej ceste.

U�en�k: Majster, z�skal som vzdelanie v z�padnej hudbe, hoci sa �asto zaober�m ��nskou hudbou. �o si mysl�te o sp�jan� z�padnej a ��nskej hudby?

U�ite�: To samo osebe nie je probl�m, �lovek m��e vych�dza� z oboch. K���ov�m je prerazi� cestu. Napr�klad, vezmime si z�le�itos� robenia in�trument�cie. V d�vnej ��ne nebol v�bec kladen� tak� d�raz na in�trument�ciu v hudbe. Vtedy v podstate mala formu spolo�nej hry a nanajv�� nechali r�zne n�stroje vies� pas� alebo hra� s�lo. Tak�e nevenovali ve�a pozornosti in�trument�cii. Koncept hudobnej in�trument�cie, ktor� m�me dnes, v skuto�nosti poch�dza z kult�ry z�padnej hudby a je to v podstate nie�o, �o �loveku odovzdali Bohovia. Je to jedna z najlep��ch vec� v tomto cykle �udskej civiliz�cie a prin�a to �loveku dobro.

U�en�k: Majster, rozdiel medzi klasickou ��nskou hudbou a z�padnou klasickou hudbou je obrovsk�. Ak� rozdiel je medzi nimi na nebesiach?

U�ite�: Pred renesanciou boli hudobn� n�stroje a samotn� hudba na z�pade dos� jednoduch�. Po renesancii z�padn� hudba postupne dosiahla svoj vrchol a umenie �udskej kult�ry v kr�tkom �ase spravilo gigantick� skok vpred. Kontrast medzi kult�rou a umen�m �udstva v tom �ase v porovnan� s t�m, �o mali predt�m, je dramatick�. Spomenuli ste hudbu na nebesiach. Samozrejme, je tam ve�k� rozmanitos� hudby a boli sformovan� r�znymi charakteristikami stavov bytost�, ktor� tam �ivoty maj�. Dne�n� z�padn� hudba, �i je to pou�itie in�trument�cie a hudobn�ch n�strojov alebo zvl�dnutie mo�nost� n�strojov, jej celkov� hudobn� te�ria sa vyvinula do obsiahleho syst�mu hudby, ktor� sa v porovnan� s hudbou, ktor� malo �udstvo predt�m, stal komplexn�m a zlo�it�m odborom. Tu na �udskej �rovni mo�no z�padn� hudbu vidie� ako �pln� syst�m, nie�o, �o Bohovia z�merne odovzdali �loveku v ned�vnom obdob�. �zijsk� hudba je druhom be�nej kult�ry, ktor� Bohovia neust�le odovzd�vali �loveku po�as priebehu ustanovovania v��ej kult�rnej hist�rie �udstva. Tak�e to nie je len kult�rny rozdiel medzi v�chodom a z�padom, preto�e s� to veci odovzdan� z mnoh�ch kozmick�ch syst�mov a v in�ch neuverite�ne po�etn�ch kozmick�ch syst�moch m� ka�d� tento syst�m svoje vlastn� jedine�n� veci a tie s� mimoriadne systematick�, mimoriadne posv�tn� a mystick�. Tak�e to, �o m�me tu, je len to, �o Bohovia odovzdali �loveku, nie�o, �o m��e by� vyjadren� �udsk�mi prostriedkami. Zah��a to umeleck� tanec a ma�bu. �lovek pozn� len olejov� ma�bu, tradi�n� ��nsku ma�bu at�., pri�om v skuto�nosti s� to jednoducho �rty kult�r najni���ch �ivotov r�znych syst�mov odovzdan� Bohmi rozli�n�ch syst�mov. In�mi slovami, �lt� rasa zodpoved� Bohom r�znych �rovn� syst�mu ur�it�ho kozmick�ho tela, celou cestou nahor po najvy��ieho Boha a v tom syst�me existuje stav, v ktorom existuj� ich vlastn� charakteristiky. Rovnako to plat� pre bielych: maj� svoj zodpovedaj�ci kozmick� syst�m. V ka�dom takom syst�me mo�no n�js� charakteristiky a formy existencie r�znych �ivotov dan�ho vesm�ru, ktor� sa prejavuj� ako charakteristiky r�znych kult�r a r�znych r�s, ke� s� vyjadren� v �udskom svete. Kv�li tomuto s� tam rozdiely v ich hudobn�ch n�strojoch a v �rt�ch a �t�loch ich hudby. Av�ak syst�m hudby pr�tomn� na z�pade v poslednom �ase, vr�tane jeho n�strojov, v skuto�nosti nie je nie�o, �o sa p�vodne nach�dzalo v nebesk�ch kr�ovstv�ch Bohov bielej rasy. Patr� to kozmick�mu syst�mu �alek�ch �ivotov a bol odovzdan� v�hradne z�padnej spolo�nosti; bol sem prinesen� kv�li Fa. �udsk� kult�ra, ktor� bola u� d�vno vytvoren� pre n�pravu Fa, sa stala pre �iv� bytosti na tejto �rovni u� mimoriadne bohat�.

�

U�en�k: Dobr� de�, Majster! Som �tudent, ktor�ho hlavn�m odborom je d�ez. (�udia sa smej�) Tak�e by ma zauj�malo, �i je to nie�o, �o m��em robi�?

U�ite�: Ja si mysl�m toto. V s��asnosti m�me f�zu, v ktorej sa u�en�ci Dafa kultivuj� pri potvrdzovan� Fa a nie je to �as n�pravy Fa �udsk�ho sveta. Tak�e ke�e sa kultivujete v be�nej �udskej spolo�nosti, mus�te jes�, �o znamen�, �e mus�te ma� pr�cu. Niektor� pr�ca nie je pr�li� vhodn�, av�ak, nu�, �o m��ete robi�? �o hovor�m je, �e je pre v�s v poriadku maxim�lne sa prisp�sobi� stavu spolo�nosti be�n�ch �ud�, ke� pr�de na va�u pr�cu. Mnoh� veci v �udskej spolo�nosti v skuto�nosti nie s� dobr�, ale tak� je jednoducho be�n� �udsk� spolo�nos� v tomto bode a v�etci �udia vo svete to prij�maj�. Tak�to je spolo�nos�. �udsk� spolo�nos� bude v tomto stave predt�m, ako Fa naprav� �udsk� svet, tak�e teraz to nech�me tak ako to je. Tak�e m��e� robi� svoju pr�cu rovnako ako predt�m. Ale ako sa kultivujete, mus� v�m by� jasn�, ktor� veci s� bez�honn� a ktor� nie s�. Tak�e mo�no povie�, �e si tie veci �tudoval, nu�, potom prinajmen�om m� nejak� znalos� hudobnej te�rie a nejak� hudobn� schopnosti, ovl�da� tie vedomosti. Tak�e k�m si buduje� svoju hudobn� z�klad�u, m��e� vykon�va� povolanie, ktor� si sa nau�il, aby si si zarobil na �ivobytie a je v poriadku, ak to bude� jednoducho robi� tak, ako najlep�ie dok�e�. Z�rove� m��e� popri tom komponova� nejak� klasickej�ie a tradi�nej�ie veci a ke� to dovolia podmienky, m��e� sk�ma� in� formy klasickej�ej hudby, m��e� si vybra� �t�dium nejak�ch vec�, ktor� pova�uje� za bez�honn� � to je nie�o, �o m��e� spravi�. V skuto�nosti, nech �tuduje� �oko�vek, to ako s� vyjadren� noty, je len z�le�itos�ou �t�lu. �o sa t�ka znalosti hudobnej te�rie, je to rovnak�.

�

U�en�k: Odvtedy, �o bol vytvoren� hudobn� t�m, nech je to in�trument�cia �i komponovanie, cel� �as stoj�m proti obrovskej bari�re, konkr�tne, veci ktor� p�em alebo in�trumentujem pre in�ch, maj� kvalitat�vny deficit. Ale zd� sa, �e v�etci do toho u� dali �o mohli, a �e veci, ktor� som sa nau�il, som v�etky pou�il. Naozaj neviem, ako sa cez to dosta� a �alej sa zlep�ova�. (�udia sa smej�)

U�ite�: Ak sa p�tate m�a, nemysl�m si, �e je to nevyhnutne probl�m. U� som vlastne po�ul hudbu, ktor� ste hrali. Ak m�me hovori� o� kvalite, nemysl�m si, �e by tu bol probl�m s n�zkou kvalitou. �o je kritick� je, �e veci, ktor� vytv�rame, maj� by� tradi�n� a maj� sa p��i�, a t�m preraz�me cestu, ktor� je spravodliv�. Nehovoria be�n� �udia, �e piesne musia by� chyt�av�? Hne� ako spievate, �udia okolo v�s by mali chcie� nau�i� sa to, aby si to mohli n�ti� s vami. In�mi slovami, je to ot�zka toho, ako to spravi� bez�honn� a z�rove� zodpovedaj�ce vkusu �ud�. V skuto�nosti, jednoducho povedan�, to ako sa bude dari� veciam vytvoren�m u�en�kmi Dafa, nele�� v kvalite. K���om je prerazenie va�ej vlastnej cesty.

U�en�k: Po roku 1949 v podstate ��na nemala �iadnu hudbu; v momente ako be�n� �lovek otvor� �sta aby spieval, ur�ite to bud� piesne strany a jej kult�ry a to vr�tane textu aj hudby. Teraz m�me t�to pr�le�itos�, aby sme v tomto �ase pou�ili silu Dafa, aby sme skuto�ne vytvorili �udstvu k�sok neba. C�tim, �e hudba, ktor� vytvorili na�i �tudenti, m� sklon k� jemnej kr�se a je mimoriadne pokojn�, ale mo�no jej ch�ba pocit ve�koleposti �i vzne�enosti.

U�ite�: Pri slov�ch popisu, ktor� ste pr�ve pou�ili, je jedno ve�mi pr�hodn� a to je �pokojn�.� (�udia sa smej�) �udia s� nadmerne v�niv� alebo prehnane bojovn� a toto nie s� norm�lne stavy bytia �loveka. V skuto�nosti je to nie�o, �o prich�dza pod vplyvom d�monickej povahy. V �loveku existuje dobro aj zlo, tak�e ke� je �lovek rozb�ren� alebo ke� s� jeho �iny dokonca za hranicami racionality, v��inou to patr� k t�m veciam modernej hudby. Ke� je �lovek iracion�lny alebo je uprostred nie�oho, ke� za�ne z�ri� a str�ca �sudok, potom v skuto�nosti preb�dza svoju negat�vnu str�nku. Naproti tomu, ke� je �lovek v pokojnom stave, je dobr�, a to je v skuto�nosti opravdiv� stav� �udskej bytosti. V r�mci stavu pokoja s� vrcholy a najni��ie body, ale je to plne racion�lne a v stave pokoja existuje jeho vlastn� n�dhera, hoci t� n�dhera je zalo�en� na pokoji.(Potlesk)

Ako to vid�m ja, m�te ve�a schopnost�. Nie je potrebn�, aby ste sa porovn�vali s t�m, �o sa v s��asnosti poklad� za �elitn� �tandardy. V skuto�nosti s� dnes mnoh� z toho, �o sa poklad� za elitu, s��asn� veci. Ko�ko �ud� teraz dok�e komponova� skuto�ne tradi�n�, decentn�, ve�k� hudobn� vety? V�etci i�li cestou �s��asnej hudby�. Piesne v ��ne s� v poslednom �ase v�sledkom kult�ry strany, nezost�va ni�, �o by sa dalo skuto�ne prezentova�. Nik v dne�nej ��ne nedok�e vytvori� nie�o tak�, ako vytvorili t� z�padn� hudobn�ci v predminulom storo��. Samozrejme, ani z�pad to teraz nedok�e vytvori�, preto�e jeho vrchol u� pre�iel a tie chaotick� �s��asn� veci zhodili jeho klasick� hudbu a� na sam� dno. Ale z�pad ju raz mal, pri�om ��na nie. V skuto�nosti boli v d�vnej a dne�nej ��nskej hudbe nejak� ve�mi dobr� veci. Ich v�chodiskov� bod a z�kladn� mel�die s� v�etko tak� veci, ktor� odr�aj� opravdiv� stav �loveka a ak niekto chce vytvori� tak� hudbu, skuto�ne �ou m��e zachyti� obrovsk�, �irok� dimenzie; iba�e dnes nikto nevenuje tak�m veciam �silie, ��m je e�te �a��ie vybudova� z nich syst�m. Samozrejme, so zmenou dynastie prich�dza zmena kult�ry a veci predch�dzaj�cej dynastie s� zmyt� pre� vplyvom kult�ry novej dynastie. To je tie� d�vodom, pre�o neexistuje sp�sob, ako by sa mohla podstata hudby z takmer 5.000 rokov kult�ry prenies� a� do dne�ka; nikto v �iadnej dynastii ju nedok�zal zachova�. �koly ma�ovania a hudby na z�pade sa objavili a� v posledn�ch dvoch storo�iach. Tie �koly maj� �tudijn� predmety, �tandardy a normy. T�, �o tam �tuduj�, vedia, �o sa maj� u�i�, a v�etci, �o absolvovali tie �koly, pre�li systematickou a �tandardizovanou v�u�bou. Bol teda sformovan� �pln� syst�m. V ��nskej hist�rii dynasti� nikdy ni� tak� nebolo. Samozrejme, po zalo�en� republiky boli v ��ne �udia, ktor� t�mto veciam venovali pozornos�. Postupne boli nejak� �tudenti, ktor� sa vr�tili po nejakom �ase �t�dia v zahrani�� a ovl�dali nejak� veci zo z�padnej hudby. Tak�e od neskor�ieho obdobia dynastie �ching sa postupne objavovali �udia s tak�mto talentom. Ale �o sa t�ka schopnosti naozaj systematizova� pomocou hudby kult�ru, h�bku a cit ��nskych �ud�, alebo z toho spravi� nie�o skuto�ne poriadne a s��as� hlavnej kult�ry, nikto to nespravil. Skazen� strana� to�ko rokov vytrubovala nie�o ako kampa� �Nechajte sto kvetov kvitn���, ale to v�etko bolo v z�ujme jej hr�zovl�dy. V skuto�nosti nespravila naozaj ni�, preto�e kult�ra tejto strany, ktor� m� sl��i� dikt�torstvu, je n�siln�, prive�mi ohniv� a za svoj cie� si stanovila zni�enie kult�ry etn�k v ��ne. Je v rozpore s opravdiv�mi, pokojn�mi �rtami �udsk�ch bytost� a nem� �udsk� dotyk a u� samozrejme v�bec ni� podobn� ako h�bku a cit 5000 rokov starej klasickej ��nskej civiliz�cie. Najz�kladnej�ie veci, s ktor�mi pri�la strana, boli prinesen� zo Sovietskeho zv�zu.

Mysl�m, �e sa zd�, �e v�etci m�te pomerne vzne�en� ciele a vysok� ide�ly. Ak to je to, o �o sa sna��te, potom to jednoducho sk�ste spravi� a uvid�te. Z toho �o m��em poveda�, popevky a �udov� piesne, ktor� boli zachovan� v ��ne od staroveku dodnes, mnoh� z t�ch vec� maj� tie� pr�chu� r�znych dynasti�, a veci, ktor� �udia v ��ne vytv�raj� dnes, maj� nejak� stopy z rozli�n�ch dynasti�, ako aj sovietske stopy. Vtedy v �asoch Star�ho �anghaja bolo ve�a popul�rnych piesn�. Hoci slov� niektor�ch z nich neboli tak� dobr�, v t�ch pies�ach bol obsiahnut� bohat�, trval� p�vab klasickej ��ny, spolu s vedom�m na�ich predkov. Tak�e z�kladom mel�di� bol rytmick� zvuk ��nskych d�vnych trad�ci�. Ak m��ete vzia� za z�klad mel�die a zvuk d�vnej ��nskej hudby a pou�it�m techn�k a met�d z�padnej hudby na nich stava� � ak dok�ete prerazi� t�to cestu � to by bolo ve�kolep�. Je v�m jasn�, �o hovor�m, nie? P�tam sa, preto�e ste v tomto oh�ade odborn�ci.

U�en�k: Z�padn� hudobn� n�stroje maj� svoje vrchn� t�ny. Mysl�m, �e �lovek m��e c�ti� v�znamy za t�mi vrchn�mi t�nmi. Vrchn� t�ny z�padn�ch n�strojov a ��nskych n�strojov maj� svoje vlastn� �pecifick� vlastnosti a charakteristiky.

U�ite�: Toto je len va�e konkr�tne vn�manie. �o sa t�ka ved�aj��ch v�znamov, �udsk� kult�ra pre�la ur�it�m historick�m procesom a ka�d� nota, ktor� �lovek hr�, m� svoje ved�aj�ie v�znamy �pecifick�ch charakterist�k tej etnickej skupiny, ako aj �ivotn� pocity jednotlivca. Ka�d� hudobn� pas� obsahuje n�ladu, ktor� chce hudobn�k vyjadri�, a pou�it� noty bud� samozrejme tie� vyjadrova� v�znamy, �o zah��a pou�itie vrchn�ch t�nov. To, �o ste pop�sali, je len va�e osobn� vn�manie t�chto vec�.

U�en�k: Som �tudent z Rak�ska. Vytvorili sme v Rak�sku skupinu 4 �ud�. �tudujem klasick� klav�r, pri�om ostatn� hraj� d�ez. Teraz m�me probl�m: hovoria, �e hudba, ktor� robia, je �ist�, pri�om je to st�le vlastne d�ez.

U�ite�: Mo�no si vytvorili predstavu a myslia si, �e je �ist�. Ak by naozaj neexistovali predstavy poch�dzaj�ce zo s��asnej hudby, ktor� by ich ovplyv�ovali, veci, ktor� vytv�raj�, by ur�ite boli odli�n�. Je to v�ak st�le ako som povedal: ak tie veci rob�te, aby ste si zarobili na �ivobytie, potom je to v poriadku. Av�ak oh�adom skuto�n�ho vytv�rania hudby u�en�kmi Dafa, mus�te razi� svoju vlastn� cestu. V tom procese ur�ite bud� probl�my oh�adom pochopenia.

U�en�k: Hraj� v �kole d�ez. Ak budeme hra� na ulici, je to v poriadku?

U�ite�: Ak skuto�ne dok�ete prerazi� cestu, ktor� je dobr�, va�e vyst�penia ur�ite pritiahnu ve�k� po�et posluch��ov. Pam�tajte si moje slov�: �udstvo sa to�� okolo Dafa a ka�d� jeden �in u�en�kov Dafa dnes m� vplyv na �udstvo. Ned�vno som sa stretol s t�mi, �o sa �pecializuj� na ma�ovanie a hovoril som s nimi o tom, pre�o by �lovek mal �s� po ceste tradi�n�ch umen�. Predt�m ke� h�adali miesto na v�stavu a chceli tam ma� v�stavu umenia, �a�ko sa im h�adalo. Ke� som skon�il s vysvet�ovan�m, �e �udstvo by sa malo vr�ti� na cestu tradi�n�ho umenia, �lovek mohol c�ti�, �e postoj �ud� vo svete sa zmenil, preto�e Bohovia chceli uvo�ni� cestu pre Fa. Ke� to v�ak nerob�te dobre, stretnete sa s prek�kami, preto�e v�etko, �o robia u�en�ci Dafa, je neoddelite�n� od kultiv�cie. Faktom je, �e �udstvo sa to�� okolo Dafa. Ak skuto�ne vytvor�te va�e vlastn� veci � pozrite sa sami � ka�d� to bude chcie� po��va� a pozera� a mnoh� sa to dokonca bud� chcie� nau�i�.

U�en�k: R�d by som po�iadal Majstra, aby povedal niektor� veci, ktor� s�visia s princ�pmi vytv�rania hudby. Jednou je, �e ke� komponujem koncert, m��em ako jednu z viet pou�i� hudbu Dafa, konkr�tne Pchu-tu? Druh� ot�zka je, oh�adom vytvorenia orchestra, ch�baj� n�m �udia a niekedy ke� m�me na javisku naozaj len nieko�ko �ud�, nem� to ��inok cel�ho orchestra. Mohol by som vytvori� nejak� hudbu pozadia a potom necha� �ud�, aby hrali spolu s �ou v popred�? Tretia ot�zka je, �e v minulosti som po�ul hudbu z in�ch dimenzi� a zauj�malo by ma, �i ju m��em pou�i�?

U�ite�: Ot�zka pracovania spolo�ne, o ktorej som pr�ve hovoril, zah��a presne toto, preto�e medzi vami nebud� �iadne konflikty kv�li autorsk�m pr�vam. Je to ot�zka toho, ako sa dobre �ini� pri spolo�nej pr�ci a ako prerazi� cestu, ktor� m� Dafa zanecha� pre �ud� bud�cnosti. Kultivuj�ci sa neznepokojuj� �spechmi alebo nezdarmi, ktor� m� �lovek v tomto svete; to be�n� �udia ber� v�ne �spech a nezdar, �i dokonca sl�vu a bohatstvo. To, �o h�adaj� u�en�ci Dafa, je opravdiv� dosiahnutie, ktor� prich�dza pomocou kultiv�cie, tak�e neprikladaj� v�bec �iadnu d�le�itos� t�m be�n�m veciam. Zaka�d�m, ke� niekto sprav� nie�o pre Dafa, Bohovia si to d�kladne zaznamenaj�, aby to bolo v bud�cnosti zachovan�. �o sa t�ka toho, o �o sa tu �udia usiluj�, my sa neusilujeme o ni� z toho, a preto sa vy po prv� kultivujete, a po druh�, rob�te veci pre vn�maj�ce bytosti. Vy zachra�ujete vn�maj�ce bytosti a dl�dite cestu pre vn�maj�ce bytosti bud�cej �udskej rasy. Ke� v�ak chcete pou�i� Pchu-tu v hudbe, ktor� komponujete, nie je to tak, �e by ste ho nemohli pou�i� � k���om je, �e ste nepochopili vn�torn� v�znam Pchu-tu. Je v �om cel� proces, cez ktor� pre�iel Majster od predhist�rie a� do n�pravy Fa � m��e to nejak� koncert v�bec obsiahnu�?

