Kapitola� I

�vod

Qigong^{^[2]} m� p�vod vo vzdialenej minulosti a v na�ej krajine [v ��ne] m� dlh� hist�riu. Na�i �udia maj� preto pri praktizovan� qigongu pri�rodzen� v�hodu. Dve poctiv� �koly qigongovej kultiva�nej praxe, budhovsk� �kola a �kola Tao, u� zverejnili mnoh� v�born� kultiva�n� met�dy, ktor� boli predt�m vyu�ovan� tajne. Kultiva�n� met�dy �koly Tao s� ve�mi jedine�n� a budhovsk� �kola m� tie� svoje kultiva�n� met�dy. Falun�Gong^{^[3]} je pokro�il� kultiva�n� met�da budhovskej �koly. Po�as tejto s�rie predn�ok najprv uprav�m va�e telo do stavu vhodn�ho pre pokro�il� kultiv�ciu a potom do v�ho tela vlo��m Falun^{^[4]} a energe�tick� mechanizmy. Taktie� v�s nau��m na�e cvi�enia. Okrem toho m�m Tel� Z�kona (fashen),^{^[5]} ktor� v�s bud� chr�ni�. Av�ak nesta�� ma� len tieto veci, preto�e sa nimi ned� dosiahnu� cie�, ktor�m je vyvinutie gongu^{^[6]} � k tomu je potrebn�, aby ste rozumeli aj princ�pom kultiv�cie na vysok�ch �rovniach. A o tom je t�to kniha.

Vyu�ujem gong na vysok�ch �rovniach, preto nebudem hovori� o kultiv�cii �iadneho konkr�tneho meridi�nu,[7] akupunkt�rneho bodu alebo energetick�ho priechodu. U��m Ve�k� cestu (Dafa)^{^[8]} kultiv�cie pre opravdiv� kultiv�ciu k vysok�m �rovniam. Spo�iatku to m��e znie� nepochopite�ne. Av�ak pokia� to t�, ktor� sa venuj� praktizovaniu qigongu, pozorne sk�maj� a pre��vaj�, objavia v tom v�etky z�zraky a zlo�itosti.

1. P�vod qigongu��

Qigong, o ktorom tu dnes hovor�me, sa v skuto�nosti p�vodne nena�z�val qigong. Poch�dzal z kultiv�cie prastar�ch ��anov v odl��enosti a z kultiv�cie v n�bo�enstv�ch. Dvojslovn� pojem �qi gong� sa nena�ch�dza nikde v textoch Dan Jing, Dao Cang^{^[9]} a Tripitaka.^{^[10]} Po�as v�voja v na�ej s��asnej �udskej civiliz�cii bol qigong odovzd�van� v obdob�, ke� boli n�bo�enstv� vo svojich z�rodo�n�ch form�ch. Existoval u� predt�m, ako sa vytvorili n�bo�enstv�. Po vzniku n�bo�enstiev bol ist�m sp�sobom zafarben� n�bo�enstvami. P�vodn� n�zvy qigongu boli �Ve�k� kultiva�n� cesta Budhu� a �Ve�k� kultiva�n� cesta Tao�. Mal aj �al�ie men� ako �Dev�stup�ov� vn�torn� alch�mia�, �Cesta Arhata�, �Medit�cia Vad�ru� at�. V s��asnosti ho naz�vame �qigong�, preto�e to lep�ie vyhovuje n�mu modern�mu zm��aniu a �ah�ie sa populari�zuje v spolo�nosti. Qigong je v skuto�nosti nie�o, �o existuje v ��ne v�hradne na kultiv�ciu �udsk�ho tela.

Qigong nie je nie�o vyn�jden� touto civiliz�ciou. M� dos� dlh� his�t�riu, ktor� siaha do vzdialen�ch vekov. Kedy teda qigong vznikol? Niektor� hovoria, �e qigong m� tritis�cro�n� hist�riu a stal sa ve�mi po�pul�rnym v obdob� dynastie Tang.^{^[11]} In� hovoria, �e m� p�tis�cro�n� hist�riu a je tak� star� ako ��nska civiliz�cia. S�diac pod�a archeologic�k�ch n�lezov hovoria �al��, �e m� hist�riu trvaj�cu sedemtis�c rokov. Ja pova�ujem qigong za nie�o, �o nebolo vyn�jden� s��asn�m �udstvom � je to prehistorick� kult�ra. Pod�a v�skumov �ud� s nadprirodzen�mi schopnos�ami vesm�r, v ktorom �ijeme, je bytos�, ktor� bola op�tovne zlo�en�, potom ako explodovala dev�kr�t. Plan�ta, na ktorej preb��vame, bola zni�en� mnohokr�t. V�dy, ke� bola plan�ta znovu zosta�ven�, �udstvo sa za�alo op� rozmno�ova�. Dnes sme u� objavili vo svete mnoho vec�, ktor� predstihuj� s��asn� civiliz�ciu. Pod�a Darwinovej evolu�nej te�rie sa �udia vyvinuli z op�c a civiliz�cia nie je star�ia ako desa�tis�c rokov. Archeologick� v�skumy v�ak odhalili, �e v jasky�niach eur�pskych �lp existuj� fresky star� 250 tis�c rokov, ktor� maj� ve�mi vysok� umeleck� �rove� � �aleko nad schopnos�ami s��asn�ch �ud�. V m�zeu N�rodnej univerzity v Peru je ve�k� kame�, na ktorom je vyryt� postava dr�iaca �alekoh�ad a pozoruj�ca nebesk� teles�. T�to postava je star� viac ne� 30 tis�c rokov. Ako vieme, Galileo vyna�iel 30‑n�sobne zv��uj�ci astronomick� �alekoh�ad v roku 1609, �i�e len pred �osi viac ako 300 rokmi. Ako mohol existova� �alekoh�ad pred 30 tis�c rokmi? V Indii sa nach�dza �elezn� st�p s obsahom �eleza vy��m ako 99 percent. Ani modern� technol�gia tavenia nedok�e vyrobi� �e�lezo s takou vysokou �istotou; to u� prevy�uje �rove� modernej tech�nol�gie. Kto vytvoril tieto civiliz�cie? Ako mohli �udsk� bytosti, ktor� by boli v t�ch �asoch mikroorganizmami, vytvori� tieto veci? Tieto ob�javy up�tali pozornos� vedcov na celom svete. Ke�e sa ukazuj� by� nevysvetlite�n�, naz�vaj� sa jednoducho �prehistorick� kult�ra�.

Vedeck� �rove� bola v ka�dom �asovom obdob� in�. V niektor�ch �asov�ch obdobiach bola ve�mi vysok�, predstihuj�ca �rove� n�ho s��asn�ho �udstva. Ale tieto civiliz�cie boli zni�en�. Preto hovor�m, �e qigong nebol vyn�jden� alebo vytvoren� s��asn�mi �u�mi, ale �e ho s��asn� �udia objavili a zdokonalili. Je to prehistorick� kult�ra.

Qigong v�ak nie je v�hradn�m v�tvorom na�ej krajiny. Existuje aj v cudz�ch krajin�ch, tam ho v�ak nevolaj� qigong. V z�padn�ch krajin�ch ako USA, Ve�k� Brit�nia at�., ho naz�vaj� m�gia. David Copperfield, m�g z USA, je majstrom nadprirodzen�ch schopnost� a jedn�ho d�a predviedol pozoruhodn� �in, ktor�m bol prechod cez Ve�k� ��nsky m�r. Tesne predt�m, ako do neho vst�pil, prikryl sa bielym pl�tnom, pritla�il sa k m�ru a potom ceze� pre�iel. Pre�o to urobil? Takto to mnoho �ud� pova�ovalo za k�zeln�cke predstavenie. Musel to tak spra�vi�, preto�e vedel, �e v ��ne je mnoho �ud� s ve�k�mi nadprirodzen�mi schopnos�ami. Ob�val sa z�sahu z ich strany, a preto sa pred vstupom do m�ra prikryl. Ke� vych�dzal, vystr�il jednu ruku, nadvihol pl�tno a vy�iel von. �Znalci sleduj� triky, laici len sleduj� vzru�enie�. Takto si div�ci mysleli, �e i�lo o k�zeln�cke predstavenie. Tieto nadprirodzen� schopnosti sa naz�vaj� �m�gia�, preto�e sa nepo�u��vaj� na kultiv�ciu �udsk�ho tela, ale na predv�dzanie neobvykl�ch vec� a na zab�vanie javiskov�mi vyst�peniami. Z h�adiska n�zkej �rovne m��e qigong zme�ni� stav �udsk�ho tela a dosiahnu� cie� lie��enia chor�b a upevnenia zdravia. Z h�adiska vysokej �rovne sa qigong vz�ahuje na kultiv�ciu benti.^{^[12]}

2. Qi a gong

Qi,^{^[13]} o ktorej teraz hovor�me, naz�vali d�vni �udia chi. Vo svojej pod�state s� rovnak�, ke�e obidve sa vz�ahuj� na t� ist� vec � qi ves�m�ru � beztvar�, nevidite�n� druh l�tky prenikaj�cej cel�m vesm�rom. �Qi� v�ak nie je vzduch. Kultiv�ciou sa energia tejto l�tky v �udskom tele aktivuje, ��m sa zmen� fyzick� stav tela, �o m��e ma� ��inok lie�e�nia a upevnenia zdravia. Av�ak qi je iba qi � vy m�te qi, on m� qi a qi jedn�ho nem��e ma� obmedzuj�ci ��inok na qi druh�ho. Niektor� hovo�ria, �e qi dok�e vylie�i� choroby, alebo �e m��ete vysla� k niekomu qi, aby ste vylie�ili jeho chorobu. Tieto tvrdenia s� ve�mi nevedeck�, preto�e qi v �iadnom pr�pade chorobu vylie�i� nem��e. Ke� telo prakti�zuj�ceho st�le e�te obsahuje qi, znamen� to, �e jeho telo e�te nie je �Mlie�no-biele telo�.��i�e st�le m� chorobu.

�lovek, ktor� m� v�aka praktizovaniu pokro�il� schopnosti, nevy��aruje qi. Namiesto nej vy�aruje zv�zok vysokej energie. T�to vysoko�energetick� l�tka sa prejavuje vo forme svetla, s jemn�mi �iasto�kami a vysokou hustotou. To je gong. Iba gong m� obmedzuj�ci ��inok na svetsk�ch �ud� a iba gong m��e lie�i� ich neduhy. Hovor� sa: �Budhovo svetlo svieti v�ade a napravuje v�etky odch�lky.� Znamen� to, �e t�, �o praktizuj� opravdiv� kultiv�ciu, nes� vo svojich tel�ch nesmiernu ener�giu. V�ade, kadia� t�to �udia prejd�, v oblasti pokrytej ich energiou m��e by� ak�ko�vek nespr�vnos� opraven� a navr�ten� do norm�lneho stavu. Napr�klad choroba v tele je skuto�ne neprirodzen� telesn� stav. Ak sa tento stav naprav�, choroba zmizne. Povedan� e�te jednoduch�ie, gong je energia. Gong m� fyzik�lne vlastnosti; praktizuj�ci m��u pros�tredn�ctvom kultiv�cie za�i� a prec�ti� jeho objekt�vnu existenciu.