�o sa t�ka druhej ot�zky, t� je o orchestroch. V s��asnosti nie je mo�n� da� dohromady cez noc ve�k� symfonick� orchester a necha� ho hra�. Ale moment�lne m�me nieko�ko r�znych pr�stupov. Hudbu pre javiskov� predstavenia ako tanec a podobne m��ete vytvori� pou�it�m po��ta�a, ktor� bude prehr�va� zvuky n�strojov. Z jedn�ch husl� sa tak m��u sta� mnoh� a prehr�van�m m��ete zmeni� zop�r n�strojov na nie�o, �o vyzer� ako plnohodnotn� orchester. �udia to �asto pou��vaj�, ke� chc� zn�i� n�klady pri roben� hudobn�ho sprievodu k filmom. To je jeden pr�stup. �al�� je, �e m��ete pou�i� po��ta�, aby ste priamo imitovali predstavenie orchestra. To je tie� v poriadku. Ale kvalita niektor�ch vec� nie je dobr� a hne� rozpozn�te, �e je to elektronick�. Preto�e je to imit�cia, spravte va�u imit�ciu �o najrealistickej�iu. V�etci z v�s, ktor� hraj� hudbu, tomu rozumej�, tak�e by ste mali ma� nejak� znalosti o vlastnostiach hudobn�ch n�strojov. Samozrejme, nech je na�a imit�cia ak�ko�vek realistick�, profesion�li bud� po�u� ten rozdiel, ale be�n� posluch�� to nezist�. (�udia sa smej�) Oba tieto pr�stupy m��ete pou�i�. Tretia ot�zka bola o hudbe po�utej z in�ch dimenzi�. Ak ju skuto�ne dok�ete vytvori�, pustite sa do toho, ale mysl�m si, �e vo v�eobecnosti to bude �a�k� spravi�. D�vodom je, �e ke� vy sami nie ste vo vy���ch dimenzi�ch, nebudete ma� hudobn� n�stroje, ktor� sa skladaj� z mikroskopickej�ej hmoty a v d�sledku toho nebudete schopn� vytvori� ten zvuk. Okrem toho hlas samotn� je pren�an� materi�lnym po�om a bez materi�lneho po�a zlo�en�ho z l�tky vy���ch dimenzi� tam nebude ten pocit sv�tosti.

�

U�en�k: M��u by� Pchu-tu a �i-��[3] pou�it� v na�ich kompoz�ci�ch?

U�ite�: Pchu-tu a �i-��... o tomto bola prv� ot�zka, o ktorej som pr�ve hovoril a povedal som, �e tu nie je probl�m autorsk�ch pr�v. Okrem dvoch hudobn�ch skladieb, ktor� pou��vate pri cvi�eniach a ktor� sa nemaj� pou�i� nikde inde, ostatn� skladby mo�no pou�i�; s� myslen� na to, aby boli pou�it� v situ�ci�ch, kde s� potrebn�, tak�e to nie je probl�m. Hudbu k cvi�eniam v�ak v �iadnom pr�pade nemo�no pou�i� inde, preto�e m� u� hlbok� spojenie s kultiv�ciou. Nemo�no ju za�leni� do inej hudby. Oh�adom inej hudby, hoci bola vytvoren� u�en�kmi Dafa, je nakoniec zam���an� pre be�n�ch �ud�. �o sa t�ka Pchu-tu a �i-��, mali by ste vedie�, ak� je ich vn�torn� v�znam, ktor� vyjadruj�. Nie je spr�vne pok��a� sa napcha� vesm�r do vajca.

�

U�en�k: Ak sa zhor�� kvalita hudby k cvi�eniam, m��eme spravi� nesk�r nov� nahr�vku?

U�ite�: Je v poriadku to spravi�. Nie je probl�m so zlep�ovan�m jej kvality.

U�en�k: Ke� rob�me syntetick� hudbu, najlep�ie je, aby bol zvuk �o najvernej��. Potom by to znamenalo, �e si mus�me k�pi� pomerne dobr� zariadenie a budeme potrebova� zna�n� invest�cie.

U�ite�: Nie je to nevyhnutne tak. Nejak� pomerne jednoduch� po��ta�ov� softv�r nie je drah� a m��ete ho k�pi� z ��ny. (�udia sa smej�) Kvalita je prijate�n� a pritom nie je drah�.

U�en�k: Uva�uj�c z dlhodob�ho h�adiska, je v poriadku vzia� si p��i�ku, aby som si k�pil lep�� po��ta�?

U�ite�: M��ete uva�ova� o svojich vlastn�ch pr�stupoch. Ale je tu jedna vec, �e Majster nikdy nepovedal, �e by ste mali nalieha� na spraven� nie�oho, ke� to nedovo�uj� okolnosti. Mali by ste ur�ite robi� veci v s�lade s va�ou vlastnou kapacitou. Inak, hoci va�a motiv�cia m��e by� dobr�, st�le to bude chodenie do extr�mov. Ak si prinesiete �a�kosti do svojho denn�ho �ivota a v ka�dom jednom oh�ade si to s�a��te, potom pre v�s bude �a��ie robi� veci, ktor� by u�en�ci Dafa mali robi�. Nes�a�ujte si to.

U�en�k: Kv�li koncertu sme si k�pili stredn� �uan a ve�k� �uan[4]. Ke� sme ich kupovali, v�imli sme si, �e v hudobnom obchode mali pchi-pchu[5] z obdobia �ching. Ke� n�m ju pop�sali, uvedomili sme si, �e struny pou��van� na n�strojoch v d�vnych dob�ch s� in� od dne�n�ch. Dnes maj� oce�ov� struny, pri�om v d�vnych dob�ch bola ich kon�trukcia odli�n�. Dnes s� o nie�o hlasnej�ie.

U�ite�: V d�vnych �asoch pou��vali hodv�bne struny a struny z kravsk�ch �liach. Prostredie, ktor� mal �lovek v d�vnych dob�ch, nebolo hlu�n�, �udsk� mysle boli tich� a ke� ste vtedy v tom prostred� pou��vali hodv�bne struny, hlasitos� sa �u�om nezdala pr�li� n�zka. Je to preto, �e v d�vnych dob�ch nemali modern� z�padn� n�stroje, pri�om ke� dnes �udia komponuj�, chc� splyn�� so s��asn�mi okolnos�ami. V d�vnych dob�ch boli hodv�bne struny alebo struny z kravsk�ch �liach a nebola to len ot�zka toho, �e �lovek nemal v�robky vytvoren� modernou technol�giou; dos� to s�viselo s atmosf�rou d�vnych d�b. To, �o chceme spravi� teraz, je prerazenie na�ej vlastnej cesty, nie vr�ti� na�e n�stroje k ich d�vnym form�m. Dnes je prostredie �loveka tak�, ak� je, tak�e nem�me in� mo�nos� ako pou�i� dne�n� n�stroje.

U�en�k: Ak chceme vysiela� na�ivo na�e Novoro�n� gala, v s��asnosti pravdepodobne nem�me potrebn� vybavenie. Ale ak sa teraz m�me za�a� pripravova� na vysielanie novoro�n�ho gala na�ivo...

U�ite�: Ja to vid�m takto: ch�baj� n�m podmienky a vysielanie na�ivo nie je realizovate�n�. Ak by sme mali v�etk�ch necha� pr�s� do USA a zhroma�di� v�etky na�e talenty kv�li jedn�mu gala, bolo by to �a�k�. Je to preto, �e niektor� �udia musia pracova� alebo chodi� do �radu alebo nem��u od�s� od rodiny, alebo je to pre nich pr�li� finan�ne n�ro�n� � s� tu v�emo�n� probl�my. Ale ak by ste mohli da� dohromady� v�etky umeleck� programy ka�dej oblasti a vyrobi� DVD, da� ich v�etky dohromady a spoji� ich, to by sa dalo. S dne�n�mi po��ta�mi to naozaj m��ete spravi� tak, aby to vyzeralo realisticky.

U�en�k: Rozumiem, �e m��eme navz�jom zdie�a� hudbu, ale je tam ot�zka autorsk�ch pr�v oh�adom vonkaj�ieho sveta? Aby som objasnil, �o m�m na mysli, pred �tyrmi rokmi som spravil program o Falun Gongu a pou�il som Pchu-tu a �i-��. T�to hudba sa ve�mi p��ila riadite�ovi a povedal, �e je to neuverite�n�. Sp�tal sa, �i ju m��eme venova� stanici, a tak sme im ju venovali.

U�ite�: To nebolo pr�li� vhodn�, preto�e �udia si to nebud� v�i�. �o ak ju pou�ij� �ahkomyse�ne? Nem�me �as dohliada� na to, �o be�n� �udia robia s vecami, ktor� pre nich vytv�rame, ale nie je vhodn� da� Pchu-tu a �i-�� be�n�m �u�om na svojvo�n� pou�itie. In� veci s� v poriadku. V�eobecne povedan�, nie je probl�m s pies�ami, ktor� vytvoria u�en�ci Dafa, okrem t�chto dvoch diel.

�o sa t�ka autorsk�ch pr�v, viete ako sme robili veci po�as rokov, ke� som ��ril Fa? Museli sme prejs� mno�stvom probl�mov, aby bol �uan Falun leg�lne publikovan�. Tak�e vy�iel v nakladate�stve, ale po nejakom obdob� tla�enia sa nakladate�stvo dostalo pod tlak a prestalo. Vedeli v�ak, �e kniha je skuto�ne ziskov�, preto mi nechceli vr�ti� zmluvu. Potom tu v�ak bolo mnoho �tudentov, ktor� potrebovali knihu a boli nedo�kav�. �o sme s t�m mohli spravi�? To�ko �tudentov sa u�ilo prax a po�et �tudentov na miestach praktizovania sa zna�ne zvy�oval, av�ak nemali knihy. Dopyt po knih�ch prekro�il ponuku a v tom �ase sa po celej krajine objavili pir�tske vydania a vyr�bali sa v�ade. Pokia� nezmenili ani jedin� m�j znak a mohli zaru�i� kvalitu, nevadilo mi to. �udia nakoniec �ij�, aby zar�bali peniaze a z�sluhy a probl�my z toho, �o robia, sa navz�jom dop��ali, tak�e mi nevadilo, ak na tom zar�bali peniaze. Mnoho vec� na�ich u�en�kov Dafa sa nakoniec d�va �u�om. Pokia� si to niekto dok�e v�i�, nebude to pou��va� n�hodne alebo to meni�. Pokia� to zmen�, mali by ste ho vystopova�, preto�e st�le m�me autorsk� pr�va.

U�en�k: Dobr� piesne m��u ovplyvni� cel� gener�cie �ud�, a a� dodnes s� st�le popul�rne.

U�ite�: Viete ako dok�e talentovan� hudobn�k komponova� tak� kvalitn� piesne? A ako m��e ma� trval� poves�? Nie je to len to, �e mel�die s� prekr�sne. Hlb�ie v�znamy hudobn�ho diela poch�dzaj� z dobr�ho charakteru �loveka, jeho bohat�ch �ivotn�ch sk�senost� a jeho vroden�ho talentu. Toto je vysvetlenie z �udskej str�nky. �ivot kultivuj�ceho bol zmenen� a navy�e prekra�uje �rove� be�n�ch �udsk�ch bytost�. U�en�ci Dafa, ke� ste naozaj schopn� prerazi� svoje vlastn� cesty, va�e veci bud� v �cte �ud� e�te viac ako tie od zn�mych hudobn�kov medzi be�n�mi �u�mi. Bud� ma� trval� poves� po tis�c gener�ci�. Je to preto, �e ste u�en�ci Dafa a va�a cesta je spravodliv�, tak�e to, �o vytvor�te bude nav�dy to, �o sa bude �udstvo u�i� a pou��va�. (Potlesk)

U�en�k: Majster, r�d by som sa sp�tal, m� popul�rny spev d�monick� povahu?

U�ite�: Popul�rny druh spevu je len piese� be�n�ch �ud� a nemus� ma� �t�l form�lneho vok�lneho predstavenia. �udov� piesne ka�dej krajiny boli takto odovzd�van� cel� roky a to plat� pre v�etky etnick� skupiny. Dnes ich v�ak �udia �tandardizovali do s��asn�ho hudobn�ho syst�mu a pridali modern� podfarbenie, ��m ich zmenili na nie�o podradn�ho, ventil�ciu d�monickej povahy � dokonca do bodu, �e je to obsc�nny chaos. Mnoho mlad�ch �ud� tieto veci vyh�ad�va. Bez oh�adu na to, ak� spev to je, zaka�d�m m��ete vyjs� z dobr�ch vec�, ktor� s� v �om. Ale mus�te kr��a� po svojej vlastnej ceste.

U�en�k: Majster, mysl�m si, �e v pies�ach, ktor� dnes vytv�rame, existuj� dve tendencie. Jedna je, �e spievaj� o veciach, ktor� s�visia s na�ou vlastnou kultiv�ciou a druh� je, �e aby be�n� �udia rozumeli tomu, �o po�uj�, nemo�no v pies�ach pou�i� ani veci ako �Falun Dafa je dobr��. Mysl�m si, �e to nie je v poriadku.

U�ite�: Potvrdzovanie Fa je nie�o, �o by u�en�ci Dafa ur�ite mali robi�. Tak�e ke� komponujete hudbu, mali by ste si vzia� za cie� z�chranu vn�maj�cich bytost�, objas�ovanie pravdy a chv�lu u�en�kov Dafa. Samozrejme, ak hovor�me o telev�znom filme a vy chcete prida� nejak� hudbu na dokreslenie n�lady pr�behu vo filme alebo vyst�penia na javisku, nie je to probl�m. Telev�zne filmy s� nakoniec z�bavn� programy a s� vytvoren� na to, aby ich sledovalo �irok� spektrum div�kov � najm� be�n�ch div�kov. Samozrejme, �o sa t�ka obsahu hudobn�ch diel, niektor� vzh�adom na potreby deja pr�behu alebo �ivotn�ch pr�behov mnoh�ch be�n�ch �ud� nemaj� ni� spolo�n� s u�en�kmi Dafa. Znamen� to potom, �e ich nebudete p�sa�? Mus�te ich st�le p�sa�, mus�te ich vyr�ba�. V skuto�nosti, nech je ako chce, bud� to veci, ktor� u�en�ci Dafa vytvorili, tak�e bud� in�. Ke� je to nie�o, �o opravdivo zobrazuje Dafa a u�en�kov Dafa priamym a pozit�vnym sp�sobom, potom by veci Dafa st�le mali by� t�mou. Ak vy, u�en�ci Dafa, v�bec nezoh�adn�te Dafa a chcete vytv�ra� veci be�n�ch �ud�, potom ste be�n�m �lovekom. Zodpovednos�ou u�en�kov Dafa je z�chrana vn�maj�cich bytost� a potvrdzovanie Fa. Nie je �a�k� udr�a� tieto veci vyv�en�.

U�en�k: U�ite�, r�d by som sa nie�o sp�tal, hoci si nie som ist�, �i je to vhodn�. Nezd� sa, �e odkedy �KS uchv�tila moc v ��ne, t� skazen� strana �asto pou��vala bubny na p�soch?

U�ite�: M��em v�m poveda�, �e bubon na p�se m� v ��ne hist�riu takmer tis�c rokov a je to forma kult�ry, ktor� sa roz��rila z oblast� z�padnej ��ny a centr�lnej oblasti �a-ansi. Tak�e ak hovor�me o bubnoch na p�soch, pozn�m e�te �al�iu formu bubnov. Videli ste, �e v provincii �a-ansi je bubon ve�kosti takmer 50 cm v priemere, tak�, �o pou��vaj� len mu�i a ke� sa na �om bubnuje, je dos� siln�. Poznaj� niektor� �udia, ktor� tancuj�, tento druh bubna? M��ete tie� pou�i� ten typ, je tie� dobr�. Viete �o? Ke� ste po prv�kr�t pou�ili bubny na p�soch na sprievode v New Yorku, mnoho �ud� povedalo: �Pri�li ���ania.� Mali pocit, �e to pri�li opravdiv� �udia z ��ny. Skazen� strana pou��va veci ��nskej kult�ry, aby sa oslavovala. Ale to ur�ite nie s� veci tej skazenej �KS. T� strana je duch zo z�padu, zl� duch. (Majster sa smeje)

U�en�k: Ak chceme vyda� nejak� hudbu, ktor� sa pr�jemne po��va, ako napr�klad zvl�tna kolekcia hudby Erhu, bolo by nevhodn� skombinova� pri in�trument�cii ��nske a z�padn� veci?

U�ite�: Vyjadril som ideu, �e m��ete vyjs� zo v�etk�ho, �o je dobr�. Tak�e je samozrejme v poriadku pou�i� sp�sob in�trument�cie hudby, ktor� maj� na z�pade alebo jeho hudobn� te�riu. Ak poviete, �e chcete prebra� tie veci v plnej miere, povedzme, polovica bude ��nska a polovica z�padn�, potom to nie je t� idea. Je to o tom, ako prerazi� svoju vlastn� cestu. Mysl�m, �e z�padn� hudba a �zijsk� hudba, ktor� sa nach�dzaj� v kult�rach tohto cyklu �udskej rasy, s� obe dobr� veci. Bez oh�adu na to, k akej rase �lovek patr�, ke� pri�iel sem dole a vst�pil do �udsk�ho sveta, najprv sa narodil v ��ne. Po odchode dynastie odi�iel z ��ny do r�znych miest na svete. K�m boli potom zanechan� ��nske veci? Bohmi, kult�rami r�znych dynasti� a v�etk�mi �u�mi na svete. O t�chto veciach som predt�m hovoril. To, �o rob�te, je vo�ba, vyber�te dobr� veci z dedi�stva, ktor� n�m zanechala hist�ria.

U�en�k: Miestne �udov� piesne z provinci� �an-si a �aan-si tvoria asi 80% v�etk�ch ��nskych �udov�ch piesn�. Z�kladn� mel�die tej hudby s� pozoruhodne kr�sne. Niektor� texty piesn� sa od roku 1949 zdeformovali, ale p�vodn� hudba a mel�die s� v skuto�nosti v�born�. Nie som si ist�, �i je pre m�a v poriadku uva�ova� takto. M��e Majster poveda� nie�o o tomto, aby som mal pokoj?

U�ite�: Pri �udov�ch pies�ach zo severu �an-si a �aan-si s� mel�die v��inou zo starod�vnej ��ny.

V��ina na�ej doteraj�ej diskusie bola o hudbe. Hereck� umenie tie� mus� udr�ova� krok. V�eobecne povedan� je vo ve�ernom z�bavnom programe v��inou skupinov� tanec a bez neho by sa zdal trochu monot�nny a nudn�. Ak ve�ern� umeleck� program na javisku nem� v sebe tanec, potom sa to naozaj nepo��ta ako ve�ern� z�bava. Potom mus�me uva�ova� o tom, ako �alej presk�ma� tento front a prerazi� cestu. Videl som predt�m ve�ern� galaprogramy� spev�ckych a tane�n�ch skup�n v z�padnej ��ne, kde predv�dzaj� veci z d�vnej kult�ry a prvky z historickej kult�ry s� tam po�etn�. M��ete sa na tie veci pozrie�, ale nenasledujte �plne pr�klad niekoho in�ho. Prerazte si cestu, ktor� bude va�a vlastn�.

U�en�k: �o by sme mali robi�, aby sme dok�zali lep�ie spolupracova� na telev�znej stanici? P�tam sa preto, lebo sme roztr�sen� po celom svete.

U�ite�: Nie je pre v�s �ahk� stretn�� sa a je to �a�k�, ak chcete veci koordinova�. Ale m��ete pou�i� po��ta�e, faxy a telef�n a budete m�c� komunikova� o mnoh�ch veciach. Vyu�ite to �o najviac. Ste od seba ve�mi vzdialen�, po celom svete. Je naozaj �a�k�, aby ste sa v�etci stretli. Dobrou vecou je, �e po dne�nom stretnut� budete vedie�, ako to m�te robi�, a t�mto sp�sobom si m��ete napl�nova� cestu, po ktorej sa vybra�. V skuto�nosti m�te v�etci skryt� potenci�l.

U�en�k: N� s�bor by r�d hral po Rak�sku. Ak nem�me dos� na�ich vlastn�ch piesn�, m��eme ako u�en�ci Dafa hra� klasick� piesne od be�n�ch �ud�? Napr�klad diela Mozarta a Chopina.

U�ite�: To nie je probl�m. U� d�vno som povedal, �e klasick� hudba je v poriadku. M��ete opatrne pou��va� veci z �asu pred Kult�rnou revol�ciou � len dajte pozor, aby neobsahovali kult�ru strany. V podstate v�etko, �o bolo pred zlou stranou, mo�no pou�i�. Nepou��vajte ni� z obdobia Despotu, preto�e vo vn�tri sa hem�ia zlom; �udstvo bolo v tom obdob� ovl�dan� d�monmi.

U�en�k: Tak�e ak nem��eme pou��va� hudbu, ktor� bola spraven� po�as pribli�ne desa�ro�ia vl�dy Despotu, �o telev�zne programy a filmy z toho obdobia, nemali by sme pou��va� ani tie?

U�ite�: Mysl�m, �e �iadne veci z toho obdobia nie s� dobr�. Maj� za sebou faktory v�emo�n�ch prehnit�ch duchov, ktor� ovl�daj� �ud�.

U�en�k: U� m�me nejak� piesne. Ktor� piesne m�me pou�i� za z�klad, okolo ktor�ho by sme vytvorili orchester alebo mal� zbor?

U�ite�: Detailn� veci ako je t�to si mus�te prediskutova� sami. Nemal by tam by� �iaden probl�m.

U�en�k: Ned�vno z�padn� �tudent na na�ej telev�znej stanici vytvoril nieko�ko hudobn�ch videoklipov, ale pou�il �t�l s��asnej hudby, ktor� sa hod� pre gitaru a pre elektrick� gitaru.

U�ite�: To je v poriadku. Telev�zna stanica m� z�klad v be�nej spolo�nosti a je zameran� na oby�ajn�ch, be�n�ch �ud�. Tak�e je v poriadku pou��va� elektrick� n�stroje. U�en�ci Dafa sa na ceste kultiv�cie, po ktorej kr��aj�, musia �ini� dobre, by� spravodliv�, ale oh�adom be�nej pr�ce sa jednoducho pok�ste �o najviac spravi� ju o trochu lep�ie, ako je obvykl�. Na�e telev�zne programy s� pre be�n�ch �ud�. V s��asnosti nie je �as, ke� Fa napravuje �udsk� svet, ale f�za, ke� sa u�en�ci Dafa kultivuj�, objas�uj� pravdu a odha�uj� prenasledovanie. V s��asnosti nie je �iaden probl�m s t�m, �o ste pop�sali.

Tak�e kto z v�s dok�e robi� in�trument�ciu? Zdvihnite ruky. Dobre, v�etci sa dobre poobzerajte, najme t�, �o s� z telev�znej stanice. Ke� potrebujete hudbu k nejak�mu predstaveniu, m��ete t�chto �ud� vyh�ada�. Kto dok�e robi� in�trument�ciu, ten dok�e aj komponova� piesne.

Pozrite sa, je ich vcelku dos�. A viem, �e je ove�a viac tak�ch, ktor� tu nie s�, ale s� ve�mi zru�n�, tak�e nechajme aj t�ch hra� svoju �lohu. Ak sa to �loveku nepodar� na prv�kr�t, neh�adajte vlas v polievke. S dobrou v��ou sa m��ete pomocou v�meny sk�senost� a diskusie spolo�ne zlep�ova� a ka�d� postupne dozreje na svojej vlastnej ceste; ke� ste pr�ve za�ali, je mo�n�, �e to nep�jde dobre. Tak�e nielen�e mus�te vytv�ra� svoje vlastn� veci, ale nesk�r tie� mus�te zv��i� svoju produkciu. (Majster sa smeje) Napr�klad, mo�no ste nie�o vytvorili a potom si mysl�te, �e to sta�� a c�tite sa spokojn� � �Dok�zal som to.� To nie je dobr�. Ak u�en�k Dafa zachr�ni len jedn�ho �loveka, bude to sta�i�? Nebude. Mus�te zachr�ni� mnoh�ch.

U�en�k: Majster, r�d by som sa sp�tal nie�o, �o s�vis� s Fa. Budha ��kjamuni z�skal Tao kultiv�ciou pred mnoho sto mili�nmi k�lp, ale na�a Zem m� len dva cykly Zeme, pri�om ka�d� trval 100 mili�nov rokov. Znamen� to, �e ...

U�ite�: Nebola to Zem, kde Budha ��kjamuni robil predt�m kultiv�ciu. (�udia sa smej�) Budha ��kjamuni pri�iel na svet spasi� �ud�. Na nebesiach je Bohom a u� d�vno predt�m z�skal Tao. Tentoraz pri�iel, aby potvrdil dosiahnutie stavu Tath�gatu a aby dal �udstvu budhistick� kult�ru. Mnoho pr�behov Budhu ��kjamuniho hovorilo o z�le�itostiach na nebesiach, a nie o z�le�itostiach na tejto zemi. Povedal som u�, �e ke� tam �udsk� bytos� vid� sedie� Budhu, je tak� sv�t�, ale ke� sa Budha pozrie na Budhu, nie je to tak. Patria k jednej skupine spolo�nosti Bohov.

�as je obmedzen�, tak�e teraz mus�me na�e stretnutie ukon�i�. Ste u�en�ci Dafa, tak�e som si ist�, �e sa dok�ete �ini� dobre. Te��m sa na dobr� spr�vy od v�s. (Potlesk)

Pozn�mka: Iba to�koto bolo mo�no zhrn�� vzh�adom na z�le�itosti s�visiace so zvukov�m z�znamom.

Vyu�ovanie Fa na diskusii o tvorbe v�tvarn�ho umenia

(Li Chung-�, 21. j�la 2003, Washington D.C)

V�etci �tudenti sediaci v publiku sa venuj� v�tvarn�mu umeniu a  maj� profesion�lne zru�nosti. Budem hovori� o v�etkom, �o mi pr�de na myse� a budem hovori� iba z poh�adu pr�vd Fa. V�tvarn� umenie je pre �udstvo ve�mi d�le�it�. Podobne ako in� formy �udskej kult�ry, m��e ma� ur�uj�ci vplyv na koncepty �ud� v �udskej spolo�nosti a ovplyv�ova� ich estetick� vn�manie. �o je estetick� a �o je primeran� zmysel pre kr�su, ktor� by �udia mali ma�, �zko s�vis� s �udskou mor�lnou z�klad�ou a normami. Ke� �udia pova�uj� neestetick� veci za estetick�, �udsk� mor�lne hodnoty s� pre�.

�udsk� mor�lne hodnoty prech�dzaj� v r�znych �asov�ch obdobiach ur�it�mi zmenami. Samotn� �udsk� mor�lne hodnoty ovplyv�uj� umenie a umenie n�sledne ovplyv�uje �udstvo. V�etci ste videli, �e mnoh� veci v dne�nom umen� s� vytvoren� s modernou mentalitou a �e dne�n� �udstvo sa u� dostalo �aleko za mor�lne hranice a normy, ktor� by �udia mali ma�. Tak�e v�sledn� takzvan� umenie u� nie je �udskou kult�rou, preto�e nie je vytvoren� s racionalitou a �istotou mysle, a nie s� to veci, ktor� s� naozaj kr�snymi vecami �udstva vytvoren�mi �udsk�mi spravodliv�mi my�lienkami, dobr�mi my�lienkami alebo spr�vnym pochopen�m umeleckej kr�sy. Umenie t�m teda upad�. �o sa t�ka dne�n�ho umenia, presne povedan�, u� nie je v�bec �udsk�. �asto vid�m, �e ur�it� pr�ce takzvan�ho modern�ho umenia, z ktor�ch niektor� s� dokonca dos� zn�me, s� v skuto�nosti produktmi d�monickej povahy. Nielen�e maj� d�monick� povahu, ale aj mnoh� �udia, ke� pri kreslen� h�adaj� in�pir�ciu, v skuto�nosti napodob�uj� spr�vanie sa duchov. Ke� to takto pokra�uje po dlh� dobu, ich stav mysle sa ur�ite stane tmav�m a v�stredn�m. Profesion�lni umelci vedia, �e psychologick� stav mysle, ktor� m� �lovek, ke� sa venuje tak�mto veciam, je tak�, �e sa odd�va zlej strane �udskej povahy a dokonca sa z�merne sna�� o d�monick� psychologick� reakcie. Tak�e veci takzvan�ho modern�ho umenia nie s� vo v�eobecnosti ve�mi dobr�, preto�e s� �kodliv� nielen maliarom, ale prin�aj� du�evn� ujmu aj t�m, ktor� si to dielo pozeraj� a v�ne u �ud� po�kodzuj� aj vn�manie hodn�t.

U�en�ci Dafa sa v�ak nem��u odtrhn�� od tohto spolo�ensk�ho prostredia be�n�ch �ud�, zatia� �o sa kultivuj� a ved� svoj �ivot. Ste uprostred pr�dov a v�n konceptov s��asn�ch �ud� a ste ovplyvnen� t�mto prostred�m. Mnoh� u�en�ci Dafa dokonca �tudovali alebo tvorili modern� umenie, predt�m ako sa nau�ili Dafa. Samozrejme, mysl�m si, �e nez�le�� na tom, �i ste sa venovali modern�mu umeniu alebo opravdiv�mu tradi�n�mu umeniu, ktor� by �udia mali ma�, z�kladn� techniky, ktor� ste si v minulosti osvojili, s� rovnak�. Tak�e u�en�ci Dafa musia jasne rozumie� tomu, ak� umenie by �udia mali ma�. Vtedy m��ete kona� na z�klade �ist�ch a vhodn�ch umeleck�ch �tandardov �udsk�ch bytost� a budete schopn� vytvori� dobr� dielo.

Pre�o m�me dnes toto stretnutie? Dovo�te mi poveda� v�m, �e v�etko �o u�en�ci Dafa robia po�as tohto s��asn�ho historick�ho obdobia, m� najvy��iu d�le�itos�. Povedal som to v�era. Hovoril som o tom, �e v�etko, �o u�en�ci Dafa robia, bude napodob�ovan� �udskou spolo�nos�ou v  nie a� tak vzdialenej bud�cnosti. Pr�ve teraz, po�as obdobia n�pravy Fa, sa v�etko vo svete to�� okolo Dafa � to je ist� � preto�e Tri r�e boli vytvoren� pre n�pravu Fa. Pre�o teda dnes hovor�m s vami o t�chto veciach? Je to preto, �e u�en�ci Dafa s umeleck�mi zru�nos�ami maj� schopnosti a maj� energiu. Ak veci, ktor� rob�te, nie s� spr�vne, alebo nie s� dos� spravodliv�, zosiln�te nespravodliv� elementy, ktor� bud� e�te viac ovplyv�ova� �udsk� spolo�nos�. V kultiv�cii, celou cestou, napravujete sam�ch seba kultivovan�m sa, kultivovan�m odstra�ujete v�etko, �o nie je dobr�. M�te by� dobr�mi �u�mi kdeko�vek ste. Tak�e by ste mali by� dobr�mi �u�mi na umeleckom poli. Aj vo svojich umeleck�ch dielach by ste mali zobrazova� kr�su, spravodlivos�, �istotou, dobrotu a svetlo.

Ke� hodnoty �udskej spolo�nosti klesli do tejto miery, myslenie �udstva pre�lo rovnak�mi zmenami. Ke�e sa teda zmenili a vyvinuli do tohto bodu, nie je mo�n�, aby sa �udia sami od seba vr�tili. �iaden jednotlivec, te�ria alebo met�da nem��e privies� �ud� sp� tam, kde boli � to m��e iba Dafa. Nasledovali ste ma pri sp�se vn�maj�cich bytost� a spolu s t�m, zmysel toho, �e zachra�ujeme vn�maj�ce bytosti, zah��a to, ako zachr�nime �udsk� hodnoty a ak� bud� v bud�cnosti �udia, ktor� boli spasen�, ako bud� �i� a v akom svete bud� �i�. In�mi slovami, u�en�ci Dafa nielen zachra�uj� vn�maj�ce bytosti, ale vytv�raj� aj sp�sob existencie prav�ch �udsk�ch bytost�. Toto s� v�etko veci, ktor� robia u�en�ci Dafa pri potvrdzovan� Fa.

Povedal som, �e Tri r�e bud� existova� nav�dy. A ako bud� existova�? To pr�ve vyrie�im po�as n�pravy Fa �udsk�ho sveta. Av�ak v�etko, �o u�en�ci Dafa robia dnes, m� tie� najvy��iu d�le�itos� a tie� to vytv�ra a ustanovuje z�klad�u pre bud�ce �udstvo a bud�cu civiliz�ciu. S��asn� �udia maj� v�etko prevr�ten� hore nohami, nie s� tu prakticky �iadne veci, ktor� by spravodliv� �udia mali ma�, a nie je tu ni�, �o by bolo �ist� a spravodliv�. Na��astie, st�le je nejak� kult�rne dedi�stvo, ktor� bolo zanechan� �u�mi v starovek�ch �asoch a  nebolo �plne zni�en� � najm� v oblasti v�tvarn�ho umenia, kde bola zanechan� n�uka o niektor�ch z�kladn�ch technik�ch, tak�e ke� sa �udstvo vr�ti do �udskej r�e, t�, �o �tuduj� v�tvarn� umenie, bud� m�c� pochopi� niektor� najz�kladnej�ie veci. Tak�e ako by mali by� tieto najz�kladnej�ie veci vyu�it�, aby sa �udia mohli vyda� na prav� �udsk� cestu? Ako m��eme vytvori� dobr� veci? Mysl�m si, �e ak sa vezm� tieto z�kladn� techniky ako z�klad�a a prid�me k nim prav� dobrotu, spravodlivos� a �ist� kr�su, ku ktorej pochopeniu pri�li u�en�ci Dafa vo svojej kultiv�cii, m��u vznikn�� dobr� veci.

Ke� som sa u� dostal k tejto t�me, chcel by som tie� hovori� o tom, ako sa �udstvo vyv�jalo a o v�vojovom procese �udsk�ho umenia, ktor� som pozoroval.

V skuto�nosti, �udsk� umenie vo v�chodn�ch aj z�padn�ch kult�rach m� proces vytvorenia, stagn�cie a degener�cie. V�chodn� a z�padn� umenia i�li dvoma odli�n�mi cestami. Takto sa to d� poveda� �udsk�mi pojmami. V skuto�nosti s� obe konkr�tnymi prejavmi umeleck�ch str�nok bytost� na najni��ej �rovni dvoch odli�n�ch, ve�k�ch kozmick�ch syst�mov, to jest, �udsk�ch bytost�. In�mi slovami, s� to prejavy vec� v t�ch kozmick�ch syst�moch na najni��ej �rovni � na tomto �udskom mieste. Vo vesm�re je toti� mnoho, ve�mi mnoho r�znych kolos�lnych nebesk�ch klenieb. Je ich obrovsk� po�et a v�etko s� to nez�visl�, av�ak obrovsk� kozmick� tel�. Vlastn� a jedine�n� �trukt�ra ka�dej kolos�lnej nebeskej klenby m� svoj odli�n� �t�l, ktor� sa prejavuje odli�n�m sp�sobom. �udsk�mi slovami by sa to dalo poveda� tak, �e maj� r�zne umeleck� �rty. Ka�d� gigantick� kozmick� telo m� odli�n� pravdy, ku ktor�m sa osvietilo spravodliv�m sp�sobom zo Zhen-Shan-Ren, z�kladn�ch pr�vd Fa. V�sledkom toho je, �e r�zne syst�my kozmick�ch tiel maj� svoje vlastn� jedine�n� �rty, ktor� sa konkr�tne prejavuj� v usporiadan� ich neba a zeme, v tom ak� s� ich prostredia, vo forme ich bytost�, v ozdob�ch ich bytost�, v ich �t�le architekt�ry, vo form�ch, v ktor�ch sa javia ich zvierat� a rastliny at�. V�etky maj� svoje vlastn�, jedine�n�, spr�vne sp�soby vyjadrenia kr�sy, priate�stva, priazne alebo v�a�nosti at�. Medzi v�etk�mi stvoreniami v kozmick�ch syst�moch, tomuto �udsk�mu miestu boli odovzdan� v podstate dva syst�my sp�sobu vyjadrenia pre bytosti na n�zkej �rovni, ktor� tvoria v�chodn� umenie a z�padn� umenie. Av�ak v gigantickom kolos�lnom tele nie s� len tieto dve. Hovor�m to, �e tomuto �udsk�mu miestu boli odovzdan� iba tieto dva typy.

�o sa t�ka t�chto dvoch umeleck�ch syst�mov �udstva, oba mali dedi�n� proces vo v�etk�ch svojich n�rodnostn�ch kult�rach po nieko�ko tis�c rokov. Av�ak �t�ly t�chto dvoch druhov umenia s� ve�mi odli�n�. S� odli�n� vo svojich technik�ch, v sp�soboch vyjadrenia, v pocitoch, ktor� budia, a vo vizu�lnych dojmoch, ktor� vytv�raj�. Od sam�ho za�iatku svojho dedi�n�ho procesu bolo ��nske umenie vytvoren� z polobo�skej kult�ry. In�mi slovami, polovica d�razu nebola polo�en� na �udsk� povrch, ale na ducha predmetu, jeho p�vab a vn�torn� v�znamy. Preto mali prejavy v�etk�ch aspektov jej kult�ry tak� �rtu, hlavne vo v�tvarnom umen�, �e v skuto�nosti neklad� d�raz na vyjadrenie povrchov�ch detailov, zd�raz�uj� vyjadrenie my�lienok, alebo ich ducha a vn�torn� v�znamy. Z�padn� umenia boli tie� odovzdan� �u�om Bohmi, av�ak ich d�raz je na povrchovej kult�re �udsk�ch bytost�, zd�raz�uj� bezchybn�, presn� a vytr�ben� techniky a realistick�, nedosti�n� majstrovstvo. D�raz je kladen� na predvedenie techn�k povrchnej �udskej dimenzie. Tak�e v ich dielach v�tvarn�ho umenia je povrch objektu vyjadren� ve�mi prepracovan�m a presn�m sp�sobom. Tak�e umeleck� �t�ly z�padu a ��ny s� na dvoch r�znych cest�ch. Vo svojom v�vojovom procese bolo umenie z�padu zdeden� z predch�dzaj�cej civiliz�cie. V skuto�nosti umenie z�padu pokra�ovalo vo forme systematick�ho u�enia dokonca po�as nieko�k�ch posledn�ch civiliz�ci�. Malo �koly, te�rie a form�lny v�cvik. Tak�e st�le i�lo takouto cestou. Na druhej strane, umenie na v�chode na seba nadv�zovalo a odovzd�valo sa ako �as� �udovej kult�ry a medzi spisovate�mi, remeseln�mi umelcami a �u�mi h�adaj�cimi Cestu. Nie s� tam systematick� te�rie, �koly, ani form�lny v�cvik. To, ako je dielo vyjadren�, je zalo�en� v�lu�ne na individu�lnych sk�senostiach, hlavne �o sa t�ka soch�rstva. V d�sledku charakterist�k ��nskej �udovej kult�ry, za vyjadreniami ako s� obrazy, ma�by a sochy, stoj� v podstate kult�rny charakter ��nskych �ud�. Mimovo�ne vyjadruj� my�lienky a  ich ducha. Tak�e ak sa na ne pozer�te t�mto sp�sobom, rozdiely v pr�stupoch pri vyjadren� vec� s� dos� podstatn�. Ke� sa na to pozer�te z perspekt�vy najvonkaj�ieho povrchu �udsk�ch bytost�, z�padn� umeleck� met�dy s� ve�mi prepracovan� a vy�aduj� presn� nar�banie so vz�ahom medzi svetlom a tmou, �trukt�rou a vizu�lnou perspekt�vou. Hlavne �o sa t�ka stavby �udsk�ho tela, zobrazuj� ju ve�mi presne. Av�ak v starobylom ��nskom v�tvarnom umen�, ke�e nemalo �iadne systematick� te�rie alebo profesion�lne u�enie, jeho zobrazeniu najvonkaj�ieho povrchu �trukt�ry vec� ch�ba presnos�.

Cesta umenia je v�dy tak�, �e prech�dza od svojho �vodn�ho obdobia k svojmu vrcholu a potom op� upad�. Aj v�etky kult�ry �udstva nasleduj� tento trend. V�etko t�kaj�ce sa �udstva je uprostred vytv�rania-stagn�cie-degener�cie-zni�enia, �o je �as�ou povahy minul�ho vesm�ru. Tak�e kedyko�vek u� �udsk� hodnoty nie s� dos� dobr� � ke� u� ni� nie je dos� dobr�, mus� to za�a� odznova � je to pre �udstvo katastrofick�, v�etko skon�� a potom v�etko za�ne odznova, postupuje to k svojmu vrcholu a potom op� upad�. Tento cyklus sa opakuje.