3. Sila gongu a nadprirodzen� schopnosti

(1) Sila gongu sa vyvinie kultiv�ciou xinxingu ^{^[14]}

Gong, ktor� naozaj ur�uje �rove� sily gongu �loveka, sa nevyvinie praktizovan�m qigongov�ch cvi�en�. Vyv�ja sa premenou l�tky de^{^[15]} a kultiv�ciou xinxingu. Tento proces premeny sa nedosiahne �priprave�n�m taviaceho t�glika a pece, aby sa vytvoril dan^{^[16]} z nazbieran�ch lie�i�v�ch byliniek,�^{^[17]} ako si to predstavuj� svetsk� �udia. Gong, o ktorom tu hovor�me, sa vytv�ra zvonka tela a za��na od jeho spodnej �asti. Gong nasleduje zlep�ovanie xinxingu a rastie dohora vo forme �pir�ly, pri�om cel� formovanie sa uskuto��uje zvonka n�ho tela. Ke� dosiahne temeno hlavy, vyvinie sa do st�pa gongu. V��ka tohto st�pa gongu ur�uje �rove� gongu �loveka. St�p gongu existuje v hlboko skrytej dimenzii, preto ho priemern� �lovek �a�ko uvid�.

Nadprirodzen� schopnosti s� zosil�ovan� silou gongu. ��m v��ia je sila gongu a ��m vy��ia je �rove� �loveka, t�m v��ie s� jeho nadpriro�dzen� schopnosti a t�m �ah�ie je ich pou�itie. �udia s ni��ou silou gongu maj� slab�ie nadprirodzen� schopnosti; zistia, �e je �a��ie ich pou�i� a niektor� s� pre nich �plne nepou�ite�n�. Nadprirodzen� schopnosti sam� o sebe neur�uj� ani �rove� sily gongu, ani �rove� kul�tiv�cie. �rove� �loveka je ur�en� silou gongu a nie nadprirodzen�mi schopnos�ami. Niektor� �udia sa kultivuj� v �zamknutom� stave, v ktorom je ich sila gongu ve�mi vysok�, ale nemusia ma� ve�a nadpri�rodzen�ch schopnost�. Rozhoduj�cim �inite�om je sila gongu a t� sa vyvinie kultiv�ciou xinxingu. Toto je najrozhoduj�cej�ie.

(2) Praktizuj�ci sa neusiluj� o nadprirodzen� schopnosti

V�etci praktizuj�ci maj� z�ujem o nadprirodzen� schopnosti. V spo�lo�nosti s� nadprirodzen� schopnosti pr�a�liv� a mnoho �ud� chce niektor� z�ska�. Av�ak bez dobr�ho xinxingu nebude �lovek schopn� tieto nadprirodzen� schopnosti z�ska�.

Niektor� nadprirodzen� schopnosti m��u ma� aj svetsk� �udia, na�pr�klad otvoren� tretie oko,^{^[18]} jasnosluch, schopnos� telepatie, predv�da�nie bud�cnosti at�. Ale nie v�etky nadprirodzen� schopnosti sa objavia po�as etapy postupn�ho osvietenia, ke�e s� u ka�d�ho �loveka r�zne. Je nemo�n�, aby svetsk� �udia mali ur�it� nadprirodzen� schopnosti, napr�klad schopnos� premeny jedn�ho druhu l�tky v tejto fyzickej dimenzii na in� � toto nie je nie�o, �o svetsk� �udia m��u ma�. Ve�k� nadprirodzen� schopnosti sa vyvin� len pomocou kultiv�cie po naro�den�. Falun Gong bol vyvinut� na z�klade princ�pov vesm�ru, preto v�etky nadprirodzen� schopnosti, ktor� existuj� vo vesm�re, existuj� vo Falun Gongu. V�etko z�vis� na tom, ako sa praktizuj�ci kultivuje. My��lienka na z�skanie nejak�ch nadprirodzen�ch schopnost� sa nepova�uje za nespr�vnu. Av�ak nadmern� intenz�vne �silie je viac ako norm�lna my�lienka a prinesie negat�vne v�sledky. Ak �lovek, ktor� je na n�zkej �rovni, z�ska nadprirodzen� schopnosti, nedaj� sa takmer na ni� pou�i�, iba�e by sa ich sna�il predv�dza� pred svetsk�mi �u�mi a d�fal, �e sa stane silnej��m spomedzi nich. Ak ide o tento pr�pad, zna�� to presne to, �e xinxing tohto �loveka nie je vysok�, a preto je spr�vne neda� tak�muto �loveku nadprirodzen� schopnosti. Ak sa daj� �u�om so slab�m xinxingom, niektor� nadprirodzen� schopnosti m��u by� pou�it� na konanie zl�ch skutkov. Preto�e xinxing t�chto �ud� nie je pevn�, nie je �iadna z�ruka, �e nespravia nie�o nedobr�.

Na druhej strane, ak�ko�vek nadprirodzen� schopnosti, ktor� m��u by� uk�zan� alebo predv�dzan�, nem��u zmeni� �udsk� spolo�nos� alebo pozmeni� norm�lny spolo�ensk� �ivot. Naozajstn� nadprirodzen� schopnosti na vysokej �rovni nie je dovolen� predv�dza�, preto�e ��i�nok a nebezpe�ie by boli pr�li� ve�k�; napr�klad nikto nikdy nebude predv�dza� zb�ranie ve�kej budovy. Okrem �ud� so �peci�lnym posla�n�m nie je dovolen� pou�i� ve�k� nadprirodzen� schopnosti a tieto nad�prirodzen� schopnosti sa nesm� ani prezr�dza�, preto�e s� pod kontro�lou majstrov na vysok�ch �rovniach.

Niektor� svetsk� �udia napriek tomu naliehaj� na majstrov qigongu, aby spravili predstavenie a n�tia ich, aby uk�zali svoje nadprirodzen� schopnosti. �udia s nadprirodzen�mi schopnos�ami ich nechc� pou��va� pri predstaveniach, preto�e ich maj� zak�zan� odhali�; ich predv�dzanie by malo dopad na stav celej spolo�nosti. �udia, ktor� skuto�ne maj� ve�k� de, nemaj� dovolen� pou��va� svoje nadprirodzen� schop�nosti na verejnosti. Niektor� majstri qigongu sa po�as predstavenia c�tia zle a po skon�en� je im do pla�u. Nen��te ich robi� predstavenia! Je pre nich tr�pen�m odha�ova� tieto veci. Jeden �tudent mi priniesol �asopis. C�til som znechutenie, len �o som ho za�al ��ta�. Hovorilo sa v �om, �e sa uskuto�n� medzin�rodn� qigongov� konferencia. �udia s nadpriro�dzen�mi schopnos�ami sa mohli z��astni� s��a�e a ka�d�, kto mal ve�k� nadprirodzen� schopnosti mohol �s� na samotn� konferenciu. Ke� som to do��tal, c�til som nevo�nos� e�te nieko�ko dn�. Nadpriro�dzen� schopnosti nepatria medzi veci, ktor� m��u by� verejne predv�dzan� kv�li s��a�eniu � predv�dza� ich verejnosti je po�utovaniahodn�. Svetsk� �udia sa s�stre�uj� na praktick� veci v pozemskom svete, ale majstri qigongu musia ma� svoju d�stojnos�.

�o motivuje �loveka k tomu, aby chcel nadprirodzen� schopnosti? Odr�a to sf�ru mysle praktizuj�ceho a jeho usilovania. S ne�ist�m usilovan�m a s nespo�ahlivou mys�ou bude ma� �lovek sotva ve�k� nadprirodzen� schopnosti. Je to preto, �e predt�m, ako dosiahnete �pln� osvietenie, to, �o pova�ujete za dobr� alebo zl�, je zalo�en� iba na nor�m�ch tohto sveta. Nedok�ete vidie� ani prav� podstatu vec�, ani kar�mick� vz�ahy medzi nimi. Vz�jomn� boje, nad�vanie a zl� zaobch�dza�nie medzi �u�mi s� v podstate zapr��inen� karmick�mi vz�ahmi. Ak ich nedok�ete vn�ma�, m��ete sp�sobi� iba viac probl�mov ako ��itku. V�a�nos� a nen�vis�, spr�vne a nespr�vne medzi svetsk�mi �u�mi s� riaden� z�konmi tohto sveta; praktizuj�ci by sa nemali stara� o tieto veci. Predt�m, ako dosiahnete �pln� osvietenie, to, �o vid�te svojimi o�ami, nemus� by� nevyhnutne pravda. Ke� jeden �lovek udrie dru�h�ho, mo�no to znamen�, �e si vyrovn�vaj� svoje karmick� dlhy. Va�a ��as� m��e prek�a� ich vyrovnaniu. Karma je typ �iernej l�tky, ktor� obklopuje �udsk� telo. Fyzicky existuje v inej dimenzii a m��e sa pre�meni� na chorobu a ne��astia.

Nadprirodzen� schopnosti existuj� v ka�dom �loveku, ide len o to, �e ich treba vyvin�� a zosilni� neust�lou kultiv�ciou. Ak sa praktizuj�ci usiluje iba o nadprirodzen� schopnosti, je kr�tkozrak� a jeho myse� je ne�ist�. Bez oh�adu na to, na �o ich chce pou�i�, jeho usilovanie obsa�huje prvky sebectva, ktor� ur�ite bud� br�ni� kultiv�cii. Preto nikdy nez�ska nadprirodzen� schopnosti.

(3) Zaobch�dzanie so silou gongu

Niektor� praktizuj�ci sa e�te nekultivuj� dlho, ale u� chc� lie�i� choroby druh�ch, aby videli, ak� s� schopn�. Ke� �lovek, ktor� e�te nem� ve�k� silu gongu, vystrie ruku a sk�si lie�i�, vstreb� do svojho tela ve�k� mno�stvo �iernej, nezdravej a �pinavej qi z pacientovho tela. Ke�e nem�te schopnos� ubr�ni� sa nezdravej qi a navy�e v�mu telu ch�ba ochrann� kryt, vytvor�te s pacientom jedno spolo�n� pole; bez ve�kej sily gongu sa proti nezdravej qi nem��ete br�ni�. V�sledkom je, �e vy sami zak�site ve�mi mnoho nepohodlia. Ak sa o v�s nikto nestar�, o nejak� �as si nazhroma�d�te chorobu po celom tele. Preto �lovek, ktor� nem� ve�k� silu gongu, by nemal lie�i� chorobu in�ch. Iba ak ste si u� vypestovali nadprirodzen� schopnosti a m�te ur�it� �rove� sily gongu, m��ete lie�i� chorobu pou�it�m qigongu. Ak si aj niektor� �udia vypestovali nadprirodzen� schopnosti a s� schopn� lie�i� chorobu, ke� s� na ve�mi n�zkej �rovni, v skuto�nosti pou��vaj� na lie�enie choroby nazbieran� silu gongu � svoju vlastn� energiu. Ke�e gong je energia a z�rove� inteligentn� bytos�, nie je jednoduch� ho nazbiera� a vysiela� gong vlastne znamen� ochudob�ova� sa o�. Ak vysielate gong, st�p gongu nad va�ou hlavou sa skracuje a ochudob�uje. To sa v�bec ne�oplat� robi�. Tak�e neschva�ujem lie�enie choroby druh�ch �ud�, k�m va�a sila gongu nie je ve�k�. Nech pou�ijete ak�ko�vek met�dy, st�le budete spotrebov�va� svoju vlastn� energiu.