Ke�e starobyl� ��nske v�tvarn� umenie nemalo systematick� alebo �pecializovan� n�uky, nemohli dobre zvl�dnu� vizu�lnu perspekt�vu z h�adiska zachytenia �udsk�ho tela alebo predmetov. Po skon�en� dynastie Qing sa mnoh� �udia, �o sa venovali ��nskemu v�tvarn�mu umeniu, nau�ili z�kladn� techniky z�padn�ch met�d v�tvarn�ho umenia a ich pr�ce boli presn� pri vykreslen� vonkaj��ch povrchov�ch foriem. Vytvorili nejak� tak�to pr�ce. Av�ak ke� sa to dostalo do s��asn�ho obdobia, najm� posledn�ch o nie�o viac ako dvadsa� rokov, ��na bola ovplyvnen� modern�m myslen�m a diela dost�vali hor�iu a hor�iu podobu. Koncepty sa menia pod�a toho ako sa men� myslenie �ud�. Ak niekto nie je veden� spravodliv�mi my�lienkami a spolieha sa v�lu�ne na my�lienky a pocity na svojom �udskom povrchu, namiesto toho, aby rozm���al svojimi prav�mi my�lienkami, v skuto�nosti nad vecami s�m nerozm���a s jasnou hlavou, a potom to bude tak�, akoby u� nemal du�u. �udsk� vedomie je vytvoren� po naroden� v �udskej povrchovej ko�i a prejavuje sa iba ako podvedom� reakcia na veci. Vedomie je nest�le, kedyko�vek sa m��e zmeni� a men� sa pod�a zmien vonkaj��ch podmienok a celkovej situ�cie v spolo�nosti. Ak sa niekto �plne spolieha na tieto veci, nem� svoje vlastn� my�lienky. Navy�e, nem� �iadne systematick� my�lienky, nenasleduje �iadne pravidl� alebo modely, nem� �iadne spravodliv� my�lienky a nem� �iadne skuto�n� ja. Veci vytvoren� v stave tak�hoto druhu vedomia s� takzvan�m �modern�m umen�m� alebo �modern�mi dielami v�tvarn�ho umenia�. �vodn� etapa zvy�ovania popularity t�chto vec� za�ala objaven�m sa impresionistick�ch a abstrakcionistick�ch vec� na z�pade. Ak sa pokojne pozriete na tie veci, ur�ite objav�te, �e boli vytvoren�, ke� prav� my�lienky �ud� ch�bali a �udia nasledovali svoje �udsk� predstavy na povrchu. S� nesystematick�, nemaj� �trukt�ru, s� nepravideln� a roztrie�ten�. Ktohovie �o vyjadruj�, ned�vaj� �u�om pocit kr�sy a jednoducho nasleduj� �udsk� vedomie na povrchu. Pr�ce, ktor� vykon�truovali v tom �ase, mali kriv� nos, mali iba polovicu tv�re, alebo im noha vyrastala z chrbta. Od sam�ho za�iatku boli tieto veci v�sledkom toho, �e �udia opustili svoje vlastn� my�lienky a spravodliv� my�lienky a boli v�sledkom toho, �e �udsk� kon�atiny a tel� boli ovl�dan� ich postnat�lnymi �udsk�mi predstavami. Iba ke� �lovek opust� svoje hlavn� vedomie a dovol� svojim �udsk�m predstav�m na povrchu vo�ne bl�di�, m��e vyprodukova� tak�ho veci. Objavenie sa t�chto vec� zni�ilo z�padn� umenie, ktor� bolo najlep��m a najdokonalej��m umen�m takmer celej �udskej rasy. Po�as s��asn�ho �asov�ho obdobia tento vplyv dostihol ��nu.

A to bola iba za�iato�n� etapa modern�ho umenia. Je to preto, �e ke� celkov� hodnoty spolo�nosti viac a viac degeneruj�, �udsk� n�zory neostan� iba tam, ale spadn� spolu s nimi. Tie vtedaj�ie impresionistick� a abstrakcionistick� veci si v�bec nev��mali spr�vnu vizu�lnu perspekt�vu, prechod medzi svetlom a tmou a vernos� �trukt�ry. Viac a viac sledovali takzvan� �osobn� pocity� a omylom pokladali t�to iracion�lnu neres� za oslobodenie ich �udskej povahy. V skuto�nosti robili to, �e potl��ali svoju prav� povahu a odd�vali sa svojmu postnat�lnemu vedomiu, ktor� neobsahovalo ich prav� ja. Nac�pali tam intenz�vne farby a �plne sa odd�vali tomu pocitu v ich predstav�ch, ktor� nemal �iadne triezve, racion�lne my�lienky. Predstavy s� v�ak v �loveku vytv�ran� po naroden�. Nie s� to jeho prav� my�lienky a s� nepravideln�, neusporiadan� a nemaj� syst�m. Preto veci, ktor� vykon�truovali, boli tie� tak� a vizu�lne boli v �plnej nerovnov�he. Ke� sa to dostalo do posledn�ho obdobia, ako �udsk� mor�lne koncepty klesali ni��ie a ni��ie, umelci vst�pili do vedomia, ktor� bolo e�te pr�zemnej�ie. Ten druh pr�zemn�ho vedomia u� nebol tvoren� iba �udsk�mi predstavami. Ke� sa �udsk� vlastn� my�lienky a prav� ja vzdaj� kontroly nad �udsk�m povrchom, cudzie bytosti vyu�ij� pr�le�itos� a vst�pia. Ke� sa to dostane do tohto bodu, cudzie vedomie u� kontroluje �udsk� mozog. Preto sa objavili umeleck� prejavy, ktor� boli e�te depres�vnej�ie a temnej�ie � dokonca aj svetlo bolo pochm�rne � a �plne odr�ali stav mysle deprimovanej �udskej povahy. Ke� to kleslo e�te ni��ie, boli veden� t��bou po sl�ve a osobn�ch z�ujmoch v spolo�nosti a sna�ili sa o �plne opustenie sam�ch seba � v tom �ase boli odhoden� dokonca aj predstavy z�skan� po naroden�. V tom pr�pade, �krupina, ktorej �plne ch�balo osobn� ja, sa stala na sto percent ovl�dan� cudz�m vedom�m. A najviac cudz�ch vedom� boli bytosti z podsvetia, kde v��ina z nich s� stra�idl� a duchovia. Tak� bola vesm�rna zmena, ke� sa hodnoty �udstva pokazili. Ke� je maliar ovl�dan� zlou bytos�ou, to, �o kresl�, vyzer� ako obrazy podsvetia a vec� v podsvet�. U mnoh�ch malieb m��ete na poh�ad rozpozna�, �e vykres�uj� svety duchov � s� pochm�rne, temn� a rozmazan�, tie takzvan� �udsk� postavy, ktor� kreslia, s� v�etko duchovia, zem je z podsvetia a obloha je z podsvetia. Pre�o maj� �udia radi ten pocit? Nie je to preto, �e �udia u� nemaj� spravodliv� my�lienky? Net��ia po temnote? Nie je to preto, �e �udsk� hodnoty v�ne zdegenerovali? A to boli iba �udia smeruj�ci k dimenzii, ktor� je e�te ni��ie ako �udsk�. Ke�e hodnoty �udstva �alej upadaj�, ke� sa to dostalo k dne�ku, umenie sa st�va skuto�n�m a konkr�tnym zobrazen�m� d�monickej povahy �udstva. Umenie sa st�va r�han�m sa posv�tn�m umeniam, stalo sa prostriedkom na ventil�ciu d�monickej povahy a to, �o zobrazuje a vyjadruje, s� d�moni, duchovia a pr�ery. Sami umelci prizn�vaj�, �e je to v�etko odpad. Av�ak pod�a takzvan�ch umeleck�ch trendov je to pova�ovan� za najcennej�ie. Ako by mohol by� odpad t�m, �o je najlep�ie? �udsk� predstavy sa obr�tili hore nohami, tak�e pova�uj� odpad za to najlep�ie.

Tak� je hist�ria v�tvarn�ho umenia �udstva � pr�ve som hovoril o jej hlavnom procese. Teraz budem pokra�ova� v diskusii a ako v�chodiskov� bod pou�ijem z�padn� umenie. Viete pre�o bolo po�as 2. svetovej vojny Franc�zsko prin�ten� vzda� sa? Nevedeli Franc�zi bojova�? Neobjavili sa v tomto n�rode v d�vnych �asoch hrdinovia ako Napoleon alebo Luis XIV? Nemal tento n�rod sl�vnu hist�riu? Vojny �udstva s� v skuto�nosti ovl�dan� Bohmi a uskuto��uj� sa kv�li ur�it�m pr��in�m. Nie je to tak, �e by sa diali pod�a toho, �o chc� �udsk� bytosti. Franc�zsko sa priamo nez��astnilo 2. svetovej vojny, preto�e cie�om Bohov bolo zachova� jedin� umeleck� diela tejto �udskej civiliz�cie, ktor� boli vo Franc�zsku. Tie s� najsl�vnej�ie, �udstvo m��e by� na ne najviac hrd� a s� to naozaj najpoctivej�ie, najtradi�nej�ie a najdokonalej�ie umeleck� diela �udstva v tomto cykle �udskej civiliz�cie. Ak by sa tam uskuto�nili boje, umeleck� diela v Louvri a Versailles by boli zni�en�, a umenie na uliciach Par�a by bolo zni�en� tie�. [Vojna sa tam neuskuto�nila,] preto�e Bohovia chceli zanecha� t�ch p�r mal�ch vec� pre �udstvo, cie�om �oho bolo, aby bud�ce �udsk� bytosti boli st�le schopn� pou�i� ich ako referenciu a op� n�js� vlastn� umenie �udsk�ch bytost�. Navy�e, u�en�ci Dafa bud� tie� schopn� n�js� cestu sp� pod�a z�kladn�ch zru�nost� t�ch tradi�n�ch, poctiv�ch umeleck�ch diel.

V z�padnom umen�, po�as nieko�k�ch minul�ch civiliz�ci�, �udia dozreli pomocou systematick�ho u�enia a vr�tili sa na cestu predo�lej civiliz�cie. Av�ak potom ako je predch�dzaj�ca civiliz�cia zni�en�, je tam obdobie, po�as ktor�ho s� z�kladn� zru�nosti nevyvinut�. M��ete to zbada� v pr�cach z�padn�ho v�tvarn�ho umenia: ak sa pozriete na pr�ce povedzme pred renesanciou, po�as renesancie, po renesancii a na veci v s��asnosti, na ten proces. Pred renesanciou, v�eobecne povedan�, umeleck� zru�nosti diel boli vcelku nezrel�. Ich kompoz�cia, �trukt�ra, proporcie, farby at�., ako m��ete vidie�, zdaj� sa dos� nevyvinut�. �i s� to ma�by, obrazy alebo sochy, v�etky boli nevyspel�. Av�ak potom �udia z vykopan�ch pozostatkov na z�pade objavili ur�it� veci predch�dzaj�cej civiliz�cie. Boli medzi nimi sochy Bohov a boli tam aj nejak� in� sochy z predch�dzaj�cej starobylej gr�ckej civiliz�cie. V�etko to boli vyspel� a dokonal� diela. Preto�e tu bol z�klad t�chto starobyl�ch civiliz�ci�, z�padn� umenie op� r�chlo dozrelo. Preto�e sa mohli u�i� z t�ch vec� z minulosti a porovn�va� s nimi svoje pr�ce, dozreli ve�mi r�chlo. Objavenie sa Leonarda da Vinciho a in�ch umelcov po renesancii bolo zam���an� Bohmi, aby viedli �udsk� bytosti k dosiahnutiu umeleckej zrelosti a aby povedali �u�om, ako by mali robi� svoje umeleck� diela. Preto mali ich pr�ce v tom �ase obrovsk� dopad na �udstvo. Av�ak modern� umenie poslednej doby bolo usporiadan� nejak�m in�m druhom Bohov � menovite skupinou patriacou k star�m sil�m, ktor� sa dnes sna�� zmanipulova� n�pravu Fa. Pre�o pri�iel Van Gogh? Pre�o pri�iel Picasso? Pr�chod t�chto �ud� bol tie� usporiadan� nimi, s� tu, aby hrali negat�vnu �lohu, a ��elom bolo to, aby v�etko v kult�re �udstva zdegenerovalo v rovnakom �ase ako poklesn� hodnoty �udstva. Tak�e t�to dvaja �udia pri�li preto, aby rozvr�tili umenie �udstva a cie�om bolo pokazi� umenie �udstva � pri�li v�lu�ne preto, aby zni�ili �udsk� kult�ru. Kv�li z�kladni, ktor� vtedy polo�ili pre takzvan� �modernizmus�, sa umenie �udstva dostalo do d�monick�ho stavu, v ktorom je dnes.

V �ase ke� bolo tradi�n� z�padn� umenie napadnut� takzvan�m impresionizmom, presne vtedy sa objavila fotografia. V n�slednej slovnej vojne pou��vali takzvan� impresionisti tento najtypickej�� argument: �Nech je va�a ma�ba akoko�vek presn�, m��e by� presnej�ia ako fotografia?� A tak kv�li tomu odsudzovali ma�ovanie objektov tak�ch, ak� s� a ma�ovanie realistick�m, tradi�n�m a �tandardizovan�m sp�sobom. V skuto�nosti tradi�n� umenie �ud� je vysokokvalitn� snaha o dokonalos� a jeho r�a je bezhrani�n�. R�a tradi�n�ho umenia je ve�mi �irok�, preto�e dokon�en� umeleck� dielo nie je iba pravdiv� k �ivotu, v skuto�nosti obsahuje umelcove vlastn� osobn� �ivotn� sk�senosti a osobnos�. Veci, s ktor�mi sa umelec stretol vo svojom �ivote � vedomosti a zru�nosti r�znych �tudijn�ch oborov, ktor� si osvojil � v�etko to sa prejavuje v tom umeleckom diele. Tak�e ten ist� objekt ka�d� �lovek vyjadr� v umeleckom diele r�zne, �i u� pou�it�m farieb, stv�rnen�m v�razu alebo stup�om majstrovstva techniky. �ivotn� sk�senosti ka�d�ho �loveka s� r�zne a osobn� �rty umelca s� r�zne, �o bude vies� k rozdielom v umeleckom diele. Navy�e, musia vyobrazi� tento svet s myriadou vec� v �om a bytosti na e�te vy���ch �rovniach, ako aj n�dhern� prejav Bohov a bo�sk�ch svetov. Preto je to bezhrani�n�, �iariv� a �irok� cesta. Zvy�ajne umelci, ktor� s� dobr� v ma�ovan� a soch�rstve, preto�e v��ina ich my�lienok je zameran� na umenie, v��ina z nich nie je tak� obratn� v slov�ch. Av�ak t�, �o nevedia ako sa ma�uje alebo soch�r�i, s� dobr� v rozpr�van�. To, �o t� �udia povedali, boli v�etko ostr� slov� a pokriven� logika a naozaj zvrhli tradi�n� umenie s fotografick�m argumentom. Tak�e postupne sa situ�cia vyvinula do stavu, v ktorom je dnes. Samozrejme, ke� chcel vtedy niekto zvrhn�� tradi�n� umenie, nemohol to spravi� niekto, kto by v�bec nerozumel v�tvarn�mu umeniu alebo bol nekvalifikovan� vo v�tvarnom umen�. Tak�e vtedaj�ie usporiadanie bolo tak�, �e t� nieko�k� predstavitelia modernizmu si najsk�r v detstve osvojili z�klady, aby takto mohli poplies� �ud� vo svete e�te viac.

Kv�li vtedaj��m debat�m o dobrom a zlom medzi akad�miou a impresionistami a abstrakcionistami, kv�li tomu, �e pokles �udsk�ch hodn�t a konceptov zavrhol prav� posv�tn� umenie �udstva, a preto�e tradi�n� umelci si museli uchr�ni� mal� k�sok priestoru pre svoje pre�itie, naz�va sa teraz tradi�n� umenie �realizmus�. V minulosti tak�to v�raz neexistoval. D�vodom, pre�o Bohovia odovzdali �loveku umenie je to, aby mu umo�nili vyjadri� dobrotu a kr�su, ktor� �udstvo udr�uje, a to m� pozit�vny ��inok na hodnoty �udstva. Kv�li �padku hodn�t �udstva bolo tradi�n� �udsk� umenie namiesto toho vytla�en� z chodieb ofici�lnych �k�l trendom smeruj�cim k d�monickej povahe. Tak�e kv�li pre�itiu sa tradi�n� umenie stalo realizmom, a tak vznikla idea realizmu.

Pr�ve teraz v�etko �udsk� ide tak�mto opa�n�m smerom � v�imli ste si to? T�, �o nevedia ako vytvori� zvuk, t� �o nepoznaj� hudobn� te�riu, t� �o nemaj� z�klady tanca sa stali hviezdami hudby a tanca, pri�om skuto�n� umelci sa nem��u u�ivi�; dokonca t�, �o vedia striha� vlasy, boli vytla�en� a musia si zaklada� st�nky na ulici, zatia� �o t�ch, �o nevedia striha�, mo�no n�js� v extravagantn�ch sal�noch. V�etko �udsk� upad� a obracia sa hore nohami, v�etko degeneruje tak�mto sp�sobom. T�mto takzvan�m modernistom i�lo o t�to individu�lnu sk�senos�, z ktorej sa nesk�r stala strata kontroly nad sebou sam�m a teraz d�vaj� svoje vlastn� telo pod kontrolu duchom � ako z toho m��e vz�s� nie�o dobr�? Vezm� nie�o, �o je takzvane modernistick� a zavesia to, aby to ka�d� videl: �Aha, pozrite sa, ak� je to dobr� obraz!� Ak by o tom nehovoril, nikto by nevedel, ��m je tak� dobr�, ako hovor�. Av�ak tie dobr� veci, o ktor�ch hovor�, s� povahou d�monick� a obsahuj� tak� naivitu o umen�, �e je to na smiech. Ak ho va�e myslenie nenasleduje k jeho d�monickej povahe, nebudete m�c� vidie�, �o s� to tie dobr� veci, o ktor�ch hovor�. V skuto�nosti s� v�etky tie veci odpadom, ktor� �kod� �u�om.

Samozrejme, je mnoho �ud�, ktor� jednoducho id� s trendom a v��ina �irokej verejnosti nerozumie modernistick�m veciam. Ak by ste povedali, �e je to v�etko odpad, potom by �udia, �o robia tie veci, povedali, �e ��m je to viac ako odpad, t�m lep�ie. V�etci ste po�uli o tom, ako takzvan� umelec v ��ne jedol m�so m�tvych det� � nepo�uli ste o tom ned�vno v spr�vach? Mohlo to z�js� tak �aleko iba kv�li sna�eniu sa o d�monick� povahu � nebude to hrozn�, ak sa toto v�etko bude �alej rozv�ja�? Ak umenie �udstva bude takto pokra�ova�, nemus�me v�m popisova�, ak�m sa stane v bud�cnosti.

Teraz budem hovori� trochu o tom, �o by umenie �udstva malo zobrazova�. Je umenie �udstva na zobrazovanie samotn�ch �ud�? Alebo na zobrazovanie krajiniek? Alebo m� zn�zor�ova� Bohov? Alebo duchov? Mali by ste vedie�, �e prav� umenia �udstva sa po prv�kr�t objavili v chr�moch Bohov. �al��m d�vodom, pre�o Bohovia odovzdali tento aspekt kult�ry �loveku bolo to, aby mu umo�nili vidie�, ak� s� Bohovia ve�kolep�, aby veril, �e dobro a zlo dostane svoju odplatu � zlo�inci dostan� trest, dobr� �udia z�skaj� po�ehnanie a kultivuj�ci p�jdu hore do neba. Objavenie sa z�padn�ho umenia za�alo v kostoloch, takmer v�etky sochy na v�chode v skor�ch �asoch zobrazovali Bohov a najstarobylej�ie a najskor�ie kresby odovzd�van� v ��ne boli v�etko obrazy Bohov. Existuj� hranice pre �ud� zobrazuj�cich Bohov? Nie, nie s� tam tak�to hranice. Roz�ahl� vesm�r... v�etko, �o je v nesmiernom kozmickom v�ehom�re, ke� �lovek opravdivo ver� v Bohov a ide naozaj nama�ova� Bohov, Bohovia �loveku uk�u veci. Je to najdokonalej�ie, najposv�tnej�ie, je to to, po �om �lovek t��i a jeho najkraj�ie miesto pokoja. Preto to, �o sa odr�a v umeleckom diele, bude tie� bez hran�c.

Ako viete, ke� �udia kreslia Bohov, musia pou�i� �ud� ako modely. To nie je probl�m, ke�e �udia boli stvoren� Bohmi na svoj vlastn� obraz, nie je probl�m pou�i� �ud� na cvi�enie z�kladov. Nie je to tak, �e by �udia nemohli ma�ova� in�ch �ud� � je v poriadku to robi� � preto�e �lovek je napokon hlavnou �as�ou tohto sveta. Je e�te men��m probl�mom ma�ova� krajinky. Av�ak v�tvarn� umenie �ud� by malo by� zameran� na Bohov. Pre�o to hovor�m? Prem���ajte o tom v�etci, �udia maj� karmu � vy v�etci ako u�en�ci Dafa to viete � v�etko, �o �udia kreslia, m� �astice samotn�ho umelca. V r�mci umeleck�ho diela, v�etko o tom jednotlivcovi a o �loveku, ktor� je zobrazovan�, je pripojen� k tej ma�be. Ke� be�n� �lovek nama�uje �o i len �iarku, ja z toho viem, �o je to za �loveka, ak� choroby m�, ko�ko m� karmy, ak� je stav jeho mysle, jeho rodinn� situ�cia at�. A v�etky my�lienky, ktor� mal subjekt na obraze a v�etky �astice prip�tan� k jeho telu s� naplno prejaven�, vr�tane toho, ko�ko m� karmy. Ke� si niekto zaves� obraz tejto osoby vo svojom dome, karma tej osoby na obraze je vy�arovan� a ��ri sa z obrazu. Ke� tak�to vec vis� v jeho dome, m� z toho ten �lovek ��itok, alebo mu to �kod�? Karma sa bude vysiela� a ��ri�, on a t� osoba bud� prepojen� a neust�le sa to bude vysiela� a ��ri� v dome toho �loveka, ktor� si ten obraz zavesil. �udia nem��u vidie� vz�jomn� prepojenie objektov, av�ak v skuto�nosti sa z toho c�tia nedobre.

Av�ak �lovek chce kresli� Bohov. Prem���ajte o tom v�etci: Bohovia s� �iariv�, ve�kolep�� a vysielaj� milosrdn�, dobr� energiu. To prospieva �u�om a pri procese zhotovovania umeleck�ho diela to prospieva �u�om, �o vytv�raj� obrazy alebo sochy a s��asne si umelec v procese vytv�rania umeleck�ho diela Bohov vyv�ja dobr� my�lienky a kv�li tomu mu Bohovia m��u pom�c� zosilni� jeho spravodliv� my�lienky, odstr�ni� karmu z umelcovho tela a jeho my�lienkov� karmu. Ke� sa niekto pozrie na tak�to druh umeleck�ho diela, bude ma� z toho prospech, rozsah jeho mysle sa roz��ri, v jeho mysli bud� dobr� my�lienky a jeho charakter to bude vies� k tomu, aby sa stal ��achetnej��m. Ke� Bohovia vidia, �e �udia maj� spr�vne my�lienky, pom��u im vyrie�i� nebezpe�enstv� a �a�kosti. Tak�e ktor� cesta je pre �udstvo lep�ia? M�m r�d poh�ad na tie tradi�n� diela, na tie n�stenn� ma�by a fresky Bohov a na sochy Bohov. Ke� ich vid�m, zaka�d�m c�tim, �e �udstvo m� st�le n�dej sa vr�ti�, preto�e tie diela zobrazuj� ve�kolepos� Bohov a Bohovia v soch�ch naozaj d�vaj� �u�om po�ehnanie. Tak�e ke� sa pozer�me na veci a takto ich porovn�vame, nemysl�te si, �e umenie �udstva by sa malo s�stredi� na zobrazovanie Bohov?

Samozrejme, umenie s��asnej spolo�nosti nie je obmedzen� na obrazy, ma�by a sochy, s� tam aj remesl�, reklamy, m�da, divadlo, telev�zia a filmov� produkcia, dizajn produktov at�. Je mnoho povolan� vz�ahuj�cich sa k umeniu, in�mi slovami, v�etky maj� nejak� vz�ah k v�tvarn�mu umeniu. Av�ak bez oh�adu na to, ak� je to profesia, ak si umelec dok�e vybudova� spr�vnu z�klad�u, nech ide robi� ak�ko�vek diela, bud� naplnen� spr�vnymi elementami, v�etky bud� n�dhern�, dobr� a prospe�n� �u�om. To je ist�. V�eobecne povedan�, toto je to, �o som videl u �udsk�ho umenia.

Ke� som pr�ve teraz hovoril o v�chodnom a z�padnom umen�, zah��alo to soch�rstvo. Ke� sme pri t�me soch�rstva, konkr�tne soch�rstva na v�chode, dovo�te mi trochu poveda� o jeho p�vode a v�voji po�as hist�rie a budem hovori� iba o situ�cii v tomto cykle civiliz�cie. Predt�m ako sa v ��ne ��ril budhizmus, �t�l mnoh�ch s�ch sa vz�ahoval ku kult�re posledn�ho cyklu (toho pred ve�kou potopou), tak�e potom ako sa v ��ne roz��ril budhizmus, mali �plne odli�n� umeleck� �t�l. Presne povedan�, pr�ce v�chodn�ho soch�rstva, ktor� reprezentuj� tento cyklus �udskej civiliz�cie, by mali by� reprezentovan� zobrazeniami Budhov, B�dhisattiev a Bohov budhizmu. Tento druh met�dy vytv�rania soch�rskych diel v ranom obdob� bol prinesen� z Indie a indick� met�da tvorenia s�ch bola odovzd�van� z obdobia viery v Budhov, ktor� predch�dzalo tomu obdobiu indick�ho budhizmu a Budhovia, v ktor�ch verili Indovia predch�dzaj�ceho obdobia, sa dostali do Indie od t�ch, �o verili v Budhov v starobylom Gr�cku. Je to preto, �e dokonca aj v d�vnej��ch obdobiach boli mnoh� Eur�pania, ktor� verili v Budhov a samozrejme nie ka�d� veril v Budhov, niektor� verili v in�ch Bohov. Potom �o to bolo prenesen� do Indie, obraz Budhu a met�da vyr�bania s�ch bola tie� odovzdan� do Indie, tak�e ��nska met�da tvorenia s�ch v d�vnych �asoch v z�sade nasledovala met�du starobyl�ho Gr�cka. Videli ste, �e mnoh� sochy ran�ho obdobia mali hlbok� o�n� jamky a most�k na nose a v�razy tv�re boli ve�mi podobn� z�padniarom, s priamym nosom a pomerne hranat�m a vzne�en�m v�razom. D�vodom je, �e starobyl� Gr�cko prinieslo do Indie budhistick� kult�ru e�te d�vnej�ieho obdobia, ktor� bola potom z Indie prinesen� do ��ny. Ke�e v�ak soch�rske dielo zah��a ur�it� osobn� elementy toho �loveka, pri tvorbe s�ch potom, �o to bolo prinesen� do ��ny, sa obraz Budhu za�al trochu podoba� na ��nskych �ud�. Postupne, ako pre�iel �oraz dlh�� �as odvtedy, ako to vst�pilo do ��ny, pomaly to str�calo elementy ran�ch obdob�, ke� bola starobyl� gr�cka kult�ra prinesen� do ��ny a postupne to za�alo ma� viac miestnych ��nskych charakterist�k. Hovor�m v pojmoch povrchovej kult�ry �ud� a s� tam aj in� faktory. Potom �o bol budhizmus odovzdan� do ��ny, je pravda, �e pomocn� du�e mnoh�ch �ud� sa vykultivovali do Budhovstva alebo B�dhisattvovstva. Ke�e v�ak v tom �ase nebola v ��ne systematick� forma �kolstva a sochy boli produktmi kamen�rov a taoistov, potom v porovnan� so z�padn�m soch�rstvom boli ve�mi amat�rske � v��inou nevedeli n�js� spr�vne proporcie v stavbe tela.� Tak�e mnoho s�ch v na�ej ��ne nem� �peci�lne charakteristiky diela ur�it�ho odboru, je to len v�sledok toho, �e technika nie je dozret�.

Tak�e som pr�ve pop�sal umeleck� v�voj �udstva a jeho po�iatky vo ve�mi v�eobecn�ch a jednoduch�ch pojmoch. Umenie v minulosti zvy�ajne zn�zor�ovalo alebo vyjadrovalo Bohov a  Bohovia odovzdali tieto veci �loveku, aby mu t�m povedali: Bohovia ochra�uj� �udstvo a pokia� �lovek rob� dobr� veci, dostane ako v�sledok dobr� veci.

V�eobecne m� umeleck� dielo t�mu a cie�, ktor� chce vyjadri�, ��m je povedan�, �e ke� tvor�te obraz, vytv�rate n�vrh pre tento obraz, to �o chcete vyjadri�, to v�etko m� posolstvo, ktor� v �om chcete vyjadri�, in�mi slovami, m� svoj vlastn� pr�beh. Av�ak dne�n� �udia maj� probl�m, ke� sa pozeraj� na z�padne tradi�n� umenie, najm� v�tvarn� umenie z obdobia renesancie: pozeraj� sa iba na met�du kreslenia a techniku. A dokonca aj to s� veci, ktor�m rozumej� iba �udia, ktor� poznaj� z�klady. Av�ak iba ve�mi m�lo �ud� vie, �o tie obrazy vyjadruj�. Tak�e ke� sa pozer�m na obrazy alebo sochy, �tudenti pri mne sa p�taj�, ��o je to na tom obraze?� Ja im poviem, �o je na obraze. Samozrejme, vy v�etci sa venujete umeniu a viete toho ve�a, pre�o sa teda do toho neponori� �alej spolo�ne. Vyberte zop�r obrazov a ja budem hovori� o tom, �o je tam vyjadren� a pre�o to bolo vyjadren� t�m sp�sobom. (Potlesk)

Ot�zka: (Prelo�en� ot�zka) Chceme zobrazi� prenasledovanie. M��eme nakresli� obrazy mu�enia u�en�kov Dafa?

U�ite�: �no, m��ete. M��ete zobrazi� sc�ny, na ktor�ch s� u�en�ci Dafa prenasledovan�, na ktor�ch u�en�ci Dafa �tuduj� Fa a robia cvi�enia, alebo sc�ny Bohov na nebesiach potom ako bol Dafa �iroko roz��ren� � v�etko toto mo�no zobrazi�.

Ot�zka: Vytv�rame umeleck� dielo, ktor� ukazuje to, ako u�en�ci Dafa objas�uj� fakty, roz�iruj� Fa a veci ako s� sprievody, pochody a tak �alej. Je v poriadku to spravi�?

U�ite�: �no, m��ete v�etky tieto veci zobrazi�. K���om je, �e ke� navrhujete a vytv�rate to dielo, mali by ste dosiahnu� vysok� �rove� dokonalosti.

Ot�zka: Majster, ��nske obrazy sa pok��aj� vyjadri� pocit alebo podstatu a v��ina zo sl�vnych ��nskych maliarov, ke� ma�ovali krajinky, pok��ali sa vyjadri� pocit alebo podstatu. M��eme ma�ova� aj tieto?

U�ite�: Nie je probl�m, ak sa to pok��ate vyjadri�. Je v poriadku kresli� obrazy ��nskeho �t�lu a obrazy krajiniek. Preto�e s� pr�cou u�en�kov Dafa, mo�no ich vystavova�. Ale vy ste u�en�ci Dafa a po�as tohto obdobia ka�d� potvrdzuje Fa a vytv�ra bud�cnos� pre vn�maj�ce bytosti, tak�e by ste sa mali �o najviac sna�i� spravi� prvorad�m objas�ovanie faktov a odha�ovanie zla � najm� po�as tohto obdobia. To je povinnos�ou u�en�kov Dafa. Odha�ova� zlo, prezentova� Dafa a prezentova� Bohov. Je lep�ie ma� viac tak�chto pr�c, spravi� ich jadrom. Ostatn� diela u�en�kov Dafa mo�no tie� vystavova�.

Ot�zka: Je pokus vyjadri� pocit alebo� podstatu nie�o odch�len�?

U�ite�: Ke� hovor�m o vyjadren� pocitu alebo podstaty, hovor�m o vyjadrovan� vn�tornej podstaty vo va�ich obrazoch a kresb�ch. Ak �udia m��u vyjadri� svoje pocity na z�klade mor�lneho z�kladu, ktor� je tradi�n� a m� spr�vne uva�ovanie, nie je tam probl�m. K���om je, �i pou��vate spr�vne my�lienky pri vytv�ran� svojho diela, alebo �i sa sna��te o takzvan� modern� vedomie, �i pou��vate tradi�n� a n�le�it� techniky alebo modernistick� uva�ovanie pri va�om vyjadrovan�. Probl�m nie je v samotnom �pocite alebo podstate�.

Ot�zka: Majster, r�d by som sa sp�tal: umeleck� diela, o ktor�ch ste pr�ve hovorili, maj� v�etky do �inenia so zobrazovan�m pod�b z�padn�ch Bohov. Potom pre u�en�kov Dafa, ��nske a z�padn� elementy spl�vaj� dohromady. Pri takomto druhu obrazu, ako pou��va� ich obrazy ako referenciu, ale st�le ma� na�e vlastn� v�chodn� charakteristick� vlastnosti?

U�ite�: Nie je ni� zl� na tom, ke� nama�ujete Bohov s v�chodn�m i z�padn�m v�zorom do toho ist�ho v�tvarn�ho diela. Po�as n�pravy Fa hr� mnoho r�znych Bohov pozit�vne �lohy. Mnoho ��nskych obrazov je dobr�ch a m��u by� ako tak� uznan�; treba len spravi� �al�ie zlep�enie techniky a zru�nosti. Nie je ni� zl� na �iadnej z t�chto vec�. Ale zd� sa by� �a�k� ma� ��nsky �t�l ma�ovania a z�padn� �t�l olejovej ma�by v tom istom v�tvarnom diele. Nikto e�te nevytvoril pr�klad na nasledovanie t�m, �e by zmie�al v�chodn� a z�padn� techniky. Nespravte z toho nie�o, �o nie je ani ryba ani rak.

Ot�zka: To �o chcem poveda� je z vysokej �rovne � mnoho Bohov z v�chodu a z�padu s� pod �rov�ou Budhu. Ak vytvor�me ve�k� v�tvarn� dielo, ktor� ich zobrazuje a zahrnieme ich do�ho v�etk�ch, bude to v poriadku?

U�ite�: Chcete vytvori� ve�k� v�tvarn� dielo, ktor� v sebe bude ma� Bohov s v�chodn�mi i z�padn�mi podobami � nie je na tom ni� zl�ho. Povedzme, �e nama�ujete nejak�ch Taov a pod�a toho, �o potrebujete, nama�ujete nejak�ch Bohov so z�padnou podobou a v�etci bud� na tom istom obraze, potom tam nie je probl�m. Ak by na jednom v�tvarnom diele bola na jednej jeho strane pou�it� olejov� technika ma�ovania a na druhej strane ��nske techniky ma�ovania, potom by som povedal, �e tak to nep�jde.

Ot�zka: M�m �al�iu ot�zku. V na�ich v�tvarn�ch dielach by sme mali vyjadrova� hlavne to, �o je svetl� a dobr�. Ale niektor� obrazy, kv�li bohatosti ich vn�torn�ho v�znamu, samozrejme maj� na sebe negat�vne postavy. T�mto mo�no dosiahnu� kontrast sc�ny. Chcel by som si potvrdi�, �o spravi� s negat�vnymi postavami � bezpochyby by mali by� v tmav�ch rohoch. Av�ak m��eme ich takto vyobrazi�?

U�ite�: �no, m��ete. V skuto�nosti, pozrite sa na tento obraz. Skazen� pol�cia tu bije u�en�ka Dafa. �o sa t�ka pou�itia farieb, zl� pol�cia� a u�en�k Dafa s� spracovan� r�zne, ale predsa je to celkove ve�mi harmonick�, nie je tu probl�m. Je to ot�zka va�ej techniky a zru�nosti a ide o to, ako si to spr�vne napl�nova�.

Ot�zka: Majster, r�d by som sa sp�tal: je ��nska kaligrafia formou umenia? Okrem toho, s� kurz�vov� �t�ly kaligrafie spr�vne?

U�ite�: Dnes sa to naz�va kaligrafiou, ale v minulosti to bolo jednoducho p�sanie. Potom ako vst�pili do s��asnosti, �udia u� na p�sanie nepou��vaj� �tetec, tak�e to pova�uj� za druh umenia. V skuto�nosti to naozaj obsahuje vn�torn� v�znam umenia. V tom pr�pade, ke�e sa to dnes pova�uje za druh umenia, pri umeleck�ch v�stav�ch to m��ete pova�ova� za druh umenia.

Ke� hovor�me o kurz�vov�ch �t�loch kaligrafie, pr�sne vzat�, s� psychologick�m zobrazen�m odd�vaniu sa �udskej negat�vnej str�nke. Ke� Bohovia pom�hali �u�om vytvori� ��nske znaky, nebola tam tak� vec ako kurz�vov� �t�ly. Ja som vlastne nikdy nerobil kaligrafiu a nie som tak� zru�n�, ke� pr�de na krasopis. Ale �udia ma �asto �iadali, aby som pre nich nie�o nap�sal, tak�e potom pou��vam ofici�lny p�somn� �t�l. Nie je to tak, �e by som d�val prednos� tomuto ofici�lnemu �t�lu p�sania, je to preto, �e ak niekto chce nap�sa� ofici�lny p�somn� �t�l kurz�vou, nem��e to spravi� � ak to nap�e kurz�vou, u� to nie je ofici�lny p�somn� �t�l. Tak�e tento �t�l m��u �udia len �a�ko nap�sa� kurz�vou, ke� sa odd�vaj� svojim my�lienkam alebo my�lienkovej karme. Z tohto poh�adu m�m r�d p�sanie ofici�lnym p�somn�m �t�lom.

Ot�zka: Ke� hovor�me o znakoch p�san�ch kaligrafiou, videl som, �e niektor� u�en�ci Dafa si pri vyberan� �t�lu p�sania jednoducho vyber� ofici�lny p�somn� �t�l, pr�ve preto, �e Majster p�e ofici�lnym p�somn�m �t�lom. R�d by som sa sp�tal, �i m��eme pou��va� r�zne �t�ly p�sania?

U�ite�: �no, m��ete. M��ete pou��va� v�etky druhy p�somn�ch �t�lov. Ale pri t�ch kurz�vov�ch �t�loch sa mi zd�, �e sa pr�li� odd�vaj� �udskej negat�vnej str�nke a maj� v sebe pr�li� ve�a �udsk�ch povrchov�ch elementov. Ak �udia skuto�ne spr�vne rozm���aj� a spr�vaj� sa dobre, nie s� schopn� p�sa� t�mto sp�sobom. Ten druh p�sania je v��inou vytvoren�, ke� sa �udia oddaj� svojim �udsk�m my�lienkam. V extr�mnych pr�padoch je du�evn� stav �loveka trochu pobl�znen� a ch�ba mu spravodliv� str�nka.

Ot�zka: M�m �al�iu ot�zku a je o troch z�kladn�ch farb�ch. U�ite� hovoril o tom, �e tri z�kladn� farby maj� zodpovedaj�ce farby v in�ch dimenzi�ch. Medzi �u�mi tie� hovor�me o doplnkov�ch farb�ch. Ako by sme teda mali rozumie� trom z�kladn�m farb�m? Tu medzi �u�mi hovor�me, �e svetlo vytv�ra farby, preto�e bez svetla farby vidie� nem��eme. Potom ale, ke�e in� dimenzie s� naplnen� svetlom, ako sa tam rozli�uje medzi farbami?

U�ite�: �udia m��u mie�a� tri z�kladn� farby zo svojej palety, aby vytvorili in� farby, tri z�kladn� farby v spektre sa m��u l�ma� na in� farby v spektre. Ale tie farby s� len vytvoren� hmotou a elementmi v �udskej fyzickej dimenzii, ktor� sa l�i od in�ch dimenzi� a druhy hmoty tam s� odli�n�. Niektor� �udia hovoria, �e to ako predmet vyzer�, je v�sledkom svetla a to zah��a zobrazenie svetla a tie�a na obraze a to, ako farby vyzeraj�. To nie je pravda. Predmety si zachov�vaj� ten ist� tvar bez oh�adu na to, �i tam svetlo je alebo nie je � svetlo len d�va �u�om dojem, �e to je svetl� alebo tmav�. Ke� s� farby ovplyvnen� zmenami v intenzite svetla, m��u by� vn�man� nespr�vne, ale to nemen� skuto�n� farbu alebo tvar predmetu. Ke� hovor�me z h�adiska kultiv�cie, svetlo blokuje �udsk� o�i a vytv�ra pre �ud� il�zie. Mnoho in�ch dimenzi� nem� slnko a v mnoh�ch dimenzi�ch s� predmety osvetlen� svoj�m vlastn�m jemn�m svetlom. Ak predmet nepotrebuje Slnko, ak v tej dimenzii nie je Slnko, stav toho predmetu je aj tak stabiln�. V niektor�ch dimenzi�ch v�etky predmety tlmene vy�aruj� svetlo, ktor� je jemn� pre o�i a bytosti na rovnakej �rovni ho sami m��u vidie�. V takej dimenzii nie je priamy zdroj svetla ako Slnko, ale aj tak m��ete vidie� tvary predmetov tak�, ak� s�.

Ke� sa na in� dimenzie pozer�me �udsk�mi o�ami, s� �iariv� a farby a tvary predmetov tam ost�vaj� nemenn�. (Samozrejme, Bohovia a v�etko bo�sk� sa m��e meni�. Sp�sob, ak�m tie predmety existuj�, nie je takzvan� stabiln� stav, ako sa �udia nazd�vaj�). V�eobecne s� ako pestr� ne�nov� svetl�, pri�om tvary a farby svetiel nie s� ovplyvnen� svetlom. Ak je bytos� �ivotom na tej �rovni, nebude ma� rovnak� pocit, ak� maj� �udia potom, ako vidia t� dimenziu. Presne ako som v�m povedal, molekuly maj� takisto energiu. D�vodom, �e �udia ju nem��u c�ti�, je to, �e v�etko �udsk�, vr�tane o��, sa sklad� z molekulov�ch �ast�c; �o sa t�ka bytosti, ktor� je zlo�en� z e�te v���ch �ast�c, ktor� s� ni��ie ako molekuly, uvid�, �e �udsk� tel� a v�etky predmety v �udskej dimenzii �iaria a maj� energiu rovnak�m sp�sobom. Toto je koncept r�zny od dimenzie, o ktorej som hovoril predt�m, kde v�etko �iari, bez toho aby bolo potrebn� Slnko. To je dimenzia, kde predmety vy�aruj� a �iaria sam�.