Ke� sila gongu dosiahne ur�it� �rove�, objavia sa rozmanit� nadpri�rodzen� schopnosti. Ke� pou��vate tieto nadprirodzen� schopnosti, mus�te by� ve�mi opatrn�. �lovek napr�klad mus� pou�i� svoje tretie oko, ak sa otvorilo, preto�e sa zavrie, ak ho nikdy nepou�ije. Nemal by sa v�ak cez neho pozera� �asto. Ke� sa cez neho pozer� pr�li� �asto, spotrebuje sa pr�li� mnoho energie. Znamen� to teda, �e by ho �lovek nikdy nemal pou�i�? Samozrejme nie. Keby sme ho nikdy nepou�ili, na�o by potom bola na�a kultiv�cia? Ot�zkou je, kedy ho pou�i�. M��ete ho pou��va� iba vtedy, ke� ste sa vykultivovali do ur�itej �rovne a m�te schopnos� svoju energiu doplni�. Ke� prakti�zuj�ci Falun Gongu dosiahne ur�it� �rove�, Falun dok�e automaticky premie�a� a dop��a� gong, nech ho �lovek vypust� akoko�vek ve�a. Falun auto�maticky udr�uje u praktizuj�ceho �rove� sily gongu a jeho gong sa nikdy nezmen��. Toto je charakteristick� pre Falun Gong. K�m prakti�zuj�ci nedosiahne tento bod, nesm� sa nadprirodzen� schopnosti po�u��va�.

4. Tretie oko

(1) Otvorenie tretieho oka

Hlavn� priechod tretieho oka je umiestnen� medzi stredom �ela a bodom shangen.^{^[19]} Sp�sob, ak�m svetsk� �udia vidia predmety fyzic�k�mi o�ami, je rovnak�, ako ke� sn�mame obrazy kamerou. Pod�a vzdialenosti predmetu a intenzity svetla sa uprav� ve�kos� �o�ovky alebo zrenice, pri�om obrazy sa tvoria pomocou optick�ch nervov na epif�ze umiestnenej v zadnej �asti mozgu. Nadprirodzen� schopnos� �prenikav�ho zraku� je jednoducho schopnos� epif�zy pozera� sa priamo von cez tretie oko. Tretie oko priemern�ho �loveka je zatvoren�, preto�e otvor hlavn�ho priechodu je ve�mi �zky a tmav�. Vn�tri nie je �iadna esenci�lna qi, �iadne osvetlenie. Niektor� �udia maj� priechody zablokovan�, a preto nem��u vidie�.

Aby sme otvorili tretie oko, po prv�, pou�ijeme bu� vonkaj�iu silu alebo sebakultiv�ciu, aby sme odblokovali priechod. Tvar priechodu je u ka�d�ho in�, od ov�lneho po kruhov�, od koso�tvorcov�ho po troj�uholn�kov�. ��m lep�ie praktizujete, t�m sa priechod stane okr�hlej��. Po druh�, majster v�m d� oko; pokia� sa kultivujete samostatne, mus�te si ho vypestova� sami. Po tretie, v mieste v�ho tretieho oka mus�te ma� esenci�lnu qi.

Zvy�ajne vid�me predmety na�imi dvoma o�ami, a s� to pr�ve tieto dve o�i, ktor� blokuj� n� kan�l do ostatn�ch dimenzi�. Funguj� ako �t�t, tak�e m��eme vidie� iba tie predmety, ktor� existuj� v na�ej fyzic�kej dimenzii. Otvorenie tretieho oka v�m umo��uje vidie� bez pou�itia t�chto dvoch o��. Ke� dosiahnete ve�mi vysok� �rove�, m��ete si vy�pestova� aj tzv. skuto�n� oko. Potom m��ete vidie� bu� skuto�n�m okom v tre�om oku alebo skuto�n�m okom v bode shangen. Pod�a budhovskej �koly je ka�d� telesn� p�r oko � o�i s� v�ade po tele. Pod�a �koly Tao je ka�d� akupunkt�rny bod oko. Hlavn� priechod sa v�ak nach�dza v tre�om oku a mus� by� otvoren� ako prv�. V triede do ka��d�ho z v�s zasad�m veci, ktor� m��u otvori� tretie oko. Preto�e �udia maj� rozdielne fyzick� vlastnosti, v�sledky s� r�zne. Niektor� �udia vidia tmav� dieru podobn� hlbokej studni, �o znamen�, �e priechod tretieho oka je tmav�. In� vidia biely tunel. Ak �lovek m��e vidie� nie�o pred sebou, tretie oko sa za��na otv�ra�. Niektor� vidia ot��aj�ce sa predmety; to s� tie, ktor� zasadil Majster^{^[20]} na otvorenie tretieho oka. Hne� ako bude tretie oko prev�tan�, budete m�c� vidie�. Niektor� �udia m��u cez svoje tretie oko vidie� ve�k� oko a myslia si, �e je to Budhovo oko. V skuto�nosti je to ich vlastn� oko. S� to zvy�ajne �udia s pomerne dobr�mi vroden�mi vlastnos�ami.

Pod�a na�ich �tatist�k sa pri ka�dej na�ej s�rii predn�ok otvorilo tretie oko viac ako polovici ��astn�kom. Po otvoren� tretieho oka m��e vznikn�� ten probl�m, �e �lovek, ktor�ho xinxing nie je vysok�, m��e �ahko pou�i� tretie oko na konanie nedobr�ch vec�. Aby som predi�iel tomuto probl�mu, otvor�m va�e tretie oko priamo na �rovni zraku m�d�rosti � in�mi slovami na pokro�ilej �rovni, �o v�m umo�n� priamo vidie� sc�ny z in�ch dimenzi� a vidie� veci, ktor� sa objavia po�as kul�tiv�cie, tak�e im budete m�c� veri�. To posiln� va�u d�veru v kultiv�ciu. Xinxing �ud�, ktor� pr�ve za�ali praktizova�, nedosiahol e�te �rove� nadprirodzen�ch �ud�. Tak�e ke� zrazu maj� nadprirodzen� veci, maj� sklon vykona� nie�o nespr�vne. Poviem �artovn� pr�klad: ak p�jdete po ulici a natraf�te na st�nok s lot�riou, mohli by ste od�s� s prvou cenou. To len n�zorne vysvet�uje tento bod a nie je dovolen�, aby sa to stalo. �al��m d�vodom je to, �e my otv�rame tretie oko ve�k�mu mno�stvu �ud�. Predpokladajme, �e tretie oko ka�d�ho by bolo otvoren� na n�zkej �rovni. Len si predstavte, �e by ka�d� mohol vidie� cez �udsk� telo, alebo vidie� predmety za stenami � mohli by sme to e�te naz�va� �ud�skou spolo�nos�ou? �udsk� spolo�nos� by bola v�ne naru�en�, tak�e to nie je ani pr�pustn�, ani dovolen�. Navy�e by to praktizuj�cim v�bec neprospelo, iba by to podporilo ich prip�tanosti. Preto v�m neotvor�me tretie oko na n�zkej �rovni. Namiesto toho ho otvor�me priamo na vysokej �rovni.

(2) �rovne tretieho oka

Tretie oko m� mnoho r�znych �rovn� a na r�znych �rovniach vid� r�zne dimenzie. Pod�a budhizmu existuje p� �rovn�: telesn� zrak, nebesk� zrak, zrak m�drosti, zrak Fa a Budhov zrak. Ka�d� z t�chto �rovn� sa �alej del� na horn�, stredn� a doln� �rovne. Ke� je jeho �ro�ve� na alebo pod �rov�ou nebesk�ho zraku, m��e pozorova� iba n� fyzick� svet. Iba na alebo nad �rov�ou zraku m�drosti bude schopn� vidie� in� dimenzie. Niektor� �udia maj� nadprirodzen� schopnos� pre�nikav�ho zraku a m��u vidie� veci presne, s lep�ou jasnos�ou ako sn�mok po��ta�ov�ho tomografu. Av�ak to, �o vidia, je st�le iba v me�dziach tohto materi�lneho sveta a neprekro�� to dimenziu, v ktorej exis�tu�jeme; nepova�uje sa to za dosiahnutie pokro�ilej �rovne tretieho oka.

�rove� tretieho oka je ur�en� mno�stvom esenci�lnej qi �loveka, ako aj ��rkou, jasnos�ou a stup�om zablokovania hlavn�ho priechodu. Vn�torn�, esenci�lna qi je kritick�m faktorom, ktor� ur�uje stupe� otvorenia tretieho oka. Obzvl᚝ jednoduch� je otvori� tretie oko de�om do �es� rokov. Ani sa nemus�m nam�ha� pou�i� svoju ruku. Otvor� sa, hne� ako za�nem rozpr�va�, preto�e deti prijali m�lo negat�vnych vply�vov z n�ho fyzick�ho sveta a nedopustili sa �iadnych zl�ch skutkov. Ich esenci�lna qi je dobre uchovan�. U det� vo veku nad �es� rokov je st�le �a��ie otvori� ich tretie oko, lebo po�as rastu sa zvy�uj� vplyvy vonkaj�ieho sveta. Najm� nespr�vna v�chova, rozmazn�vanie a strata mor�lky m��u sp�sobi� to, �e sa esenci�lna qi rozpt�li. Po dosiahnut� ur�it�ho bodu sa �plne vytrat�. �udia, ktor�ch esenci�lna qi je �plne straten�, ju m��u postupne z�ska� sp� pomocou kultiv�cie, stoj� to v�ak ve�a �asu a nam�hav�ho �silia. Esenci�lna qi je preto nesmierne cenn�.

Neodpor��am, aby tretie oko �ud� bolo otvoren� na �rovni nebes�k�ho zraku, preto�e ke� je sila gongu praktizuj�ceho mal�, strat� viac energie pozeran�m sa na predmety, ako nazhroma�d� pomocou kultiv�cie. Ak sa strat� pr�li� ve�a esenci�lnej energie, tretie oko sa m��e op� zavrie�. Ke� sa raz zavrie, nebude ho �ahk� otvori� znova. Preto �u�om otv�ram tretie oko zvy�ajne na �rovni zraku m�drosti. Nez�le�� na tom, ak� jasn� alebo nejasn� je ich videnie, praktizuj�ci bud� m�c� vidie� veci v in�ch dimenzi�ch. Preto�e �udia s� ovplyvnen� svojimi vroden�mi vlastnos�ami, m��u niektor� vidie� jasne, �al�� vidia veci preru�ovane a in� nejasne. Av�ak prinajmen�om budete schopn� vidie� svetlo. To prospieva postupu praktizuj�ceho k vysok�m �rovniam. T�, ktor� nem��u vidie� jasne, to bud� schopn� napravi� kultiv�ciou.

�udia, ktor� maj� menej esenci�lnej qi, vidia obrazy svoj�m tret�m okom iba �ierno-bielo. Tretie oko t�ch, ktor� maj� esenci�lnej qi rela�t�vne viac, bude schopn� vidie� sc�ny farebne a v jasnej��ch tvaroch. ��m viac esenci�lnej qi, t�m lep�ia zrete�nos�. Ka�d� �lovek je v�ak in�. Niektor� �udia sa narodia s otvoren�m tret�m okom, zatia� �o in� ho m��u ma� tesne zapchat�. Ke� sa tretie oko otv�ra, podob� sa to roz�kvitaniu kvetiny, otv�raj�cej vrstvu po vrstve. Po�as medit�cie v sede najprv objav�te v oblasti tretieho oka svetlo. Spo�iatku nie je svetlo pr��li� jasn�, no nesk�r sa zmen� na �erven�. Niektor� �udia maj� tretie oko ve�mi tesne zavret�, tak�e ich po�iato�n� reakcie m��u by� dos� siln�. Bud� c�ti� nap�nanie svalov okolo hlavn�ho priechodu a bodu shangen, akoby boli stl��an� a v�ahovan� dovn�tra. Za�n� c�ti� akoby opuchnu�tie a boles� �ela a sp�nkov, �o s� v�etko sprievodn� reakcie pri otv�ran� tretieho oka. �lovek, ktor�mu sa tretie oko otvor� �ahko, m��e ob�as zahliadnu� ur�it� veci. Po�as mojich predn�ok niektor� �udia nechtiac uvideli moje Tel� Z�kona. Stratia sa v�ak, ke� sa sna�ia pozera� z�merne, preto�e potom v skuto�nosti pou��vaj� svoje telesn� o�i. Ke� vid�te niektor� veci so zatvoren�mi o�ami, pok�ste sa osta� v tomto stave a postupne budete vidie� veci jasnej�ie. Ke� chcete pozorova� podrobnej�ie, v skuto�nosti prepnete na va�e vlastn� o�i a pou�ijete optick� nervy. Potom nebudete schopn� vidie� ni�.

Dimenzie vn�man� tret�m okom s� r�zne v z�vislosti od �rovne tretieho oka. Niektor� vedeckov�skumn� �stavy tomuto princ�pu nero�zumej�, tak�e qigongov�mi experimentmi nedosiahnu o�ak�van� v��sledky. Ob�as pokusmi dokonca dospeli k protichodn�m z�verom. Napr�klad jeden �stav navrhol met�du na preverovanie nadprirodzen�ch schopnost�. �iadali majstrov qigongu, aby sa pozreli na obsah zape�ate�nej krabice. Preto�e �rovne ich tretieho oka boli r�zne, ich odpovede neboli rovnak�. V�skumn�ci teda pova�ovali tretie oko za nepravdiv� a klamliv� pojem. V��inou dosahuj� v t�chto pokusoch lep�ie v�sledky �udia s tret�m okom otvoren�m na ni��ej �rovni, preto�e ich tretie oko je otvoren� na �rovni nebesk�ho zraku � �rovni, ktor� sa hod� iba na pozorovanie predmetov v tejto fyzickej dimenzii. Preto si �udia, ktor� nerozumej� tretiemu oku, myslia, �e t�to �udia maj� najv��ie nadpriro�dzen� schopnosti. V�etky veci, �i u� organick� alebo anorga�nick�, sa v r�znych dimenzi�ch prejavuj� v r�znych tvaroch a form�ch. Napr�klad hne�, ako sa vyrob� poh�r, vznikne v inej dimenzii inteli�gentn� bytos�. Navy�e, pred jej vznikom mohla by� t�to bytos� nie��m in�m. Ke� je tretie oko na najni��ej �rovni, �lovek vid� poh�r. Na vysokej �rovni uvid� bytos�, ktor� existuje v tej inej dimenzii. Na e�te vy��ej �rovni uvid� formu hmoty, ktor� existovala pred vznikom tejto inteligentnej bytosti.

(3) Videnie na dia�ku

Po otvoren� tretieho oka sa u niektor�ch objav� nadprirodzen� schopnos� videnia na dia�ku, pomocou ktorej bud� schopn� vidie� veci vzdialen� tis�ce kilometrov. Ka�d� �lovek zaber� svoje vlastn� dimen�zie. V t�chto dimenzi�ch je tak� ve�k� ako vesm�r. V ur�itej konkr�tnej dimenzii m� pred svoj�m �elom zrkadlo, v na�ej dimenzii je v�ak nevi�dite�n�. Ka�d� m� toto zrkadlo, ale zrkadlo nepraktizuj�cich smeruje dovn�tra. U praktizuj�cich sa toto zrkadlo pomaly ot��a. Ke� sa oto��, m��e zrkadlo odrazi� to, �o chce praktizuj�ci vidie�. Vo svojej ur�itej dimenzii je �lovek ve�mi ve�k� � jeho telo je pomerne ve�k�. Tak isto aj jeho zrkadlo. �oko�vek chce praktizuj�ci vidie�, m��e by� odrazen� v tomto zrkadle. Av�ak aj ke� u� zrkadlo zachytilo obraz, nem��e ho e�te vidie�; je nutn�, aby obraz zostal chv��ku na zrkadle. Zrkadlo sa oto�� a umo�n� mu, aby videl odrazen� obrazy predmetov. Potom sa zrkadlo oto�� sp�. Bude sa prekl�pa� ve�mi r�chlo, neust�le dopredu a dozadu. Filmy be�ia r�chlos�ou 24 obr�zkov za sekundu, �o vytv�ra plynul� pohyb. R�chlos�, ktorou sa prekl�pa zrkadlo, je ove�a v��ia, preto sa obr�zky zdaj� by� plynul� a jasn�. Toto je videnie na dia�ku � princ�p videnia na dia�ku je tak�to jednoduch�. Toto b�valo ve�mi tajn� a ja som to pritom odhalil na p�r riadkoch.

(4) Dimenzie

Z n�ho poh�adu s� dimenzie ve�mi zlo�it�. �udstvo pozn� iba dimenziu, v ktorej v s��asnej dobe �ij� �udsk� bytosti, pri�om in� dimenzie zatia� neboli sk�man� alebo objaven�. �o sa t�ka in�ch dimenzi�, my majstri qigongu sme u� videli desiatky �rovn� r�znych dimenzi�. Tieto dimenzie m��u by� tie� teoreticky vysvetlen�, ale ost�vaj� nedok�zan� vedou. Hoci neprip��ate existenciu ur�it�ch vec�, ony sa skuto�ne zobrazili do na�ej dimenzie. Napr�klad existuje miesto zvan� Bermudsk� trojuholn�k, niekedy tie� naz�van� �Diabolsk� troj�uholn�k�. V tejto oblasti sa stratilo nieko�ko lod� a lietadiel, ktor� sa znovu objavili po nieko�k�ch rokoch. Nikto nem��e vysvetli�, pre�o. Nikto sa nedostal za obmedzenia �udsk�ch my�lienok a te�ri�. V sku�to�nosti je trojuholn�k priechod do inej dimenzie. Na rozdiel od na�ich obvykl�ch dver�, ktor� maj� presne stanoven� poz�cie, tieto ost�vaj� v nepredv�date�nom stave. Ak lo� n�hodou vst�pi do t�chto dver�, ke� s� pr�ve otvoren�, m��e �ahko prejs� do inej dimenzie. �udsk� bytosti nedok�u vn�ma� rozdiely medzi dimenziami a vst�pia do inej dimenzie okam�ite. �asopriestorov� rozdiel medzi tou dimenziou a na�ou dimen�ziou nem��e by� vyjadren� v m��ach � vzdialenos� tis�cok m�� tu m��e by� obsiahnut� v jednom bode, �i�e m��u existova� na tom istom mieste v tom istom �ase. Lo� na chv��u vpl�va dovn�tra a potom sa zase n�hodne vr�ti sp�. Ale v na�om svete medzit�m pre�li desa�ro�ia, preto�e v t�chto dvoch dimenzi�ch je odli�n� �as. Okrem toho v ka�dej dimenzii existuj� zjednoten� svety. Podob� sa to na na�e modely at�mov�ch �trukt�r, ktor� s� zlo�en� z mnoh�ch gu��ok poprep�jan�ch vl�knami. Je to v�etko ve�mi zlo�it�.

��tyri roky pred druhou svetovou vojnou vykon�val jeden britsk� pilot svoju misiu. Uprostred letu sa dostal do silnej b�rky. V�aka sk��senostiam sa mu podarilo n�js� opusten� letisko. V momente, ke� sa letisko objavilo pred jeho o�ami, naskytol sa mu zrazu �plne in� po�h�ad: bolo zrazu slne�no a bez oblakov, akoby sa pr�ve vynoril z in�ho sveta. Lietadl� na letisku mali �lt� farbu a �udia boli zanepr�zdnen� z�le�itos�ami na zemi. Zdalo sa mu to ve�mi �udn�. Potom, �o prist�l, ho nikto nebral na vedomie, dokonca ani radarov� ve�a sa s n�m nespojila. Ke�e sa obloha vyjasnila, pilot sa rozhodol odletie�. Vzlietol a ke� bol v tej istej vzdialenosti, z ktorej videl letisko pred chv��ou, op� sa vnoril do b�rky. Nakoniec sa mu podarilo dosta� sa sp�. Ozn�mil t�to udalos� a zap�sal ju aj do letov�ho z�znamu, ale jeho nadriaden� mu neverili. O �tyri roky vypukla druh� svetov� vojna a on bol prevelen� na toto opusten� letisko. Okam�ite si spomenul, �e pred �tyrmi rokmi videl presne t� ist� sc�nu. Ka�d� z n�s majstrov qigongu vie, ako to vysvet�li�. Vykonal v predstihu to, �o mal urobi� o �tyri roky nesk�r. Ne� prv� dej za�al, �iel tam a hral svoju �lohu v predstihu a potom sa veci vr�tili do spr�vneho poradia.

5. Qigongov� lie�enia a nemocni�n� lie�enia

Z teoretick�ho h�adiska s� qigongov� lie�enia �plne odli�n� od lie��en� poskytovan�ch v nemocniciach. Z�padn� lie�enia vyu��vaj� met�dy be�nej �udskej spolo�nosti. Aj ke� maj� prostriedky ako labo�rat�rne sk��ky a r�ntgenov� vy�etrenia, dok�u pozorova� iba zdroje choroby v tejto dimenzii a nem��u vidie� z�kladn� pr��iny, ktor� exis�tuj� v in�ch dimenzi�ch. Preto nedok�u pochopi� pr��inu choroby. Ak nie je pacient v�ne chor�, lieky m��u odstr�ni� alebo odohna� p�vod choroby (za ktor� z�padn� lek�ri pova�uj� patog�n a qigong karmick� dlh). Ak je choroba v�na, liek bude ne��inn�. Ak sa jeho d�vka zv��i, �lovek to nemus� by� schopn� znies�. Nie v�etky choroby s� obme�dzen� z�konmi tohto sveta; niektor� choroby s� ve�mi v�ne, presahu�j�ce obmedzenia tohto sveta, a preto ich nemocnice nie s� schopn� lie�i�.

��nska medic�na je tradi�n� lek�rska veda v na�ej krajine. Je ne�oddelite�n� od nadpri�rodzen�ch schopnost� vyvinut�ch kultiv�ciou �udsk�ho tela. V d�vnych �asoch �udia venovali zvl�tnu pozornos� kulti�v�cii �udsk�ho tela. Konfuci�nska �kola, �kola Tao, budhovsk� �kola a dokonca aj �tudenti konfucianizmu � v�etci prikladali d�le�itos� medit�cii. Sedie� v medit�cii bolo pova�ovan� za schopnos�. Hoci nepraktizovali cvi�enie, po �ase si takisto vypestovali ur�it� silu gongu a nadprirodzen� schopnosti. Pre�o ��nska akupunkt�ra tak jasne zistila meridi�ny v �udskom tele? Pre�o akupunkt�rne body nie s� prepojen� vodorovne? Pre�o sa nepret�naj� a pre�o s� prepojen� zvislo? Ako to, �e ich bolo mo�n� zmapova� s takou presnos�ou? S��asn� �udia s nad�prirodzen�mi schopnos�ami m��u svojimi o�ami vidie� tie ist� veci, ktor� boli vyobrazen� ��nskymi lek�rmi. Je to preto, �e d�vni ��nski lek�ri mali spravidla nadprirodzen� schopnosti. V ��nskej hist�rii Li Shizhen, Sun Simiao, Bian Que a Hua Tuo^{^[21]} boli v�etci v skuto�nosti majstrami qigongu s nadprirodzen�mi schopnos�ami. Po�as odovzd�vania do dne�n�ch dn� ��nska medic�na stratila �as�, ktor� bola spojen� s nadprirodzen�mi schopnos�ami a zachovala si iba techniky lie�enia. V minulosti ��nski lek�ri pou��vali na diagnostiku chor�b o�i (s nad�prirodzen�mi schopnos�ami). Nesk�r vyvinuli aj met�du zis�ovania pulzu. Keby sa k ��nskym met�dam lie�by vr�tili nadprirodzen� schop�nosti, dalo by sa poveda�, �e z�padn� medic�na nebude schopn� dobeh�n�� nsku medic�nu ani za ve�a rokov.