Preto�e t�to �udsk� dimenzia je miestom �peci�lne vytvoren�m pre n�pravu Fa, mimo hran�c Troch r� je v�etko �plne odli�n�. V po�etnej��ch a �ir��ch dimenzi�ch, ktor� existuj� na rovnakej �rovni ako Tri r�e, sa �trukt�ra v�etk�ch objektov men�, nie je rovnak� ako v �udskej dimenzii. Sp�sob ak�m sa javia predmety a vz�ah medzi svetlom a tie�om, ktor� vidia �udia v tomto svete, je �plne in�. Tak�e vz�ah medzi svetlom a tie�om, ktor� sa prejavuje medzi �u�mi, je prejavom prostredia, ktor� bolo �peci�lne vytvoren� pre �udsk� bytosti. Bohovia na nebesiach a mnoho vesm�rnych tiel nem� Slnko, ktor� na nich priamo svieti alebo vy�aruje svetlo. Ale s� tie� mnoh� vesm�rne tel�, kde maj� viac ako jedno Slnko, ktor� vy�aruje svetlo. Niektor� miesta maj� Slnk� a niektor� miesta nemaj�. Bytosti na r�znych �rovniach poci�uj� intenzitu svetla r�zne a prisp�sobuj� sa forme existencie svetla na r�znych �rovniach. Jeden �tudent nap�sal vo svojom �l�nku, �e tri z�kladn� farby maj� vz�ah k Zhen-Shan-Ren. To je len jeho vlastn� pocit po�as jeho kultiva�nej praxe a nie je z�kladnou, pravdivou povahou Zhen-Shan-Ren.

Ke� �udia vidia nebesk� sc�ny, s� naozaj �okovan�. Potom rozm���aj�, �Ak� farby m�m pou�i�, aby som toto zobrazil?� �udsk� bytosti m��u vidie� ako aj dotkn�� sa povrchovej l�tky, ktor� sa sklad� z molek�l. Ale �o sa t�ka vec�, ktor� s� zlo�en� z �ast�c mikroskopickej��ch ako molekuly, be�n� �udia m��u len c�ti� ich energiu. Farby hmoty, ktor� existuje v dimenzi�ch skladaj�cich sa z �ast�c mikroskopickej��ch ako molekuly, sa nedaj� n�js� tu medzi �u�mi. V skuto�nosti molekuly tie� nes� energiu. Nielen�e nes� energiu, m��u tie� ma� ��inok energie. �udia v tomto svete nem��u c�ti� energiu, preto�e ich zlo�enie tela, o�i, ko�a, krv, telo a v�etko ostatn� je produktom molekulovej vrstvy �ast�c. Preto �udia nem��u odhali� energiu, ktor� existuje na tej istej �rovni ako oni. D�vodom, pre�o �lovek m��e c�ti� energiu na �rovni mikroskopickej�ej, je to, �e �astice, ktor� vytv�raj� predmety v tejto �udskej dimenzii, s� v��ie ako mikroskopick� �astice. In�mi slovami, elementy, ktor� vytv�raj� farby, nie s� �asticami len jednej �rovne. Preto sa dimenzie, ktor� s� na vysok�ch �rovniach, zdaj� by� jasnej��mi a �iarivej��mi ako dimenzie, ktor� s� vytvoren� z �ast�c o jednu �rove� ni��ie. Ale ten druh jasu prekra�uje r�e, a preto v �udskom svete nem��ete n�js� tak� farbu. Dokonca i keby ste pou�ili prieh�adn� farby, st�le by ste to neboli schopn� zobrazi�. Hoci teda nie je farba, ktor� by mohla zobrazi� posv�tnos� tej r�e, existuj�ce farbiv�, ktor� maj� �udia, m��u by� aj tak pou�it� na uk�zanie �trukt�ry a sl�vnostn�ho v�zoru na obrazoch. �udsk� farbiv� st�le m��u zobrazi� tvary a �trukt�ry. Ak by ste mohli zobrazi� v�etko bo�sk� do �udsk�ho sveta, znamenalo by to, �e Bohovia pri�li do �udsk�ho sveta.

Ot�zka: Majster, mohli by ste n�m poveda� o tom, �o nosia Budhovia, Taovia a Bohovia, ako sa v��inou obliekaj� a zdobia?

U�ite�: Odev Budhov, ktor� obvykle vid�me, je �lt� ka�aja. Ke� ma�ujete B�dhisattvy, jednoducho ich nama�ujte v starod�vnom ��nskom kroji �ien. M��ete napodobni� to, ako sa obliekali �eny v dynastii Song a ako sa zdobili, ke�e to je naj�astej�� sp�sob. �o sa t�ka Bohov s podobou bielych �ud�, bez oh�adu na to, v akom svete sa nach�dzaj�, obvykle sa zaha�uj� do ve�kej bielej ka�aje. Budhovia sa zaha�uj� do ve�kej �ltej ka�aje a Bohovia s podobou �iernych �ud� sa zaha�uj� do ve�kej �ervenej ka�aje. Samozrejme, na e�te vy���ch �rovniach existuj� prejavy omnoho v��ej rozmanitosti. S� tak�, ktor� nemaj� oble�en� ni�, s� tak�, ktor� maj� oble�en� v�etky mo�n� �aty a ozdoby, ktor� s� dos� jednoduch�... s� v�emo�n� druhy Bohov. Vo va�ich dielach v��inou sta��, ak vyobraz�te to, �o �udia m��u rozpozna�. Taovia maj� samozrejme oble�en� starod�vny ��nsky odev � to s� be�n� Taovia. �aty, ktor� maj� oble�en� Ve�k� Taovia na ve�mi vysok�ch �rovniach, s� v skuto�nosti tie� ve�mi rozmanit�.

V minulosti existoval tento jav s kultivuj�cimi: Nech to bolo kedyko�vek, alebo ktor�ko�vek dynastia, ke� ste uspeli v kultiv�cii, to, �o ste mali oble�en�, ke� ste dospeli k Dov��eniu, sa potom stalo va�imi �atami. Takto to v��inou bolo. Samozrejme, pre Budhov to bolo odli�n� � ke� niekto dospel k Budhovstvu, ka�dop�dne prijal podobu Budhu a mal oble�en� �aty Budhu. T�, ktor� sa kultivovali na in� druhy Bohov, v��inou to, �o mali oble�en�, ke� uspeli v kultiv�cii, sa stalo �atami, ktor� mali oble�en� potom. Kto z v�s bol na hore Wudang? Videli ste portr�t Xuanwu? Pre�o m� Xuanwu na svojom portr�te rozpusten� vlasy? Preto�e ke� uspel v kultiv�cii, jeho vlasy boli rozpusten�, tak�e jeho v�zor je tak�, �e jeho vlasy s� rozpusten�. Meditoval po dlh� �asov� obdobie v hor�ch a zdalo sa mu pr�li� komplikovan� zv�zova� si vlasy, tak�e si ich prestal zv�zova� a zostal tak po cel� �as, k�m neuspel v kultiv�cii.

Ot�zka: Majster, na starod�vnych obrazoch a kresb�ch niektor� Budhovia nosia �aty a niektor� maj� svoje ramen� odhalen�.

U�ite�: Niekedy �udia ma�uj� �i kreslia Budhov na z�klade svojich vlastn�ch my�lienok. Napr�klad, v ju�nej �zii je hor�co, tak�e budhistick� mn�si tam v��inou maj� svoje rameno odhalen�, odha�uj� svoje prav� rameno, aby im bolo chladnej�ie. V oblastiach, ktor� sa nach�dzaj� viac na sever, si budhistick� mn�si zakr�vaj� prav� rameno kusom l�tky, aby im nebolo chladno. Tak�to koncept vo svetoch Budhov neexistuje. V��inou sa obliekaj� tak, �e si odha�uj� svoje prav� rameno. Ke� ��nski �udia kreslia �i ma�uj� Budhov, ��nski �udia si predstavuj�, �e by mali ma� �plne zakryt� ramen�, ale v skuto�nosti sp�sob obliekania Bohov nie je tak� a Bohovia so z�padn�m v�zorom si tie� odha�uj� rameno, preto�e ten druh �boru nem� ruk�vy a ak s� obe strany zakryt�, je �a�k� sa pohybova�.

Ot�zka: Dovo�te mi pros�m sp�ta� sa, pre�o je tak �a�k� osvoji� si z�klady, ke� sa u��me kresli� alebo ma�ova�? Pre�o je ve�mi �a�k� n�js� miesto, kde sa to d� nau�i�. Ako si m��u t� z n�s, ktor� �tudovali kreslenie a ma�ovanie v ��ne, zlep�i� svoje zru�nosti?

U�ite�: Je to najm� preto, �e vzdel�vanie v z�padn�ch krajin�ch je pr�li� ovplyvnen� myslen�m takzvanej modernistickej �koly a v skuto�nosti v�bec nezd�raz�uje cvi�enie �iakov v z�kladoch. Navy�e mnoho u�ite�ov a profesorov je s��as�ou modernistickej �koly a oni sami v�bec nerozumej� ani nemaj� najz�kladnej�ie, be�n� vedomosti o ma�ovan� a kreslen�. �o sa t�ka zvl�dnutia z�kladov, to sa d� dosiahnu� len vy�erp�vaj�cim tr�ningom. Na za�iatku mus� �lovek robi� obrazy z�ti�ia a nau�i� sa nar�ba� so �trukt�rami a vizu�lnou perspekt�vou. Ke� dok�e dobre kresli� nehybn� obrazy, mus� cvi�i� kreslenie n��rtov a potom sa nau�� pou��va� spr�vne farby. Krok za krokom si osvoj� z�klady. Z�kladn� zru�nosti s� t�m, �o si maliar alebo soch�r mus� osvoji�.

Ot�zka: Pre�o �udia v ��ne ma�ovali krajinky po dlh� �as? Samozrejme, v ��ne s� tie� obrazy, ktor� zobrazuj� podoby Budhov. Ale po�as hist�rie ��ny to v��inou boli krajinky.

U�ite�: ��nska ma�ba zd�raz�uje pocit alebo podstatu a ma�uje, aby zachytila jeho r�u a vn�torn� v�znam. Tak�e v��ina ma�uje krajinky. Napokon, ��nski �udia maj� polobo�sk� kult�ru. Vo svojom vedom� nechc� pr�li� �asto zobrazova� �ud� a je to z toho ist�ho d�vodu, ako som hovoril predt�m. Tak�e v��ina ma�uje krajinky. Ale s� nejak�, ktor� ma�uj� �ud�. Av�ak spravidla nepou��vaj� modely, diela vytryskn� z ich vlastnej predstavivosti. Je na tom dobr� to, �e tak�mto sp�sobom veci nie s� zne�isten�. Samozrejme, nie je to tak, �e by v�bec nema�ovali skuto�n�ch �ud�. Po�as hist�rie maliari ma�ovali hrdinsk� postavy a postavy, ktor�m �udia vzd�vaj� poctu. Ke� to pri�lo do s��asn�ho �asov�ho obdobia, predmety ma�by sa stali r�znorodej��mi. V skuto�nosti, najstar�ie ��nske ma�by, ktor� boli objaven�, s� ma�by Bohov. Od starod�vnych �ias do dne�ka boli st�le v chr�moch a kl�toroch obrazy, ktor� zobrazovali Budhov, Taov a Bohov.

Ot�zka: Na ��nskych obrazoch s� dominantn� �iary a farby s� jemn� a mierne, pri�om v z�padn�ch obrazoch zd�raz�uj� farbu. Je to pravda, �e farby na na�ich ��nskych obrazoch by mali by� tak�, ako na z�padn�ch obrazoch?

U�ite�: Nie. V�chodn� obrazy by mali ma� vlastnosti v�chodn�ch obrazov. Jednoducho ich nama�ujte tak�, ak� by mali by�. Akon�hle to zmen�te, u� to nie je v�chodn� obraz. V�chodn� obrazy zd�raz�uj� �iary. Ale v z�padn�ch obrazoch nem��u kresli� �iary a ak kresl�te �iary, nebude to spr�vne, preto�e ich kompoz�cia je vytv�ran� svetlom a tie�om.

Ot�zka: Majster, v na�ich obrazoch a kresb�ch vyjadrujeme my�lienky alebo nie�o realisticky zobrazujeme. Je to pravda, �e ke� ma�ujeme alebo kresl�me, va�e telo Z�kona prejde do v�tvarn�ho diela? (�udia sa smej�)

U�ite�: Nie, moje telo Z�kona to nesprav�. (�udia sa smej�) Jemu sta�� pomyslie� na to a vy budete vedie�, ako ma�ova�. Ale ak rozm���ate, �Rozumiem. Potom to nech�m nakresli� Majstra,� (�udia sa smej�) nebude to fungova�.

Ot�zka: V tom �ase maliar m��e vst�pi� do nadprirodzen�ho stavu a potom jeho obraz m��e by� nadprirodzen�.

U�ite�: Nie, nebude nevyhnutne nadprirodzen�. Nech s� okolnosti ak�ko�vek, maliar by mal by� racion�lny a spr�va� sa norm�lne. Ako pri va�ej kultiv�cii Dafa, v�etko bude norm�lne. Ak by u�en�k Dafa mal nie�o ma�ova�, potom by ste to jednoducho mali spravi� dobre. Neexistuje tak� vec ako vst�penie do nejak�ho stavu a nemali by ste ma� tak�to my�lienky.

Ot�zka: Majster, r�d by som nama�oval r�zne �udsk� postavy. Spomenuli ste, �e Bohovia �iernych �ud� sa zaha�uj� do �ervenej ka�aje, ale nevieme ako vyzeraj� ich vlasy.

U�ite�: V��inou, ak chcete nakresli� Bohov ako z�padniarov, m��ete postupova� pod�a diel v�tvarn�ho umenia z obdobia renesancie. Obrazy Bohov v dielach v�tvarn�ho umenia z obdobia z�padnej renesancie s� vern�. V�eobecne povedan�, v��ina dospel�ch mu�sk�ch Bohov m� bradu, ale samozrejme s� nejak�, ktor� ju nemaj�. Budhovia v��inou nemaj� bradu, ale nieko�ko z nich m�. Bohovia s v�zorom �ernochov maj� rovnak� vlasy ako �ierni �udia � kr�tke, ku�erav� vlasy � preto�e Bohovia vytvorili �udsk� bytosti na svoj vlastn� obraz.

Ot�zka: (Prelo�en� ot�zka) Spravil som obraz pre moju �kolu, v podstate to bol autoportr�t. Ke� som ho ma�oval, venoval som mu mnoho pozornosti a pok�sil som sa �o najviac, aby som sa nenechal ovplyvni� �iadnymi n�zormi. Zistil som, �e ohlasy �ud� na�ho s� ve�mi dobr� a kompoz�cia sa tie� magicky zlep�ila. Tak�e moja ot�zka je, �e ak vlo��me mnoho �silia do ma�ovania, �i dopadne dobre? Chcel som sa sp�ta�, �i by n�m Majster oh�adom tohto mohol da� nejak� rady?

U�ite�: Pr�sne vzat�, ma�ovaniu mus�te venova� mnoho pozornosti. Ke� mu venujete mnoho pozornosti, ka�d� povie, �e ste to nama�ovali dobre, ale v porovnan� s obdob�m, ktor� zd�raz�ovalo z�klady, je tam st�le medzera. Tak�e si mysl�m, �e ak bud� cvi�en� a vybr�sen� z�klady, potom u�en�ci Dafa bud� ma�ova� lep�ie a zanechaj� spravodliv� cestu pre �ud� v bud�cnosti. Samozrejme, je spr�vne venova� ma�ovaniu mnoho pozornosti.

Ot�zka: M��em nama�ova� portr�t U�ite�a?

U�ite�: Nu�, to�ko �ud� spravilo sochy a nakreslilo pre m�a portr�ty, ale v�bec sa na m�a nepodobaj�. Je v poriadku nama�ova� ho, nie je to probl�m, ale pou�ite jednoducho fotografiu, pod�a ktorej ho nama�ujete.

Ot�zka: Majster, viem �e mnoho �tudentov naozaj chce nama�ova� Majstra a najm� podoby v in�ch dimenzi�ch. Niektor� z hotov�ch diel vyzeraj� ako Majster a zd� sa, �e naozaj maj� silu tela Z�kona. Ale �o m�me spravi� s t�mto nama�ovan�m portr�tom, preto�e je to nakoniec Majstrov obraz, a �o s n��rtmi?

U�ite�: Ak tie n��rty treba sp�li�, jednoducho to spravte, nez�le�� na tom. Po�as n�pravy Fa by u�en�ci Dafa mali ma� ako najvy��iu prioritu potvrdzovanie Fa.

Ot�zka: Potom �o s t�mi, ktor� s� nama�ovan� dobre, nevieme teraz, m��eme pred nimi zap�li�� vonn� ty�inku?

U�ite�: Sta��, ak ich ponech�te ako obrazy.

Ot�zka: Majster, po��val som va�u dne�n� predn�ku a moje uva�ovanie sa stalo omnoho �ir��m. Rozm���al som o tom, �i by sme mohli niektor� z t�chto vec� zap�sa�, preto�e mnoho �ud� nepri�lo a s� pomerne zru�n� v umen�.

U�ite�: Dovo�te sa mi na to potom pozrie� a poveda�, �i Fa-pravdy, ktor� som vyu�oval tentokr�t, s� usporiadan�.

Ot�zka: P�vodne sa mi zdalo, �e som nemal �iadne n�pady, ke� pr�de na to, ako �s� po kreat�vnej ceste, ale teraz to viem a som ve�mi ��astn�.

U�ite�: To je presne ten Fa, ktor� v�m dnes vyu�ujem.

Ot�zka: M�m �al�iu ot�zku. Vezmime si m�a, ako pr�klad, v�etko, �o som �tudoval, je z�padn� umenie, ale naozaj sa mi p��i tradi�n� ��nska ma�ba. Ke� ma�ujem, je v poriadku zd�razni� to, �o zobrazujem a neby� obmedzen� tradi�nou metodol�giu?

U�ite�: Ak hovor�te, �e chcete vzia� najlep�ie z oboch svetov z h�adiska techn�k, zd� sa, �e to �udia u� predt�m sk��ali. M��ete to vysk��a�, ale mus� sa to javi� harmonick� a prirodzen� na pocit, ke� sa na to niekto pozrie. Ale po tom ako sa o to pok�site, m��ete ma� pocit, �e st�le nem��ete n�js� sp�sob, ako skuto�ne spoji� umeleck� kult�ru z v�chodu a z�padu.

Ot�zka: Dobr� de�, Majster. M��eme v na�ich obrazoch zmie�a� napr�klad anjelov s kr�dlami z v�chodu a z�padu?

U�ite�: V n�prave Fa, medzi Bohmi, ktor� maj� �plne pozit�vne p�sobenie, s� Bohovia s podobou v�chodn�ch aj z�padn�ch �ud� a s r�znymi podobami. �plne to z�vis� od toho, ak� druh v�znamu chcete vyjadri� vo svojom v�tvarnom diele, t.j. �o vy�aduje kompoz�cia. Napr�klad, s� Bohovia so z�padn�m v�zorom, ktor� maj� kr�dla a s� nejak�, ktor� nemaj� kr�dla � z�le�� to od toho, ako to vo svojej kompoz�cii zobrazujete. Dovo�te mi poveda� v�m, �e t� Bohovia v dimenzi�ch n�zkej �rovne... vedeli, �e pr�dem ��ri� Fa, tak�e star� sily pre nich naaran�ovali, aby ma n�tili ��ri� ho t�m alebo tamt�m sp�sobom za tak�ch a tak�ch podmienok v spolo�nosti. Samozrejme, nespravil som to pod�a toho, ako to chceli oni. Ke� ��rim Fa, to ak� podobu pou�ijem pri roben� n�pravy Fa, je ve�k� vec pre mno�stvo Bohov a vtedy v minulosti Budhovia a Taovia na n�zkych �rovniach mali diskusie o ot�zke vo�by m�jho obrazu a kv�li tomu bol vytvoren� taoizmus. Taovia chceli, aby som si vybral podobu Tao a pou�il Tao na vyu�ovanie taoistick�ho Fa, ale oni sami vedeli, �e Tao sa odovzd�va len jedn�mu �loveku za gener�ciu, tak�e ako by mohlo spasi� vn�maj�ce bytosti odovzd�vanie nie�oho len jedn�mu �loveku za gener�ciu a ako by sa mohol ��ri� Dafa? To by ne�lo, tak�e vymysleli sp�sob a za�ali vytv�ra� na Zemi n�bo�enstvo, �o viedlo k objaveniu sa taoistick�ho n�bo�enstva. Nesk�r bolo v taoistickom n�bo�enstve mnoho Taov rozdelen�ch na Budhov a B�dhisattvy a kr�ovstv� Taov sa naozaj objavili na nebesiach, preto�e chceli, aby som si vybral podobu Tao. Na budhistickej strane pre m�a tie� vytvorili podmienky, aby som si vybral budhistick� podobu, hovoriac, �e by som mal ma� obraz Budhu, by� milosrdn� a spasi� vn�maj�ce bytosti at�. Ale reinkarnoval som sa do ��ny a keby som sa reinkarnoval na z�pade, potom by Bohovia s obrazom bielych �ud� vytvorili pre to podmienky. Tak�e takto vznikli v minulosti diskusie medzi taoistami a budhistami. Akon�hle som dokon�il v�etko, �o som chcel, diskusie oh�adom v�zoru skon�ili. Nespravil som veci pod�a usporiadania star�ch s�l.