Qigongov� lie�ba odstra�uje p�vodn� pr��inu choroby. Ja pova�u�jem chorobu za jeden druh karmy; lie�enie choroby znamen� pom�c� zmen�i� karmu. Niektor� majstri qigongu lie�ia chorobu tak, �e pom�haj� pacientovi vypusti� �iernu qi pou�it�m met�dy vyp��ania a dopl��ovania qi. Na ve�mi n�zkej �rovni t�to majstri vyp��aj� �iernu qi, av�ak nepoznaj� p�vodn� pr��inu �iernej qi. T�to �ierna qi sa vr�ti a choroba op� prepukne. Pravda je tak�, �e t�to �ierna qi nie je pr��inou choroby � existencia �iernej qi iba prin�a pacientovi nepohodlie. P�vodnou pr��inou jeho choroby je inteligentn� bytos�, ktor� existuje v inej dimenzii. Ve�a majstrov qigongu to nevie. Ke�e t�to inteligentn� bytos� je ve�mi mocn�, priemern� �udia sa jej nem��u dotkn��, ani by sa neodv�ili. Lie�enie Falun Gongom je od po�iatku zameran� na t�to inteligentn� bytos�, ��m sa odstra�uje p�vodn� pr��ina choroby. Okrem toho sa do postihnutej oblasti vlo�� ochrann� �t�t, aby tam v bud�cnosti choroba nemohla op� vnikn��.

Qigong dok�e lie�i� choroby, av�ak nem��e zasahova� do stavu �udskej spolo�nosti. Keby sa pou��val vo ve�kom meradle, naru�il by pomery be�nej �udskej spolo�nosti, �o nie je dovolen�; ani jeho lie�ebn� ��inky by neboli dobr�. Ako v�etci viete, niektor� �udia si otvorili qigongov� diagnostick� kliniky, qigongov� nemocnice a qigon�gov� zotavovne. Predt�m, ako si otvorili tieto podniky, �spe�nos� ich lie�en� mohla by� dobr�. Hne� ako si zalo�ili podnik na lie�enie chor�b, ��innos� prudko poklesla. To znamen�, �e �u�om nie je dovo�len� pou��va� nadprirodzen� met�dy na plnenie funkci� be�nej �udskej spolo�nosti. T�m sa ich ��innos� ur�ite zn�i na tak� n�zku �rove�, ako je �rove� be�nej �udskej spolo�nosti.

Pou�it�m nadprirodzen�ch schopnost� m��e �lovek pozorova� vn�tro �udsk�ho tela vrstvu po vrstve ako v lek�rskych rezoch. Mo�no vidie� m�kk� tkaniv� ako aj ak�ko�vek in� �as� tela. Aj ke� je dne�n� po��ta�ov� tomograf schopn� vidie� ve�mi jasne, st�le mus� by� pou�it� stroj; je to ve�mi n�ro�n� na �as, spotrebuje sa ve�k� mno�stvo filmu a tomograf je ve�mi pomal� a drah�. Nie je to tak� pohodln� a presn� ako �udsk� nadprirodzen� schopnosti. Ak pri prehliadke pacienta qigongov� majster zatvor� o�i, m��e priamo a jasne vidie� �ubovo�n� �as� tela pa�cienta. Nie je to vyspel� technol�gia? T�to vyspel� technol�gia je e�te vyspelej�ia ako modern� vyspel� technol�gia. Av�ak tento druh schop�nosti existoval u� v starovekej ��ne � bola to vyspel� technol�gia d�v�nych d�b. Hua Tuo objavil n�dor v mozgu Cao Caoa a chcel ho opero�va�. Cao Cao to v�ak nedok�zal prija�, mylne to pochopil ako snahu ubl�i� mu a Hua Tuoa uv�znil. Nakoniec Cao Cao na mozgov� n�dor zomrel. Mnoho ve�mi zn�mych ��nskych lek�rov v minulosti skuto�ne malo nadprirodzen� schopnosti. V s��asnej spolo�nosti sa �udia horlivo usiluj� o praktick� veci a zabudli na starod�vne trad�cie.

Na�a qigongov� kultiv�cia vysokej �rovne by mala presk�ma� tra�di�n� veci, uja� sa tohto dedi�stva, rozvin�� ho v praxi a znova ho pou�i� na prospech �udskej spolo�nosti.

6. Qigong budhovskej �koly a budhizmus

Hne� ako spomeniem qigong budhovskej �koly, mnoho �ud� uva��uje takto: ke�e cie�om budhovskej �koly je kultivova� budhovstvo, za�n� si ju d�va� do s�vislosti s budhizmom. T�mto v�ne objas�ujem, �e Falun Gong je qigong budhovskej �koly. Je to spravodliv�, ve�k� kultiva�n� cesta a nem� ni� do �inenia s budhizmom. Qigong budhov�skej �koly je qigong budhovskej �koly a budhizmus je budhizmus. Aj ke� cie� kultiv�cie je rovnak�, ich cesty s� rozdielne. S� to r�zne �koly praktizovania s odli�n�mi po�iadavkami. Spomenul som tu slovo �Bud�ha� a spomeniem ho aj nesk�r, ke� budem vysvet�ova� gong na vyso�k�ch �rovniach. To slovo samo o sebe nem� �iaden pover�iv� podt�n. Niektor� �udia nem��u znies�, ke� po�uj� slovo �Budha� a tvrdia, �e propagujeme poveru. Nie je to tak. Budha bol p�vodne pojem zo san�skritu, poch�dzaj�ci z Indie. Pri prenose do ��n�tiny bol pod�a svojej v�slovnosti prep�san� ako �Fo Tuo�. �udia vynechali �Tuo� a pone�chali slovo �Fo�. V ��nskom preklade to znamen� �osvieten��, �lovek, ktor� je osvieten� (pozri ��nsky slovn�k Ci Hai).

(1) Qigong budhovskej �koly

V s��asnosti boli zverejnen� dva typy qigongu budhovskej �koly. Jeden z nich sa oddelil od budhizmu a po�as tis�cro�� svojho v�voja vychoval mnoho vynikaj�cich mn�chov. Ke� sa vo svojej kultiv�cii dostali na ve�mi pokro�il� �rove�, pri�li ich majstri z vysok�ch �rovn� u�i� tak, aby mohli prija� opravdiv� v�u�bu z e�te vy��ch �rovn�. V minulosti sa v�etky tieto veci v budhizme zvykli odovzd�va� iba jed�n�mu �loveku. A� ke� sa pribl�ila smr� v�zna�n�ho mn�cha, odovzdal tieto veci jedn�mu u�en�kovi, ktor� sa kultivoval pod�a budhistick�ch doktr�n a celostne sa zlep�oval. Tento typ qigongu sa zdal by� �zko spojen� s budhizmom. Mn�si boli nesk�r vyhnan� z chr�mov, hlavne po�as obdobia �Ve�kej kult�rnej revol�cie�.[22] Tieto cvi�enia sa potom roz��rili na verejnosti a vyvinuli sa do ve�k�ho po�tu.

��al�� typ qigongu je tie� z budhovskej �koly. Po�as celej hist�rie nebol tento typ nikdy �as�ou budhizmu. V�dy bol praktizovan� tajne, bu� medzi �u�mi alebo hlboko v hor�ch. V�etky tieto praktiky maj� svoju jedine�nos�. Vy�aduj� si v�ber dobr�ho u�en�ka � niekoho s obrovskou cnos�ou, ktor� je skuto�ne schopn� kultiv�cie k pokro�ilej �rovni. Tak�to �lovek sa objav� v tomto svete iba raz za ve�a, ve�a rokov. Tieto praktiky nem��u by� zverejnen�. Po�aduj� ve�mi vysok� xinxing a ich gong sa vyv�ja ve�mi r�chlo. Prakt�k tohto druhu nie je m�lo. To ist� plat� pre �kolu Tao. Taoistick� qigongy, aj ke� v�etky patria do �koly Tao, sa �alej delia na Kunlung, Emei, Wudang at�. V ka�dej kateg�rii existuj� r�zne podkateg�rie, ktor� s� jedna od druhej ve�mi rozdielne. Nem��u sa v�ak mie�a� a praktizova� s��asne.

(2) Budhizmus

Budhizmus je syst�m kultiva�nej praxe, ku ktor�mu sa ��kjam�ni^{^[23]} v Indii s�m osvietil pred viac ako dvetis�c rokmi. Je zalo�en� na jeho p�vodnej kultiva�nej praxi. M��e by� zhrnut� do troch slov: prik�zanie, sam�dhi,^{^[24]} m�dros�. Prik�zania s� na to, aby sa dosiahlo sam�dhi. Hoci budhizmus nehovor� o cvi�eniach, v skuto�nosti m� cvi�enia. Budhisti naozaj praktizuj� cvi�enia, ke� si sadn� a vst�pia do stavu pokoja. Je to preto, �e ke� sa �lovek ut�i a upokoj� svoju myse�, energia z vesm�ru sa za�ne zhroma��ova� okolo jeho tela, ��m sa dosahuje ��inok cvi�e�nia. Prik�zania v budhizme sl��ia na vzdanie sa v�etk�ch �udsk�ch t��ob a opustenie v�etk�ho, k �omu je svetsk� �lovek prip�tan�, tak�e mn�ch m��e dosiahnu� stav pokoja a nehybnosti, �o mu umo�n� vst�pi� do sam�dhi. V sam�dhi sa neust�le zlep�uje, a� sa napokon stane osvieten�m a dosiahne m�dros�. Potom bude pozna� vesm�r a bude vidie� pravdu vesm�ru.

Po�as svojho vyu�ovania Dharmy robil ��kjam�ni ka�d� de� iba tri veci: u�il svojich u�en�kov Dharmu (v prvom rade Dharmu Arhata), nosil misku na zbieranie milodarov (�obral o jedlo) a kultivoval sa se�den�m v medit�cii. Ke� ��kjam�ni opustil tento svet, brahmanizmus a budhizmus proti sebe bojovali. Potom sa tieto dve n�bo�enstv� zl��ili do jedn�ho, naz�van�ho hinduizmus. Preto budhizmus v Indii u� dnes neexistuje. S neskor��m v�vojom a zmenami sa objavil mah�j�nsky^{^[25]} budhizmus. Ten bol roz��ren� do ��nskeho vn�trozemia a stal sa z neho dne�n� [��nsky] budhizmus. Mah�j�nsky budhizmus neuctieva ��kja�m�niho ako svojho jedin�ho zakladate�a � je to viera, ktor� uctieva mnoho budhov. Ver� v mno�stvo Tath�gatov, ako s� Budha Amitabha, Budha Lie�ite� at�. M� teraz viac prik�zan� a cie� kultiv�cie sa stal vy��m. ��kjam�ni svojho �asu u�il nieko�k�ch u�en�kov Dharmu B�dhi�sattvy. Nesk�r boli tieto u�enia reorganizovan� a vyvinuli sa do dne��n�ho mah�j�nskeho budhizmu, ktor� sl��i na kultiv�ciu do r�e B�dhi�sattvy. V juhov�chodnej �zii sa do dne�n�ho d�a udr�ala trad�cia h�na�j�nskeho^{^[26]} budhizmu a obrady sa konaj� s pou�it�m nadprirodze�n�ch schopnost�. Vo v�vojovom procese budhizmu jedna �kola od�bo�ila do tibetskej oblasti na�ej krajiny a naz�va sa tibetsk� tantrizmus. �al�ia �kola sa roz��rila cez Xinjiang do oblasti Han a naz�vala sa Tang tan�trizmus (ten vymizol potom, ako bol budhizmus potla�en� po�as vl�dy Huichanga). �al�ia vetva v Indii sa vyvinula do jogy.

V budhizme sa nevyu�uj� cvi�enia a ani sa nepraktizuje qigong. Je to preto, aby sa uchoval tradi�n� sp�sob budhistickej kultiv�cie. To je aj d�le�it�m d�vodom, pre�o sa budhizmus udr�al u� viac ako dvetis�c rokov a nestratil svoju silu. Pr�ve preto, �e neprijal ni� cudzie, si priro�dzene udr�al svoju vlastn� trad�ciu. V budhizme s� rozdielne cesty kul�tiv�cie. H�naj�nsky budhizmus sa zameriava na vlastn� spasenie a kulti�v�ciu sam�ho seba; mah�j�nsky budhizmus sa u� rozvinul do spasenia seba a ostatn�ch � spasenia v�etk�ch vn�maj�cich bytost�.

7. Spravodliv� kultiva�n� cesty a zl� cesty

(1) Ne�ikovn� cesty bo�n�ch dver� (Pangmen Zuodao)

Ne�ikovn� cesty bo�n�ch dver� sa naz�vaj� aj kultiva�nou praxou Qimen.^{^[27]} U� pred zalo�en�m n�bo�enstiev existovali r�zne qigongov� kultiva�n� met�dy. S� mnoh� praktiky mimo n�bo�enstva, ktor� sa roz��rili medzi �u�mi. Preto�e im ch�bali systematick� te�rie, v��ina z nich sa nestala �pln�mi kultiva�n�mi syst�mami. Av�ak kultiva�n� praxe Qimen maj� svoju vlastn� systematick�, �pln� a neobvykle inten�z�vnu kultiva�n� met�du, ktor� je taktie� roz��ren� medzi �u�mi. Tieto met�dy sa �asto naz�vaj� Ne�ikovn� cesty bo�n�ch dver�. Pre�o sa tak naz�vaj�? �Pangmen� doslova znamen� �bo�n� dvere�; �Zuodao� znamen� �ne�ikovn� cesta�. �udia pova�uj� kultiva�n� met�dy bud�hovskej �koly a �koly Tao za ortodoxn� a v�etky ostatn� za Ne�ikovn� cesty bo�n�ch dver�, alebo zl� kultiva�n� cesty. V skuto�nosti to tak nie je. Met�dy Ne�ikovn�ch ciest bo�n�ch dver� boli praktizovan� tajne a odovzd�vali sa v jednom obdob� iba jedn�mu u�en�kovi. Nebolo dovolen� odhali� ich verejnosti. Ak sa dostan� na verejnos�, �udia im nebud� dobre rozumie�. Aj praktizuj�ci vyhlasuj�, �e to nie je ani bud�hovsk� �kola, ani �kola Tao. Ich kultiva�n� princ�py klad� pr�sne po�ia�davky na xinxing. Praktizuj�ci sa kultivuj� pod�a vlastnost� vesm�ru, zd�raz�uj� vykon�vanie l�skav�ch skutkov a udr�iavanie xinxingu. V�etci vynikaj�ci majstri tejto �koly maj� jedine�n� schopnosti a nie�ktor� z ich v�nimo�n�ch techn�k s� mocn�. Stretol som sa s tromi vyni�kaj�cimi majstrami kultiva�n�ho syst�mu Qimen, ktor� ma nau�ili niektor� veci, ktor� nemo�no n�js� ani v budhovskej �kole, ani v �kole Tao. Ka�d� z t�chto vec� sa po�as kultiv�cie dos� �a�ko praktizovala, tak�e vypestovan� gong bol ve�mi jedine�n�. Naproti tomu, v niekto�r�ch takzvan�ch budhovsk�ch �kol�ch a �kol�ch Tao pr�sne xinxingov� po�iadavky ch�baj�, a preto sa ich �iaci nem��u kultivova� na pokro�il� �rove�. Preto by sme sa mali na ka�d� kultiva�n� �kolu pozera� objekt�vne.

(2) Qigong bojov�ch umen�

Qigong bojov�ch umen� sa zrodil z dlhej hist�rie. Svoj�m vlastn�m �pln�m syst�mom te�ri� a kultiva�n�ch met�d vytvoril nez�visl� sys�t�m. Av�ak presnej�ie povedan�, prejavuj� sa v �om iba tie nadpriro�dzen� schopnosti, ktor� s� vytv�ran� vn�tornou kultiv�ciou na najni��ej �rovni. V�etky nadprirodzen� schopnosti, ktor� sa objavia v kultiv�cii bojov�ch umen�, sa objavia aj vo vn�tornej kultiv�cii. Kultiv�cia bojo�v�ch umen� tie� za��na praktizovan�m qi. Napr�klad ak �iak bojov�ch umen� udiera do kame�a, spo�iatku potrebuje kr��i� rukami, aby presu�nul qi. Po �ase jeho qi zmen� povahu a stane sa energetickou masou, ktorej existencia sa objav� vo forme svetla. Ke� sa dosiahne tento stav, za�ne gong ��inkova�. Gong je inteligentn�, ke�e je to l�tka, ktor� pre�la v�vojom. Existuje v inej dimenzii a je ovl�dan� my�lienkami z mozgu. Ke� je praktizuj�ci bojov�ch umen� napadnut�, nepotrebuje pres�va� qi; sta�� len my�lienka a gong sa dostav�. V priebehu kultiv�cie sa gong nepretr�ite zosil�uje, jeho �iasto�ky sa zjem�uj� a jeho energia sa zv��uje. Objavia sa schopnosti ako �dla� �elezn�ho piesku� a �rumelkov� dla�. Vo filmoch, �asopisoch a telev�zii sa v posledn�ch rokoch objavili schopnosti ako ��t�t zlat�ho zvona� a ��elezn� ko�e�a�. Tieto pramenia zo s��asn�ho praktizovania vn�tornej kultiv�cie a kulti�v�cie bojov�ch umen�, zo spojenia vn�tornej a vonkaj�ej kultiv�cie. Aby sa kultivoval vn�torne, mus� si �lovek v�i� de a kultivova� svoj xinxing. Vysvetlen� z h�adiska te�rie, ke� jeho schopnos� dosiahne ur�it� �rove�, vy�iari gong z vn�tra tela von. Preto�e m� vysok� hus�totu, stane sa ochrann�m �t�tom. �o sa t�ka princ�pu, najv�� rozdiel medzi qigongom bojov�ch umen� a na�ou vn�tornou kultiv�ciou spo��va v tom, �e bojov� umenia sa praktizuj� prudk�mi pohybmi a prakti�zuj�ci nevstupuj� do stavu pokoja. To sp�sobuje, �e qi pretek� pod ko�ou a prech�dza cez svaly namiesto toho, aby pr�dila do dantianu.^{^[28]} Preto nekultivuj� �ivot a nie s� toho ani schopn�.

(3) Obr�ten� kultiv�cia a po�i�iavanie gongu

Niektor� �udia nikdy nepraktizovali qigong. Po�as jednej noci n�hle z�skaj� gong s pomerne silnou energiou a navy�e s� schopn� lie�i� choroby in�ch. �udia ich naz�vaj� majstrami qigongu a oni tie� u�ia druh�ch. Niektor� z nich napriek tomu, �e nikdy ne�tudovali qigong, alebo sa len nau�ili nieko�ko z jeho pohybov, u�ia �ud� veci, ktor� si mierne upravili. Tak�to osoba nie je kvalifikovan� by� majstrom qigongu. Nem� �o odovzda� ostatn�m. To, �o u��, sa ur�ite ned� pou�i� na kultiv�ciu k vysokej �rovni: prinajlep�om to m��e pom�c� odstr�ni� chorobu a zlep�i� zdravie. Ak�m sp�sobom prich�dza tento druh gongu? Najprv si povedzme o obr�tenej kultiv�cii. V�eobecne zn�my v�raz �obr�ten� kultiv�cia� sa vz�ahuje na t�ch dobr�ch �ud�, ktor� maj� mimoriadne vysok� xinxing. Zvy�ajne s� star��, napr�klad maj� viac ako 50 rokov. Nemaj� u� dostatok �asu na kultiv�ciu od za�iatku, preto�e nie je �ahk� stretn�� vynikaj�cich majstrov, ktor� u�ia qigon�gov� cvi�enia kultivuj�ce myse� a telo. V tom okamihu, ako sa chce tak�to �lovek kultivova�, majstri na vysokej �rovni mu daj� ve�k� mno�stvo gongu, pod�a �rovne jeho xinxingu, �o mu umo�n� kultivova� sa obr�tene, zhora nadol. T�mto sp�sobom je to ove�a r�chlej�ie. Majstri na vysok�ch �rovniach vykon�vaj� premenu z inej dimenzie a nepretr�ite prid�vaj� osobe gong zvonka jej tela � najm� vtedy, ke� �lovek lie�i a vytv�ra energetick� pole. Gong dod�van� majstrami te�ie akoby cez potrubie. Niektor� �udia dokonca ani nevedia, odkia� ten gong poch�dza. Toto je obr�ten� kultiv�cia.

Druh� pr�pad sa naz�va �po�i�iavanie gongu� a nie je vekovo obmedzen�. Okrem hlavn�ho vedomia m� �udsk� bytos� aj pomocn� vedomie, ktor� je v��inou na vy��ej �rovni ako hlavn� vedomie. Pomocn� vedomia niektor�ch �ud� dosiahli tak� vysok� �rovne, �e m��u nadviaza� kontakt s osvieten�mi bytos�ami. Ke� sa chce tak�to �lovek kultivova�, jeho pomocn� vedomie si tie� chce vylep�i� svoju �rove�. Ihne� sa spoj� s t�mi osvieten�mi bytos�ami a po�i�ia si od nich gong. Potom, ako si po�i�ia gong, tento �lovek dostane cez noc gong. Po z�skan� gongu bude schopn� lie�i� �ud�, aby zmiernil ich bolesti. Zvy�ajne pou��va met�du vytv�rania energetick�ho po�a, navy�e bude schopn� dod�va� energiu �u�om individu�lne a u�i� nejak� techniky.

Tak�to �udia zvy�ajne za�n� ve�mi dobre. Preto�e maj� gong, stan� sa ve�mi zn�mymi a dosiahnu sl�vu aj osobn� prospech. Prip�tanosti k sl�ve a osobn�mu zisku potom zaber� podstatn� �as� ich myslenia � v��iu ako kultiv�cia. Od tohto bodu sa ich gong za�ne zni�ova�, stane sa men��m a men��m, a� je napokon v�etok pre�.

(4) Kozmick� jazyk

Niektor� �udia m��u zrazu rozpr�va� ur�it�m jazykom; pri vysloven� znie celkom plynulo, av�ak nie je to jazyk �iadnej �udskej spolo�nosti. Ako sa naz�va? Naz�va sa �kozmick� jazyk�. Takzvan� kozmick� jazyk je v skuto�nosti len jazyk t�ch bytost�, ktor� s� len m�linko nad na�ou �rov�ou. V s��asnosti sa v na�ej krajine tento �kaz objavuje medzi pomerne ve�k�m po�tom praktizuj�cich qigongu; niektor� z nich dokonca m��u rozpr�va� nieko�k�mi r�znymi jazykmi. Samozrejme, jazyky n�ho �udstva s� ve�mi prepracovan� a je ich viac ako tis�c druhov. Je kozmick� jazyk pova�ovan� za nadprirodzen� schopnos�? Ja by som povedal, �e sa za �u nepova�uje. Nie je to nadprirodzen� schopnos�, ktor� poch�dza z v�s a nie je to ani druh schopnosti, ktor� je v�m dan� niek�m z inej dimenzie. Spr�vnej�ie povedan�, je to manipu�l�cia cudz�mi bytos�ami. Tieto bytosti poch�dzaj� z trochu vy��ej �rov�ne � prinajmen�om vy��ej, ako je �rove� �udstva. Je to jedna z nich, ktor� rozpr�va; �lovek hovoriaci kozmick�m jazykom sl��i iba ako prostredn�k. V��ina �ud� ani sama nevie, �o hovor�. Iba t�, �o maj� schopnos� ��tania mysle, m��u zachyti� v�eobecn� zmysel toho, �o tie slov� znamenaj�. Nie je to nadprirodzen� schopnos�, ale ve�a �ud�, ktor� prehovorili t�mto jazykom, sa c�ti pov��enecky a namyslene, ke�e si myslia, �e je to nadprirodzen� schopnos�. V skuto�nosti �udia s tret�m okom otvoren�m na vysokej �rovni ur�ite zbadaj�, �e cez �sta tohto �loveka hovor� �ikmo zhora �iv� bytos�.