Tak�e Bohovia na nebesiach, bez oh�adu na to, ak�mi druhmi Bohov s�, akon�hle sa nie�o v nebesiach prihod�, vz�jomne o tom diskutuj�. Je�i�ov pr�chod na Zem kv�li sp�se �ud� bol v�sledkom koordin�cie a vz�jomnej spolupr�ce mnoh�ch Bohov, preto�e ve�k� veci, ktor� sa dej� na Zemi, ovplyv�uj� nebesia. Ke� ide o Budhu ��riaceho Fa, nefungovalo by to, ak by to in� Bohovia neuznali. Tie veci o diskusii medzi Budhami a Taoami, o ktor�ch som pr�ve hovoril, s� minulos�ou, preto�e potom ako sa z�le�itos� ��renia Fa dohodla, nebolo o �o bojova� a v�etko bolo dobr�.

Ot�zka: Akvarel je trochu podobn� ��nskej ma�be a trochu podobn� olejovej ma�be a niektor� diela vyu��vaj� vodov� farby a ��nske maliarske techniky.

U�ite�: Z�klady akvarelu s� z�padn�, tak�e akvarel je technika z�padnej ma�by. �o sa t�ka samotnej ma�by, nie je obmedzen� t�m, �i pracujete na akvareli alebo na ��nskej ma�be. Nie je probl�m, ak pou�ijete vodov� farby na nama�ovanie ��nskych obrazov, alebo ak pou��vate vodov� farby pri pou��van� techn�k olejovej ma�by. Obrazy akvarelu samotn� nezah��aj� ot�zku z�padn�ho alebo v�chodn�ho sp�sobu ma�ovania; in�mi slovami, ak� druh farby pou�ijete alebo ak� druh ma�by rob�te nie je rovnak� vec ako to, ako ju ma�ujete. Rozdiely medzi z�padnou a v�chodnou ma�bou nie s� obmedzen� na to, ako silno alebo slabo sa pou��vaj� farby, vn�torn� v�znamy ka�dej sa dop��aj� a s� podporovan� dvoma druhmi kult�ry.

Mnoho �ud� sa pok�silo skombinova� v�chodn� a z�padn� �t�ly ma�ovania, ale v�etky v skuto�nosti zlyhali. ��nska ma�ba a z�padn� ma�ba nie s� obmedzen� na ot�zky techn�k ma�ovania na povrchu a na farby, za t�mi obrazmi s� hlbok� etnick� kult�ry. R�zne schopnosti v ka�dom druhu kult�ry s� vyvrcholen�m tej �udskej kult�ry ako celku. V skuto�nosti spojenie z�padn�ho a v�chodn�ho umenia dohromady nie je realizovate�n�, iba�e by sa z�padn� a v�chodn� kult�ra �plne premie�ali, ��m by sa stali nie��m, �o je �plne bez kore�ov a odch�len�.

Ot�zka: Chceme nakresli� sc�nu ustanovenia Neba a Zeme, in�mi slovami, sc�nu, ke� zl� sily vo vesm�re boli zni�en� a tie dobr� veci � tie kozmick� tel�, sa stali dobr�mi a zl� boli zrazen� nadol. Ak chceme spravi� tak�to sc�nu, je dobr� zahrn�� obrazy Bohov? Alebo m��eme spravi� len nejak� zmeny vo farbe? Mysl�m, �e najlep�ie by bolo prida� nie�o z toho, o �om Majster pr�ve hovoril.

U�ite�: Nem��ete ma�ova� abstraktne. Postavy n�metu, ktor� s� zobrazen�, tam musia by�. In�mi slovami, mus�te sa vr�ti� sp� na spravodliv� cestu.

Ot�zka: Oh�adom t�ch nadprirodzen�ch zvierat v nebesiach, ako levy, o ktor�ch hovoril Majster, a niektor�ch in�ch, ako s� draci a f�nixy, ak s� ako draci, napr�klad dra�ie bo�stv� a �erven� zl� drak, ktor�ho Majster spom�nal v minul�ch jingwenoch � �A hoci �erven� Drak je zabit�� � je ten drak odli�n� od ostatn�ch?

U�ite�: Vonkaj�� vzh�ad drakov je rovnak�. Existuj� v�ak dobr� a zl� draci. Existuj� zl� draci, dobr� draci a dra�ie bo�stv�. Draci, ktor�ch mo�no be�ne vidie� v nebesk�ch kr�ovstv�ch a v kr�ovstv�ch Budhov, s� zlat� draci, ktor� vy�aruj� zlat� svetlo. Jednu vec by som r�d vyjasnil: Draci pop�san� vo v�chodnej kult�re a draci v z�padnej kult�re nie s� rovnak�mi �ivo��chmi, nie s� rovnak�m druhom. Draci vo v�chodnej kult�re maj� odli�n� farby, niektor� s� ako farby �ierno-bielych r�b, s� tie� �erven�, �lt�, bieli, dokonca �ierni, s� odli�n�, preto�e s� rozdiely medzi �rov�ami medzi drakmi a s� rozdelen� na nebesk�ch drakov, pozemsk�ch drakov a drakov, ktor� �ij� vo vode. �o sa t�ka drakov, o ktor�ch sa hovor� v z�padnej kult�re, s� druhom zl�ch zvierat v pekle. V��inou ke� ��nski �udia spomen� drakov, mnoho z�padniarov si mysl�, �e draci s� zl�, maj� tak� pocit, ale v skuto�nosti je to rozdiel vo v�chodnej a z�padnej kult�re. T� draci, o ktor�ch hovoria z�padniari, maj� hlavu ako drak, blanit� krk a mohutn� telo ako dinosaurus, s neoperen�mi kr�dlami a tak�to tvor je tvorom n�zkej �rovne v syst�me Bohov, ktor� maj� z�padn� v�zor. Draci toho pekla v syst�me Bohov, ktor� maj� z�padn� podobu, chrlia pekeln� ohe�. V skuto�nosti, ako sa na to pozer�m ja, �udia v minulosti nie�o omylom prep�sali v procese prekladu a nazvali to zviera drakom, ale nie je to rovnak� vec ako drak na z�pade. (P�ta sa z�padn�ch �tudentov) Povedzte, nie je predstava draka pre z�padniarov tak�, ako som pr�ve hovoril? (Odpove�: ��no.�)

V skuto�nosti to nie je s� rovnak� �ivo��chy. V nebesk�ch kr�ovstv�ch na z�pade vo v�eobecnosti nemaj� ten druh draka, o ktorom sa hovor� na v�chode, preto�e to nie je bytos� toho syst�mu. Veci v syst�me Bohov s podobou belochov zodpovedaj� spolo�nosti bielych �ud� na zemi, celou cestou k e�te ni���m dimenzi�m. V tom syst�me nie je tak� vec ako drak, ani sa �iadne tak� zviera neprejavuje, ale maj� mnoho �ivo��chov, ktor� nie s� v syst�me Bohov, ktor� maj� podobu v�chodn�ch �ud�. Napr�klad, na z�pade existoval druh zviera�a na zemi, ktor�ho spodn� �as� tela bol k�� a vrchn� �as� tela bola �udsk�. Tak�to vec nie je v syst�me v�chodn�ho sveta, tak�e to nie je len ot�zka rozdieloch v kult�re, ale je to tak, �e neexistuje v syst�me toho sveta.

Ot�zka: Majster, chcem sa sp�ta� ot�zku. Som olejov� maliar a je ve�mi �asovo n�ro�n� dokon�i� dobr� obraz. P�tam sa to preto, �e viem, �e je mnoho projektov, ktor� treba spravi�.

U�ite�: Usilovn� u�en�ci Dafa s� v�etci ve�mi zanepr�zdnen�, po�as n�pravy Fa musia objas�ova� fakty a zachra�ova� vn�maj�ce bytosti. Tak�e s vami dnes rozpr�vam a t� z n�s tu maj� tento zvl�tny talent a st�le e�te musia vytv�ra� tieto umeleck� diela. Vytv�ranie t�chto diel zaberie mnoho �asu a som si toho ve�mi dobre vedom�. Ale nebojte sa, pok�ste sa �o najlep�ie vyu�i� �as, ktor� m�te, aby ste ma�ovali alebo kreslili, len to pr�li� nena�ahujte. Nama�ujte to�ko, ko�ko m��ete a po�k�me, k�m nebude dostatok v�tvarn�ch diel, aby sme pripravili v�stavu.

Ot�zka: Majster, �o sa chcem sp�ta� je, nu�, ako tie dve str�nky vyv�i�. Je len to�koto �asu a ke� rob�me toto, potom to znamen�, �e nem��eme robi� nie�o in�.

U�ite�: Spr�vne, zaria�te a vykonajte to teda dobre. �o som v�s �iadal spravi� nie je len kv�li in�m a pre zanechanie t�chto vec� pre �ud� bud�cnosti, preto�e je to n�pomocn� aj va�ej vlastnej osobnej kultiv�cii. Preto�e �ijete v prostred� tejto spolo�nosti a v�etci mus�te vykro�i� z tohto �asov�ho obdobia � in�mi slovami, predstavy dne�n�ch �ud� s� pr�ve tak�to, ka�d� je v jednom ve�kom farebnom sude � �o sa t�ka v�s, ktor� m�te t�to zvl�tnu zru�nos�, je ist�, �e vplyv na v�s v tomto oh�ade je v��� ako na in�ch �ud�. Potom po�as kreat�vneho procesu, ne�ist�te sa procesom n�vratu na spr�vnu cestu? Umelecky, nepozdvihujete sa teda? �no, men�te sa od z�kladu a vo va�ich n�zoroch. Nie je to seba-kultiv�cia?

Ot�zka: V�era som videl Majstra, ako na konferencii ot��a Falun a bol som t�m ve�mi pohnut�. Mohol by som nama�ova� t� sc�nu, na z�klade toho, �o si mysl�m, Majster mal oble�en� oblek, ale nebolo by to pr�li� priame alebo detailn� nakresli� to takto?

U�ite�: Je v poriadku nakresli� to a je v poriadku, �e m�m na sebe na tej ma�be oblek.

Ot�zka: Majster, chcem sa sp�ta� dve ot�zky, jedna je, �e n� Falun Dafa zah��a mnoho Bohov. Je tu mnoho Bohov a samozrejme potom, ako �iaci dokon�ia kultiv�ciu, stan� sa r�znymi Budhami, Taoami a Bohmi, tak�e ak chceme zobrazi� ve�k� po�et praktizuj�cich, ktor� sa dobre kultivuj�, a mo�no sa niektor� kultivovali mimoriadne dobre, m��eme ich zobrazi�? �o sa t�ka Bohov, v ktor�ch veria spravodliv� n�bo�enstv�, ktor� spomenul Majster, ako budhizmus, ktor� m� mnoho spravodliv�ch Bohov, m��eme ich zobrazi�?

U�ite�: Mnoho z nich m��ete zobrazi�. Povedzme to takto, Bohovia spom�nan� v budhizme a v�etci t� Budhovia a B�dhisattvy spom�nan� v budhizme, o ktor�ch �udia m��u vedie�, je v poriadku ich zobrazi�. Lao-c�, Taovia, Jehova, Je�i�, Panna M�ria, nie je probl�m ich nama�ova�. Ale �o sa t�ka u�en�kov Dafa, ktor� s� v procese potvrdzovania Fa, zobrazovanie Bohov, ktor� nemaj� ni� do �inenia s Dafa, nem� v�bec �iaden v�znam. �o sa t�ka toho, �o by ste mali zobrazi� a ako by ste to mali zobrazi�, nemus�m o tom pr�li� ve�a hovori�.

Ot�zka: M�m �al�iu ot�zku a t�ka sa niektor�ch klasick�ch diel, ktor� boli zanechan� z obdobia renesancie, ako napr�klad Posledn� ve�era at�. Mysl�m, �e tento druh diel s� obrovsk� projekty a ja by som bol r�d, aby sme tie� zanechali nejak� naozaj dobr� diela, ale nie v rovnakom form�te ako ich, preto�e na�e bud� odr�a� Falun Dafa. Ale ich povaha je rovnak�. Najprv mus� by� dobr� n�pad, potom mus�te ma� zru�nos� a �as a je mnoho in�ch predpokladov, tak�e sa mi zd�, �e aby sme spravili projekt tak�ho druhu dobre, mus�me tomu venova� mnoho �silia.

U�ite�: Rozm���ate skuto�ne vo ve�kom meradle. Neznepokojujte sa a cho�te na to pomaly, dok�ete vytvori� veci zalo�en� na va�ich existuj�cich schopnostiach. Za��nate a ke� t� schopnos� m�te, potom to jednoducho spravte; ak to nem��ete spravi�, �udia po v�s to ur�ite spravia. �udstvo ur�ite vytvor� nie�o n�dhern�ho pre Dafa, preto�e Dafa priniesol �udstvu tak mnoho po�ehnania! (Potlesk)

Ot�zka: Majster, mysl�m, �e obrazy Budhov na ��nskych obrazoch s� ve�mi vyzdoben� a s� nama�ovan� ve�mi n�dherne, ale �o sa ma�uje dnes je ve�mi jednoduch� a nemysl�m si, �e to vyzer� dobre.

U�ite�: To, na �o sa �udia zameriavaj�, je odli�n� a to je to, �o sa deje tu na tomto �udskom mieste. V r�znych �asov�ch obdobiach a pre r�znych �ud� bud� Budhovia ukazova� odev r�znych �asov�ch obdob�. Na za�iatku m�jho ��renia Fa, ke� ma pri�lo vyh�ada� mnoho B�dhisattiev, neverili by ste, �o mali oble�en�. Viete ako si po�as kult�rnej revol�cie ��nske diev�at� najrad�ej obliekali tie tr�vovo zelen� vojensk� uniformy, (v�etci sa smej�) tak�e ony pri�li a mali oble�en� tr�vovo zelen� vojensk� uniformy. Chcem poveda�, �e Budhovia zobrazia veci na z�klade predst�v �ud� vo svete v r�znych �asov�ch obdobiach. V skuto�nosti, naozajstn� podoba Budhu je t� so �ltou ka�ajou a modr�mi ku�erav�mi vlasmi. Samozrejme, to ako boli vytv�ran� sochy a ma�ovan� obrazy v d�vnych �asoch, sa do ur�itej miery l�i od toho, ako s� roben� dnes. Vtedy boli obrazy Budhov, ktor� ma�ovali, oslnivo ozdoben�, boli pastvou pre o�i. To bolo tie� zobrazenie zalo�en� na predstav�ch �ud� v tom �ase. Samozrejme, ke� niekto naozaj vid� pravdiv� obraz Budhu, bude tie� vidie� Budhovo kr�ovstvo a �iaru Budhovho tela � je to neuverite�ne n�dhern� prejav. Bohovia vedome menia to, ako sa javia �u�om.

Ot�zka: Teraz s� na�e obrazy dos� bez ozd�b.

U�ite�: Budhovia a B�dhisattvy, ktor� boli nama�ovan� v dynastii Tang, mali mnoho ozd�b. Ak chcete ma�ova� tak, ako ma�ovali obrazy po�as dynastie Tang, je to tie� v poriadku.

Ot�zka: Str�vil som pol roka v Louvri. Ke� n�m sprievodca predstavoval obraz �Mony L�zy,� po�ul som, ako hovoril o Bohoch v minulosti. Povedal, �e Mona L�za predstavovala obraz Bohov v minulosti a �e Bohovia nemaj� na sebe �iadne ozdoby. Ale pr�ve som po�ul, ako o tom Majster hovoril, tak�e tomu nerozumiem.

U�ite�: To, �o je zobrazen� na obraze, je �udsk� bytos�, nie Boh a nie je to tak� majstrovsk� dielo, ako hovoria �udia, tiene na obraze nie s� v�bec dobr�.

Ot�zka: Turistick� sprievodca povedal, �e predstavuje aristokratov z minulosti, t�ch aristokratov, ktor� nemali oble�en� �iadne ozdoby.

U�ite�: V�etko to povedali �udsk� bytosti a slov� turistick�ho sprievodcu nie s� spo�ahliv�. Mnoho Bohov v nebesiach nos� n�u�nice. Bohyne na nebesiach nosia ozdoby ako n�u�nice a tie s� rovnako n�strojmi Fa. Zd� sa, �e �o sa t�ka Bohov s podobou z�padn�ch �ud�, Bohyne nosia na tele ve�mi m�lo ozd�b. Zd� sa, �e B�dhisattvy nosia relat�vne viac ozd�b a Bohovia v��inou maj� n�hrdeln�ky. B�dhisattvy maj� dlh� �n�ry kor�, naozaj dlh�.

Ot�zka: Majster, �o to znamen�, ke� nebesk� devy rozhadzuj� kvety? Dodnes to st�le neviem.

U�ite�: Rozhadzuj� kvety len vtedy, ke� je na zemi niekto, kto zachra�uje �ud�, kto vyu�uje Tao alebo niekto, kto rob� obrovsk� dobr� dielo. Mnoho �tudentov videlo, �e v�dy ke� Majster vyu�uje Fa, rozhadzuj� kvety. (Potlesk) Povzbudzuj� vn�maj�ce bytosti, rozhadzuj� pre v�s kvety.

Ot�zka: (prelo�en� ot�zka) Nevid�m �asto Bohov z in�ch dimenzi� a nem��em ich vidie� ve�mi jasne. Ako budem vedie�, �i to, �o kresl�m, je presn�? Toto je ve�k� probl�m. �o mus�m nakresli�, ke� zobrazujem Bohov?

U�ite�: V��inou, ak pozn�te pribli�n� druh odevu a pribli�n� obraz, potom je to v�chodiskov� bod. Je mnoho u�en�kov Dafa okolo v�s, ktor� videli r�zne sc�ny a m��ete po��va�, ako o tom rozpr�vaj�. Ako kresl�te, budete prirodzene pozna� usporiadanie kresby a to, �o nama�ova�.

Ot�zka: R�d by som sa sp�tal, oh�adom obrazov ma�ovan�ch de�mi, preto�e deti s� naj�istej�ie a najnevinnej�ie a nepoznaj� �iadne techniky, ke� ich ma�uj� ony, je ten sp�sob vyjadrenia ve�mi odli�n� od toho, �o chceme my; �o je lep�ie z h�adiska techniky?

U�ite�: �no, maliar je maliar a die�a je die�a a die�a sa nevyrovn� maliarovi. Ke� die�a rado kresl�, je to za�iatok smerovania sa k maliarstvu, ale neznamen� to, �e je maliarom. Ak niekto nevie dobre ma�ova�, bude v�dy pova�ovan� za neschopn�ho ma�ova�, st�le tu bude rozdiel medzi schopnos�ou ma�ova� a neschopnos�ou ma�ova�, tak�e deti musia dobre �tudova� a �ini� sa dobre v tom, �o �tuduj�. Dokonca druhy obrazov, ktor� dospel� ma�uj� pre deti dnes, sa objavili iba potom, ako vznikli modernisti. Obr�zkov� knihy boli kreslen� aj pre deti v minulosti, ale tie obr�zkov� knihy v minulosti boli realizovan� tradi�n�mi technikami.

Ot�zka: Tak�e ak mal� deti chc� ma�ova� veci Dafa a ma�uj� ich priamo, je to probl�m? Alebo maj� z�ska� odborn� v�chovu a ma� technick� zru�nosti predt�m ako m��u zobrazova� tieto veci?

U�ite�: Deti m��u cvi�i� kreslenie a cvi�enie kreslenia nemo�no pova�ova� za �spe�n� pr�ce, ale to, �o spravia deti ako dom�cu �lohu v umeleckej triede �koly, m��e by� ukazovan� a posudzovan� na tej �kole. �tudenti na �kol�ch Minghui by samozrejme mali �tudova� Fa a umeleck� triedy by ur�ite mali zah��a� kreslenie vec� o Dafa a praktizuj�cich, ale to je len �t�dium a dom�ca �loha. Ale d�fam, �e v�etky umeleck� triedy �koly bud� form�lne podporova� z�klady pre �tudentov. V skuto�nosti, nie je ma�ovanie Bohov bez zru�nosti po�pinen�m obrazu Bohov? Dokonca i ke� je �mysel dobr�, z inej perspekt�vy, Bohov nemo�no kresli� alebo ma�ova� �ubovo�ne, nie? Ak neviete ako kresli� �i ma�ova�, ako m��ete odzrkadli� bo�sk� sl�vnostn�, n�dhern� a spravodliv� kvality? Samozrejme, kreslenie a ma�ovanie praktizuj�cich je v�nimkou.

Na �kol�ch Minghui, ak �tudenti samotn� chc� cvi�i� kreslenie, potom je to v poriadku a �koly m��u ukazova� a sami posudzova� tie, ktor� s� spraven� dobre. Ale mysl�m si, �e diela na skuto�ne vysokej �rovni vy�aduj�, aby bol �lovek zru�n� a najm� na v�stav�ch mus�me demon�trova� tradi�n�, profesion�lny �tandard.