T�to bytos� u�� loveka kozmick� jazyk, zatia� �o na�ho pren�a �as� svojej energie. No od toho �asu bude tento �lovek pod jej kontro�lou. Preto to nie je spravodliv� cesta. Aj ke� je v trochu vy��ej dimen�zii, nekultivuje t�to bytos� spravodliv� cestu. Preto nevie, ako u�i� kul�tivuj�cich udr�iava� si zdravie, alebo lie�i� choroby. Vyu��va teda t�to met�du vysielania energie hovoren�m. Ke�e t�to energia je rozpt�len�, m� ve�mi mal� silu. Je ��inn� pri lie�en� men��ch neduhov, ale zlyh� pri v�nej��ch chorob�ch. Budhizmus hovor� o tom, ako �udia hore postr�daj� utrpenie a nezhody, nem��u sa preto kultivova�; navy�e, nem��u sa zoce�ova� a nie s� schopn� zlep�i� si svoje �rovne. Preto h�adaj� cesty, ako pom�c� �u�om z�ska� lep�ie zdravie, aby sa sami mohli nejako pozdvihn��. To je to, o �om je kozmick� jazyk. Kozmick� jazyk nie je nadprirodzen� schopnos�, a nie je to ani qigong.

(5) Posadnutos� duchom

Naj�kodlivej��m typom posadnutosti duchom je posadnutie bytos�ou n�zkeho stup�a. Toto je sp�soben� kultiv�ciou zlej cesty. Pre �ud� je to ve�mi �kodliv� a d�sledky posadnutia s� desiv�. Niektor� �udia sa kr�tko potom, ako za�ali praktizova�, stan� posadnut� lie�en�m pacien�tov a zbohatnut�m a v�dy myslia na tieto veci. P�vodne mohli by� t�to �udia dos� poctiv�, alebo u� mohli ma� majstra, ktor� by sa o nich staral. V�etko sa v�ak pokaz�, ke� za�n� prem��a� o poskytovan� lie��enia a zbohatnut�. Potom pri�ahuj� tento druh bytosti. Hoci nie je v na��ej fyzickej dimenzii, skuto�ne existuje.

Tak�to praktizuj�ci odrazu c�ti, �e jeho tretie oko je otvoren� a �e m� gong, ale v skuto�nosti m� duch, ktor� ho posadol, kontrolu nad jeho mozgom. Ten premieta obrazy, ktor� vid�, do mozgu tohto �loveka a on m� potom pocit, �e jeho tretie oko sa otvorilo. Jeho tretie oko sa v skuto�nosti v�bec neotvorilo. Pre�o mu chce duch, ktor� ho posadol, da� gong? Pre�o mu chce pom�c�? Je to preto, �e v na�om vesm�re zvierat� nemaj� dovolen� kultivova� sa. Preto�e zvierat� nevedia ni� o xinxingu a nem��u sa zlep�ova�, nie je im dovolen� z�ska� spravod�liv� kultiva�n� cestu. Preto sa chc� prip�ta� k �udsk�m tel�m a z�ska� �ud�sk� esenciu. V tomto vesm�re je aj in� pravidlo, a to: �iadna strata, �ia�den zisk. Chc� teda uspokoji� va�u t��bu po sl�ve a osobnom zisku. Urobia v�s bohat�mi a sl�vnymi, ale nepom��u v�m zadarmo. Oni chc� tie� nie�o z�ska� � va�u esenciu. Ke� v�s opustia, neostane v�m ni� a ve�mi zoslabnete, alebo sa stanete �ivou m�tvolou. Toto je sp�soben� va��m pokriven�m xinxingom. Jedna spravodliv� myse� prem��e sto ziel. Pokia� ste spravodliv�, nebudete pri�ahova� zlo. In�mi slovami, bu�te u��achtil�mi praktizuj�cimi, odvr�te sa od v�etk�ch nezmyslov a kultivujte iba spravodliv� cestu.

(6) Spravodliv� prax sa m��e sta� zlou cestou

Hoci sa niektor� �udia nau�ili spravodliv� kultiva�n� cestu, m��u v skuto�nosti nevedome praktizova� zl� cestu, preto�e si nedok�u ulo��i� na seba pr�sne po�iadavky, zlyh�vaj� v kultivovan� xinxingu a pre�cho�v�vaj� negat�vne my�lienky po�as cvi�enia. Napr�klad �lovek prak�tizuje cvi�enie v stoji alebo v sede, ale v skuto�nosti mysl� na peniaze, sl�vu a osobn� zisk, alebo: �On mi ukrivdil, ja mu d�m, len �o z�skam nadpri�rodzen� schopnosti.� Alebo mysl� na t� �i on� nadprirodzen� schop�nos�, ��m prid�va nie�o ve�mi zl� k svojmu gongu a v skuto�nosti praktizuje zl� cestu. Toto je ve�mi nebezpe�n�, preto�e to m��e pri�a�hova� nejak� ve�mi zl� veci, napr�klad bytosti na n�zkej �rovni. Tento �lovek mo�no ani nevie, �e ich pozval. Jeho prip�tanos� je siln� � z�mern� praktizovanie kultiv�cie za ��elom vyplnenia t��ob je neprija�te�n�. Nie je poctiv� a dokonca ani jeho majster ho nebude m�c� ochr�ni�. Preto si praktizuj�ci musia pr�sne chr�ni� svoj xinxing, udr�iava� poctiv� myse� a po ni�om net��i�. Inak by ste sa mohli vystavi� probl�mom.

Kapitola II�

Falun Gong

Falun Gong poch�dza z Falun Xiulian^{^[29]} Dafa v budhovskej �kole. Je jednou z v�nimo�n�ch kultiva�n�ch met�d qigongu budhovskej �koly, ale m� vlastn� v�zna�n� vlastnosti, ktor� ju odli�uj� od priemern�ch ciest kultiv�cie v budhovskej �kole. Tento kultiva�n� syst�m je v�ni�mo�n�, intenz�vna kultiva�n� met�da, ktor� vy�adovala, aby mali praktizuj�ci mimoriadne vysok� xinxing a v�born� vroden� vlastnosti. Aby sa viac praktizuj�cich mohlo zlep�i� a tie� aby som vyhovel po�ia�davk�m zna�n�ho mno�stva odhodlan�ch praktizuj�cich, prepracoval a zverejnil som t�to skupinu kultiva�n�ch met�d, ktor� s� teraz vhodn� na populariz�ciu. Napriek zmen�m t�to met�da st�le �aleko prekon�va in� met�dy, ich u�enia a �rovne.

1. Funkcia Faluna

Falun vo Falun Gongu si zachov�va tie ist� povahov� vlastnosti ako vesm�r, ke�e je to miniat�ra vesm�ru. Praktizuj�ci Falun Gongu si nielen r�chlo vyvin� nadprirodzen� schopnosti a zv��ia silu gongu, ale vo ve�mi kr�tkom �asovom obdob� si tie� vyvin� neporovnate�ne mocn� Falun. Ke� je plne vyvinut�, existuje Falun ako inteligentn� bytos�. Neust�le sa samo�inne ot��a v priestore spodnej �asti brucha praktizuj�ceho, neust�le pohlcuje a premie�a energiu z vesm�ru a napo�kon ju men� na gong v benti praktizuj�ceho. T�m sa dosahuje ��inok �Fa kultivuje praktizuj�ceho�. To znamen�, �e aj ke� tento �lovek nerob� cvi�enia cel� �as, Falun ho neust�le kultivuje. Vn�torne Falun pon�ka samospasenie. Rob� �loveka silnej��m a zdrav��m, inteligentnej��m a m�drej��m a ochra�uje praktizuj�ceho pred odch�len�m. Tie� m��e kultivuj�ceho ochr�ni� pred ru�iv�m vplyvom �ud� s ni��m xin�xingom. Navonok m��e Falun lie�i� chorobu a odstra�ova� zl� veci u in�ch t�m, �e napravuje v�etky odchyln� stavy. Falun sa neust�le ot��a v priestore spodnej �asti brucha, dev�kr�t v smere hodinov�ch ru�i�iek a potom dev�kr�t proti smeru hodinov�ch ru�i�iek. Ke� sa ot��a v smere hodinov�ch ru�i�iek, r�zne pohlcuje ve�k� mno�stvo energie z vesm�ru a t� energia je ve�mi siln�. Ako sila gongu �loveka rastie, ot��av� sila Faluna sa zvy�uje. Toto je stav, ktor� nemo�no dosiahnu� z�mern�mi pokusmi nalia� qi do temena hlavy. Ke� sa ot��a proti smeru hodinov�ch ru�i�iek, uvo��uje energiu, poskytuje sp�su v�etk�m bytostiam a napravuje v�etky odchyln� stavy. �u�om v okol� praktizu�j�ceho prospieva. Zo v�etk�ch qigongov�ch met�d vyu�o�van�ch v na�ej krajine je Falun Gong prv� a jedin� kultiva�n� met�da, ktor� dosiahla ��inok �Fa kultivuje praktizuj�ceho�.

Falun je ve�mi drahocenn� a nem��e by� vymenen� za �iadne mno�stvo pe�az�. Ke� mi m�j majster odovzd�val Falun, povedal mi: �Tento Falun nem� by� odovzdan� nikomu in�mu; dokonca aj t�, �o sa kultivovali po tis�ce rokov, ho chc� ma�, ale nem��u.� Tento kultiva�n� syst�m m��e by� odovzdan� iba jedin�mu �loveku po ve�mi, ve�mi dlhom �ase, na rozdiel od t�ch, ktor� sa odovzd�vaj� jedn�mu �loveku ka�d�ch nieko�ko desa�ro��. Falun je preto nesmierne drahocenn�. Hoci sme ho teraz zverejnili a zmenili ho, aby sa stal menej siln�m, st�le je nesmierne drahocenn�. T� praktizuj�ci, ktor� ho z�skali, s� u� v polovici svojej kultiv�cie. To, �o ost�va v�m, je iba zv��i� si svoj xin�xing a o�ak�va v�s dos� pokro�il� �rove�. Samozrejme, �udia, ktor� nie s� predur�en�, mo�no po kr�tkom �ase kultivovania nebud� pokra�ova� a Falun v nich potom prestane existova�.

Falun Gong je z budhovskej �koly, av�ak �aleko presahuje okruh p�sobnosti budhovskej �koly: Falun Gong sa kultivuje pod�a cel�ho vesm�ru. V minulosti kultiv�cia v budhovskej �kole hovorila iba o prin�c�poch budhovskej �koly, zatia� �o kultiv�cia �koly Tao hovorila iba o princ�poch �koly Tao. Ani jedna z nich �plne nevysvet�ovala podstatu vesm�ru. Vesm�r je podobn� �udsk�m bytostiam v tom, �e spolu so svoj�m materi�lnym zlo�en�m m� aj svoju vlastn� povahu. M��e by� zhrnut� do troch slov: Zhen, Shan a Ren. Kultiv�cia v �kole Tao zame�riava svoj v�klad na Zhen � hovori� pravdu, robi� �estn� skutky, vr�ti� sa k p�vodn�mu, prav�mu ja a napokon sa sta� �prav�m �lovekom�. Kultiv�cia v budhovskej �kole sa zameriava na Shan � vypestovanie si ve�k�ho s�citu a pon�knutie sp�sy v�etk�m bytostiam. Na�a kultiva�n� cesta kultivuje Zhen, Shan a Ren s��asne, kultivuje priamo pod�a z�kladnej povahy vesm�ru, a� sa nakoniec dosiahne splynutie praktizu�j�ceho s vesm�rom.