Ot�zka: Ke� ma�ujem sc�ny, ktor� ukazuj� u�en�kov Dafa a Majstra po�as n�pravy Fa, ma�ujem Budhov, Taov a Bohov v in�ch dimenzi�ch. Ke�e �iaden z Bohov v starom vesm�re sa nez��astnil n�pravy Fa, m��em to ch�pa� tak, �e toto je druh prejavu tiel u�en�kov Dafa v r�znych dimenzi�ch z��ast�uj�cich sa na n�prave Fa v r�znych dimenzi�ch?

U�ite�: Nie je to tak, �e �iaden z Bohov sa nez��astnil. V��ina Bohov vo vesm�re sa nez��ast�uje, ale je t� nejak� �as� � �o nie s� star� sily � ktor� kon� �plne pod�a po�iadaviek Majstra a hr� pozit�vnu �lohu a s� tu nebesk� vojaci a nebesk� gener�li, ktor� ochra�uj� Fa. Nie je to tak, �e �iadni Bohovia sa nez��ast�uj� � niektor� zo spravodliv�ch Bohov sa z��ast�uj�. M��ete sa da� do toho a nakresli� ich. U�en�ci Dafa m��u zmobilizova� nadprirodzen� schopnosti a gong, ke� maj� spravodliv� my�lienky, ale je pre nich �a�k� zmobilizova� ich bo�sk� str�nku, ktor� dov��ila kultiv�ciu.

Ot�zka: Ke� sa u�en�k Dafa z��ast�uje v n�prave Fa v in�ch dimenzi�ch, m� tie� podobu Budhu, Tao alebo Boha. M� rovnak� podobu ako in� Budhovia, Taovia a Bohovia?

U�ite�: �no, podoba je tak�. U�en�ci Dafa m��u potvrdzova� Fa len medzi svetsk�mi �u�mi a na tej druhej strane sa v podstate neh�bu; ale pri vysielan� spravodliv�ch my�lienok je mo�n� zmobilizova� schopnosti na tej druhej strane. Potvrdzovanie Fa je z ve�kej v��iny roben� hlavn�m telom tu, av�ak ke� s� spravodliv� my�lienky siln�, je mo�n� zmobilizova� energiu a n�stroje Fa a nadprirodzen� schopnosti � takto to vo v�eobecnosti funguje.

Ot�zka: Tak�e tam je to teda obmedzen� na jednoduch� sedenie?

U�ite�: Je to preto, �e nem� dovolen� sa samovo�ne pohybova�, ke� hlavn� telo nie je pr�tomn�. Je to preto, �e sa bude pohybova� spolu s hlavn�m telom potom, ako hlavn� telo dov��i kultiv�ciu. Ak sa tam pohybuje bez hlavn�ho tela, nie je to rovnocenn� k tomu, �e t� �as� je nez�visl�? Nestala sa potom druhou bytos�ou? Ak by prevzala va�e miesto alebo sa oto�ila, aby prevzala vedenie, m��e to by� dovolen�? Potom v�etko, �o ste kultivovali, by ste u� neboli vy a to by nebolo dobre, tak�e sa vy�aduje, �e potom �o hlavn� telo v�etko dov��i, s� spojen� do jedn�ho tela. Dovo�te mi to poveda� takto, ak sa va�a ruka za�ne pohybova� sama od seba a nem��ete ju ovl�da�, je potom st�le e�te vami? (v�etci sa smej�)

Ot�zka: Ak sa ni� na druhej strane neh�be, ako sa robia veci?

U�ite�: T�, ktor� v skuto�nosti robia veci ste vlastne vy, ktor� potvrdzujete Fa v �udskom svete, ste to naozaj vy, �o vysielate spravodliv� my�lienky tu, vy vysvet�uj�ci pravdu a zachra�uj�ci �ud� vo svete. Ak s� spravodliv� my�lienky siln�, m��u zmobilizova� va�u energiu a na r�znych �rovniach s� r�zne �rovne energie, n�stroje Fa a gong a ��m s� spravodliv� my�lienky silnej�ie, t�m silnej�ie s� zmobilizovan� schopnosti. S� nejak� �tudenti, ktor�ch pomocn� du�a m��e opusti� schr�nku, opusti� telo a m��e hra� �lohu v n�prave Fa. Ak ste schopn� necha� pomocn� du�u opusti� schr�nku, poch�dza to z toho, �e ste schopn� ovl�da� t� �as� bo�sk�ho tela, ktor� dov��ila kultiv�ciu.

Ot�zka: Je mnoho Budhov, Taov a Bohov na budhistick�ch obrazoch. M��eme ich pou�i� ako oporu?

U�ite�: �no, m��ete.

Ot�zka: Preto�e kaligrafia kurz�vov�ho �t�lu je zdeformovan�, znamen� to, �e mus�me pou��va� p�smo norm�lneho �t�lu alebo p�smo ofici�lneho �t�lu, ke� p�eme slov�, b�sne alebo n�pisy do na�ich obrazov?

U�ite�: Kurz�vov� �t�ly kaligrafie sa p�u v stave, ke� sa �lovek odd� svojej negat�vnej str�nke a ke� ho ovl�daj� jeho predstavy. Mysl�m si, �e je dobr� p�sa� �h�adne a jasne. Preto�e znaky boli �u�om odovzd�van� Bohmi, ak to rob�te takto, je to re�pektovanie Bohov. M��em v�s len nau�i� princ�py Fa. M��ete poveda�, �Mne sa p��ia pr�ve kurz�vov� �t�ly a to, �o som cvi�il, s� kurz�vov� �t�ly.� V s��asnosti sa nezaober�m �iadnou z vec� be�n�ch �ud�, ale �o sa t�ka u�en�kov Dafa, musia by� spravodliv�.

Ot�zka: Majster, m��ete pros�m pohovori� o tom, �o si mysl�te o n�stenn�ch ma�b�ch v jaskyniach Dunhuang?

U�ite�: V d�vnej minulosti tam existoval ve�k� chr�m. Budova bola zni�en� vojnou a rokmi zanedb�vania. N�stenn� ma�by v Dunhuang boli nama�ovan� jedna po druhej pribli�ne v �ase dynastie Tang. Niektor� z nich zobrazuj� sc�ny z nebies. Preto�e boli nama�ovan� ke� budhizmus prekvital a mnoho �ud� verilo v Budhov a verilo v n�bo�enstv�, mnoho �ud� videlo sc�ny Budhov a Bohov a �udia ich zobrazili. Ale preto�e boli ovplyvnen� nezrel�mi maliarskymi zru�nos�ami v�chodu, ich diela nie s� tak� vypracovan� alebo presn� ako z�padn� umenie z h�adiska vizu�lnej perspekt�vy a stavby tela. Napriek tomu, fakt, �e t�to �udia mali tak� zru�nosti pred jedn�m a� dvoma tis�cmi rokov, dovolilo budhizmu a umeniu v ��ne zobrazi� n�dheru tej d�vnej kult�ry.

Ot�zka: Majster, r�d by som sa sp�tal na in� d�vne civiliz�cie, napr�klad Egyptsk� kult�ru a kult�ru M�jov v Ju�nej Amerike. Ich Bohovia sa zdaj� by� ve�mi odli�n� od Budhov, Taov a Bohov, ktor�ch pozn�me my. Naozaj v minulosti existovali?

U�ite�: �Tie civiliz�cie existovali. Bohovia, v ktor�ch verili t� �udia, boli in� Bohovia a mnoh� z nich boli spravodliv� Bohovia.

Ot�zka: Majster, �o sa t�ka nadprirodzen�ch zvierat v�chodu a Bohov na v�chode, ke� hovor�me na vysokej �rovni, ak� n�stroje Fa maj�?

U�ite�: Oj�j, je to akoby ste sa ma p�tali, ko�ko �ast�c je vo vesm�re. Je ich tak ve�mi mnoho. Ka�d� Boh m� n�stroj Fa a nielen jeden. N�stroje Fa t�ch, ktor� id� nahor pomocou kultiv�cie s� sformovan� po�as ich kultiva�n�ho procesu. Misky, ru�enec a dreven� zvon�eky, ktor� budhistick� mn�si �asto pou��vaj�, metli�ky z konsk�ho chvosta a me�e taoistov at�., v�etky tieto veci sa m��u sta� n�strojmi Fa, ke� sa �lovek kultivuje. Ke� mn�ch preber� kor�le v ru�enci jednu za druhou, k�m recituje meno Budhu ka�d� de�, energia v jeho ruk�ch st�pa ako st�pa jeho �rove� a ako postupne medzi nimi preber�, energia v nich sa stane dos� plnou a dokonca p�vodn� povaha kor�ov sa zmen�. Ke� nesk�r uspeje v kultiv�cii, ka�d� kor� sa stane n�strojom Fa a cel� �n�ra spolu vytvor� �al�� n�stroj Fa. U t�ch, ktor� dosiahnu vysok� �rove�, je v ka�dom kor�le akoby svet a m� v sebe v�etko. V�emo�n� veci sa m��u sta� n�strojmi Fa. Ke� u�en�ci Dafa potvrdzuj� Fa, ak p�ete �l�nky, ktor� potvrdzuj� Dafa, potom dokonca aj to pero, ktor� ka�d� de� pou��vate, z�skalo z�sluhy a cnos� a mo�no sa dokonca va�e pero stane n�strojom Fa v bud�cnosti. Akon�hle nie�o pou��van� praktizuj�cim z�skalo z�sluhy a cnos�, m��e sa to sta� n�strojom Fa a to zah��a �tetce, per� a ceruzky, ktor� ste pou��vali, ke� ste potvrdzovali Fa.

Ot�zka: Majster, m�m ot�zku oh�adom s�ch. Gr�cke a r�mske sochy sa zdaj� by� ve�mi presn�. Ale ke� sa pozrieme sp� na sochy Budhov z dynastie Tang v ��ne, zd� sa mi, �e hoci nie s� tak� presn�, m��u sa dos� dotkn�� �ud�. Tak�e si nemysl�m, �e proporcie ovplyv�uj� obdiv �ud� k Bohom.

U�ite�: To je pravda. Sochy Budhov a Bohov maj� v sebe tel� Z�kona Budhov a Bohov, tak�e s� samozrejme odli�n� od be�n�ch s�ch a takto sa m��u dotkn�� �ud�. To je presne to, o �om som hovoril pred chv��ou. ��nski �udia venuj� zvl�tnu pozornos� vyjadreniu my�lienky alebo ducha nie�oho, pri�om z�padniari sa zameriavaj� na presn� vyjadrenie toho, �o je na povrchu. Toto s� dva r�zne pr�stupy a oba sa m��u dotkn�� �ud�. Bohovia vo v�chodn�ch obrazoch a kresb�ch m��u nadchn�� �ud�, preto�e toto s� zobrazenia Bohov � nenadchli by ich, ak by na nich boli be�n� �udia. Bohovia na z�padn�ch obrazoch m��u rovnako vzbudi� pocit obdivu. Ale ak z�padn� obrazy zobrazuj� be�n�ch �ud�, nedotkn� sa �ud�. Ak by zru�nosti a techniky v ��nskych obrazoch, kresb�ch a soch�ch boli tak� rozvinut� a presn� ako tie na z�pade, nepohli by �lovekom viac a neboli by �iv�ie? Nem��ete pova�ova� nezrel� a nedokonal� v�tvarn� dielo za dobr� v�aka vplyvu, ktor� m� Boh. To, �e je v�tvarn� dielo dokonal� a navy�e m� pr�tomnos� Boha, to je to, �o ho rob� posv�tn�m.

Ot�zka: Mali by sme sa u�i� z ich techn�k?

U�ite�: To, o �om hovor�m, nie s� len techniky. Hovor�m, �e by ste mali ma�ova� alebo kresli� tradi�n�m a spravodliv�m sp�sobom a pok�si� sa �o najviac zdokonali� va�e umenie. T�mto sp�sobom sa sami zlep�ujete a ste z�rove� �ctiv� vo�i Bohom.

Ot�zka: (Prelo�en� ot�zka) R�d by som sa sp�tal: pou��vam po��ta� na robenie dizajnu a �asto rob�m z�bery zbl�zka. Napr�klad, mohol by som spravi� z�ber zbl�zka u�en�ka Dafa alebo be�n�ho �loveka. Zauj�malo by ma, �i m��em pou��va� z�bery tv�re �loveka zbl�zka at�. v mojom dizajne. Nie som si ist�, �i je to primeran� a ak� je �tandard.

U�ite�: �no, m��ete. Okrem z�berov zbl�zka, m��ete pou�i� cel�ho �loveka ako model. Ale mus�te ma� spr�vny estetick� �tandard, namiesto toho, aby ste nasledovali to, �o sa v�m p��i, na z�klade �udsk�ch my�lienok.

Ot�zka: U�ite�, umeleck� zru�nosti �tudentov v ��ne s� lep�ie ako na�e. In�mi slovami, boli lep�ie vy�kolen�. M��u prispie� nejak�mi vecami? M�m na mysli to, �e na�i �tudenti v ��ne maj� ve�k� mno�stvo v�tvarn�ch diel, ktor� s� lep�ie ako na�e.

U�ite�: V s��asnosti nepo��tajme so �tudentmi v ��ne. Moment�lne m�me na t�to pr�cu len u�en�kov Dafa v krajin�ch mimo ��ny, ktor� s� profesion�lmi v tejto oblasti pr�ce. Samozrejme, nebol by probl�m n�js� hoci tis�c u�en�kov Dafa v ��ne, ktor� s� vynikaj�cimi maliarmi. Ale deje sa tam pr�ve teraz skazen� a zl� prenasledovanie.

Ot�zka: R�d by som sa sp�tal, ak� s�vislos� maj� filmy, telev�zne programy, kresby a ma�by s tradi�n�mi kresbami a ma�bami?

U�ite�: Ni� nie je bez vplyvu trendu svojho �asu. Preto je vzh�ad post�v v mnoh�ch kreslen�ch filmoch vlastne, pod�a m�jho n�zoru, dos� �kared�. Niektor� zn�zornenia toho, �o je dobr�, nie s� dobr� a ich podoby s� v skuto�nosti ve�mi zl�. Dnes v�m hovor�m, aby ste sa vr�tili na cestu �udsk�ch bytost� s n�le�it�mi my�lienkami, s dobrotou a pou�it�m tradi�n�ch a spravodliv�ch pr�stupov. Pritom ako razia cestu pre �ud� v bud�cnosti, u�en�ci Dafa musia najprv znova n�js� svoje spravodliv� my�lienky oh�adom umenia.

Ot�zka: Majster, r�d by som sa sp�tal, ak� m� vz�ah vytv�ranie umeleck�ho diela ku komponovaniu hudby.

U�ite�: V oboch pr�padoch mus�te vytv�ra� dielo so spravodliv�mi my�lienkami. Dnes, predt�m, som hovoril s t�mi, ktor� s� zapojen� do p�sania hudby. Pr�ve som s nimi dohovoril, tak�e o tom tu nebudem hovori�. Hovoril som s nimi tie� nieko�ko hod�n.

Ot�zka: U�ite�, hovorili ste o s�cite, ale ja nechcem zobrazi� ve�k� sc�nu.

U�ite�: Zobrazenie malej t�my je tie� ve�mi dobr�. Obe s� v poriadku. Ak chcete zobrazi� ve�mi mal� vec a nechcete zobrazi� ve�k� sc�nu, budete jednoducho chcie� zobrazi� mal� sc�nu, a to tie� p�jde.

Ot�zka: Majster, ako vyzer� Osem skup�n nebesk�ch ochrancov Z�kona?

U�ite�: Osem skup�n nebesk�ch ochrancov Z�kona spom�nal ��kjamuni. V skuto�nosti hovoril o �smich druhoch vn�maj�cich bytost� � �smich druhoch bytost�, �ivotov. To, �o som usporiadal pre v�s, s� nebesk� vojaci a nebesk� gener�li, aby boli va�imi ochrancami Z�kona a s� tam tie� draci � tieto dve skupiny. Samozrejme, nieko�ko u�en�kov Dafa m� tie� ochrancov Z�kona, ktor� spadaj� do neoby�ajn�ch kateg�ri�. Ochrancovia Z�kona t�ch druh�ch skup�n nem��u by� presne pop�san�, preto�e v�etky tie vn�maj�ce bytosti v t�ch nieko�k�ch in�ch skupin�ch prech�dzaj� n�pravou Fa. To, �i zostan� a to, �i m��u prejs�, uvid�me po n�prave Fa.

U�ite�: Vy ste zdvihli svoju ruku u� nieko�ko kr�t.

Ot�zka: Chcel som len poveda�, �e Dafa m� mnoho t�m, ktor� m��eme kresli�. Po t�ch nieko�k�ch rokoch, Dafa otriasol nebesami a zemou.

U�ite�: �no, je to tak.

Ot�zka: Som ve�mi r�d a zd� sa mi, �e je mnoho n�metov v na�om Dafa, ktor� naozaj pohn� �lovekom a s� chv�lyhodn�. Ako u�en�ci Dafa a umelci m�me t�to zodpovednos� a mus�me naplni� to, �o by sme mali spravi�. Ale samozrejme, ke� skuto�ne ma�ujeme alebo kresl�me, �el�me hne� nieko�k�m v�zvam. Dnes, potom ako Majster osobne veci vysvetlil, zd� sa n�m, �e m�me smer pre mnoh� veci. R�d by som nadniesol �pecifick� vec, to jest, d�fam, �e organiz�tori na�ej v�stavy v�tvarn�ho umenia spravia ur�it� v�eobecn� koordin�ciu z h�adiska hlavn�ch n�metov. Je to preto, �e m�me v mysliach mnoho n�metov, ktor� mus�me nakresli� alebo nama�ova� a ktor� s� dos� d�le�it�.

U�ite�: Koordin�cia, ktor� ste spomenuli, je ve�mi d�le�it�. Ke� niektor� z v�s otvorili svoje myslenie, pustite sa do toho a spravte nejak� hrub� n��rty, a potom t� z v�s, ktor� maj� schopnos� ma�ova� alebo kresli�, m��u na nich jednoducho pracova� namiesto toho, aby ste museli uva�ova� o svojom vlastnom diele. Ak to budete tak robi�, bude to tie� ve�mi dobr�.

Ot�zka: Niektor� z na�ich u�en�kov Dafa maj� ve�mi dobr� n��rty a ve�mi dobr� n�pady, ale nemaj� ve�mi dobr� zru�nosti. Tak�e ako pri roben� vec� na na�ich r�diostaniciach a telev�znych staniciach, ktor� boli zalo�en� u�en�kmi Dafa, m��eme zdie�a� na�e inform�cie, materi�ly, n��rty a techniky. Mus�me najm� zabezpe�i� kvalitu na�ich hlavn�ch n�metov, preto�e na tejto prvej v�stave na�ich u�en�kov Dafa by sme mali uk�za� �rove�, ktor� skuto�ne zodpoved� n�m, u�en�kom Dafa. Tak�e si mysl�m, �e ve�k� aj mal� diela s� dobr�. Ale je tro�ku �a�k� vystavova� nie�o, �o je pr�li� ve�k�. Napr�klad, povedzme, �e m�m ve�mi dobr� n�pady a mysl�m si, �e m��em dosiahnu� ur�it� technick� �rove�, ale zd� sa mi, �e nevid�m mnoho vec� alebo neviem, ako ich nakresli� alebo nama�ova�, tak�e sa m��eme navz�jom dop��a�.

U�ite�: ��no, tak by ste to mali robi�. M��ete ma� dvoch �ud� zodpovedn�ch za prin�anie my�lienok, a potom ktoko�vek, kto je schopn� ma�ova� alebo kresli�, sa do toho m��e pusti� a pracova� na nich. Takto zn�ite �as, ktor� je potrebn� na to, aby ste vymysleli svoje umeleck� diela. Mus�te ma� len z�kladn�, ve�mi hrub� a v�eobecn� n��rt, a preto�e v�etci m�te zru�nosti a schopnosti, budete schopn� s t�m pokro�i�. Mysl�m si, �e t�to my�lienka je ve�mi kon�trukt�vna.

Mysl�m, �e to je v�etko, �o poviem. To, �o zost�va, s� �pecifickej�ie veci a tieto veci dok�ete zvl�dnu� dobre a ur�i�, ako vytvori� cestu u�en�kov Dafa, preto�e v�etko, �o dnes rob�te, je mimoriadne kritick�. Ak to sprav�te dobre, �udstvo to bude napodob�ova�; ako to nesprav�te dobre, �udstvo to bude napodob�ova� tie�. Tak�e u�en�ci Dafa sa musia �ini� dobre. Tie va�e umeleck� diela, ktor� nie s� dobr� alebo nie s� spravodliv�, nemo�no predv�dza� na verejnosti, preto�e to ovplyvn� �udstvo. Tak�e by ste ich mali robi� nielen tradi�n�m a spravodliv�m sp�sobom, ale mali by ste tie� zn�zorni� dobrotu, s�cit a velebi� v nich Dafa a Bohov. S��asne mus�te tie� predvies� vysok� �rove� kvality �o sa t�ka zru�nosti a preuk�za� tradi�n�, spravodliv� �tandard. (Potlesk)

---

[1] rozp�sanie hudobnej skladby na jednotliv� n�stroje orchestra.

[2] Erhu sa obvykle preklad� ako kolenn� husle. Je to sl��ikov� n�stroj s dvoma strunami.

[3] Pudu a Jishi.

[4] �uan je troj alebo �tvorstrunov� brnkac� n�stroj.

[5] Pchi-pcha je ��nska lutna so �tyrmi strunami.