Falun Gong je kultiva�n� syst�m mysle aj tela. Ke� sila gongu a xinxing dosiahli ur�it� �rove�, �lovek dosiahne e�te v �udskom svete osvietenie (stav odomknutia gongu) a z�ska nezni�ite�n� telo. V�eobecne sa Falun Gong del� na Z�kon trojit�ho sveta a Z�kon nad trojit�m svetom, ktor� zah��aj� mnoho �rovn�. D�fam, �e v�etci oddan� praktizuj�ci sa bud� vytrvalo kultivova� a neust�le si zlep�ova� svoj xinxing, aby mohli dosiahnu� Dov��enie.

2. Usporiadanie Faluna

Falun vo Falun Gongu je inteligentn�, ot��aj�ce sa teleso z vysoko�energetick�ch l�tok. Ot��a sa pod�a z�kona pohybu v�etk�ch nebesk�ch telies. V ur�itom zmysle je Falun miniat�rou vesm�ru.

V strede Faluna je symbol budhovskej �koly, �(V sanskrite ho naz��vaj� �rivatsa,^{^[30]} �o znamen� �zbieranie v�etk�ho ��astia� (pozri slovn�k Ci Hai)). Je jadrom Faluna. Jeho farba je bl�zka zlato�ltej, farba pozadia je jasno�erven�. Farba pozadia vonkaj�ieho kruhu je oran�ov�. �tyri symboly taiji^{^[31]} a �tyri �rivatsy budhovskej �koly s� umiestnen� striedavo do �smich smerov. Taiji zlo�en� z �ervenej a �iernej farby patria k �kole Tao, pri�om taiji pozost�vaj�ce z �ervenej a modrej s� z Ve�kej prap�vodnej �koly Tao. �tyri mal� �rivatsy s� tie� zlato�lt�. Farba pozadia Faluna sa periodicky men� na �erven�, oran�ov�, �lt�, zelen�, modr�, indigov� a fialov�. Tieto farby s� nesmierne kr�sne. Farby strednej �rivatsy, �a taiji symbolov sa nemenia. Ka�d� z t�chto symbolov r�znych ve�kost� sa samostatne ot��a, rovnako ako Falun. Kore� Faluna je zasaden� do vesm�ru. Vesm�r sa ot��a, v�etky galaxie sa ot��aj�, a tak sa Falun tie� ot��a. T�, ktor�ch tretie oko je otvoren� na n�zkej �rovni, m��u vidie�, �e sa Falun ot��a ako ventil�tor; t�, ktor�ch tretie oko je na vy��ej �rovni, m��u vidie� cel� podobu Faluna, ktor� je ve�mi n�dhern� a �iariv�, �o praktizuj�cich povzbudzuje k usilovnej�ej kultiv�cii a r�chlej�iemu pokroku.

3. Charakteristika kultiv�cie vo Falun Gongu

(1) Fa kultivuje praktizuj�ceho

�udia, ktor� kultivuj� Falun Gong, si m��u nielen r�chlo vyvin�� svoju silu gongu a nadprirodzen� schopnosti, ale kultiv�ciou tie� z�skaj� Falun. Falun sa m��e vytvori� vo ve�mi kr�tkom �ase a ke� je vytvo�ren�, je ve�mi mocn�. M��e ochr�ni� praktizuj�cich pred odch�len�m ako aj pred zasahovan�m od �ud� s ni��m xinxingom. Princ�py Falun Gongu s� �plne odli�n� od princ�pov tradi�n�ch kultiva�n�ch met�d. Je to preto, �e Falun sa po svojom vytvoren� ustavi�ne samo�inne ot��a; existuje vo forme inteligentnej bytosti a pravidelne a nepretr�ite zhroma��uje energiu v priestore spodnej �asti brucha praktizuj�ceho. Svoj�m ot��an�m Falun samo�inne pohlcuje energiu z vesm�ru. Pr�ve preto, �e sa neust�le ot��a, dosiahne cie� �Fa kultivuje praktizuj�ceho�, �o znamen�, �e hoci praktizuj�ci st�le necvi��, Falun ho neust�le kulti�vuje. Ako ka�d� vie, �udia musia cez de� pracova� a v noci odpo��va�, tak�e na cvi�enie ost�va ve�mi obmedzen� �as. Na dosiahnutie s�vis�l�ho praktizovania 24 hod�n denne je met�da takzvan�ho �neust�leho myslenia na cvi�enie� nevhodn� a aj pou�it�m in�ch met�d sa �a�ko dosiahne v pravom zmysle 24 hodinov� kultiv�cia. Av�ak Falun sa ot��a neprestajne a pri ot��an� dovn�tra pohlcuje ve�k� mno�stvo qi (po�iato�n� forma existencie energie). Vo dne v noci Falun neust�le uklad� a premie�a pohlten� qi do v�etk�ch svojich �ast�. Premie�a qi na l�tku vysokej �rovne, a� ju napokon zmen� v benti praktizuj�ceho na gong. Toto je �Fa kultivuje praktizuj�ceho�. Kultiv�cia vo Falun Gongu je �plne odli�n� od v�etk�ch in�ch cvi�ebn�ch syst�mov alebo qigon�gov�ch kultiva�n�ch met�d, ktor� kultivuj� dan.

Hlavnou �rtou Falun Gongu je kultiv�cia Faluna namiesto danu. A� doteraz v�etky kultiva�n� syst�my, ktor� boli zverejnen�, bez oh�adu na to, z ktorej �koly alebo kultiva�nej met�dy poch�dzaj� � �i u� s� to vetvy budhizmu alebo taoizmu, budhovskej �koly alebo �koly Tao, alebo vetvy roz��ren� medzi �u�mi � v�etky kultivuj� dan. Rovnako to rob� aj mnoho kultiva�n�ch ciest Bo�n�ch dver�. Naz�vaj� sa �qigong cestou danu�. Kultiv�cia pou��van� mn�chmi, mn�kami a taoistami i�la touto cestou kultiv�cie danu. Ak s� po smrti spopolnen�, vytvoria t�to �udia sariru,^{^[32]} ktor� je zlo�en� z ve�mi tvrd�ch a n�dhern�ch l�tok, ktor� s��asn� vedeck� pr�stroje nevedia zisti�. V skuto�nosti je to vysoko�energetick� l�tka, ktor� bola zozbieran� z in�ch dimenzi� � nie z na�ej dimenzie. To je dan. Pre t�ch, ktor� praktizuj� qigong cestou danu, je ve�mi �a�k� dosiahnu� osvietenie po�as jedn�ho �ivota. V minulosti sa mnoh� �udia, ktor� praktizovali qigong cestou danu, sna�ili svoj dan zdvihn��. Ke� bol zdvihnut� do pal�ca niwan,^{^[33]} nedal sa vydvihn�� von, a tak t�to �udia boli v koncoch. Niektor� �udia ho chceli z�merne praskn��, ale nemali na to �iaden sp�sob. Bolo nieko�ko tak�chto pr�padov: star� otec jedn�ho �loveka nebol v kultiv�cii �spe�n�, tak�e na konci �ivota dan vyp�ul a odovzdal ho otcovi tohto �loveka; tento otec nebol v kultiv�cii �spe�n�, tak�e na konci �ivota dan vyp�ul a odo�vzdal ho tomuto �loveku. Ten do dne�n�ho d�a toho e�te ve�a nedosia�hol. Je to ve�mi �a�k�! Samozrejme, existuje ve�a dobr�ch kultiva�n�ch met�d. Je dos� dobr�, ak od niekoho m��ete z�ska� prav� u�enie, je v�ak pravdepodobn�, �e v�s nebude u�i� veci vysokej �rovne.

�(2) Kultiv�cia hlavn�ho vedomia

Hlavn� vedomie m� ka�d�. �lovek sa pri svojom konan� a myslen� obvykle opiera o hlavn� vedomie. Okrem hlavn�ho vedomia m� �lovek aj jedno alebo viac pomocn�ch vedom� a duchov zdeden�ch po pred�koch. Pomocn� vedomia maj� rovnak� meno ako hlavn� vedomie, ale v�eobecne s� schopnej�ie a na vy��ej �rovni. Nestratia sa v bludisku na�ej �udskej spolo�nosti a m��u vidie� svoju osobitn� dimenziu. Mnoho kultiva�n�ch met�d postupuje cestou kultiv�cie pomocn�ho vedomia, pri�om fyzick� telo a hlavn� vedomie sl��ia iba ako nosite�. Oby�ajne o t�chto veciach praktizuj�ci nevedia a dokonca sa c�tia sami so sebou ve�mi spokojn�. Pokia� �lovek �ije v spolo�nosti, je neuveri�te�ne �a�k� vzda� sa praktick�ch vec�, hlavne t�ch, ku ktor�m je prip��tan�. Preto mnoho kultiva�n�ch met�d zd�raz�uje praktizovanie cvi�en� v stave vytr�enia � v absol�tnom stave vytr�enia. Ke� sa premena uskuto��uje po�as stavu vytr�enia, v skuto�nosti sa pomocn� vedomie pretv�ra v inej spolo�nosti a t�mto procesom sa zdokonal�. Jedn�ho d�a pomocn� vedomie dov��i svoju kultiv�ciu a odnesie v� gong. Pre va�e hlavn� vedomie a benti neostane ni� a va�a celo�ivotn� kultiv�cia bude ne�spe�n�. To je ve�k� �koda. Niektor� sl�vni majstri qigongu s�ce ovl�daj� obrovsk� nadprirodzen� schopnosti v�etk�ch druhov, maj� poves� a re�pekt, nevedia v�ak e�te, �e ich gong v skuto�nosti nevyr�s�tol na ich vlastn�ch tel�ch.

N� Falun Gong kultivuje priamo hlavn� vedomie; zaru��me, aby gong skuto�ne r�stol na va�om tele. Samozrejme, pomocn� vedomie tie� dostane svoj podiel, preto�e je na druhom mieste a tie� sa zlep�uje. Na�a kultiva�n� met�da m� pr�snu xinxingov� po�iadavku, v� xinxing sa utu�uje a zlep�uje, zatia� �o ste v �udskej spolo�nosti v najzlo�itej��ch situ�ci�ch � ako lotosov� kvet vyn�raj�ci sa z ne�ist�ho bahna. Takto je v�m dovolen� uspie� vo va�ej kultiv�cii. Pr�ve preto je Falun Gong tak� drahocenn� � vy sami z�skate gong. Je to v�ak aj ve�mi �a�k�. �a�kos� spo��va v tom, �e ste si vybrali cestu, v ktorej budete utu�ovan� a sk��an� v najzlo�itej�om prostred�.

Ke�e cie�om praktizovania je kultivova� hlavn� vedomie, pri veden� kultiv�cie mus� praktizuj�ci v�dy pou��va� hlavn� vedomie. Hlavn� vedomie by malo rozhodova� a nie presun�� rozhodnutie na pomocn� vedomie. Inak by pri�iel de�, ke� by pomocn� vedomie ukon�ilo svoju kultiv�ciu na vy��ej �rovni a vzalo by si gong so sebou a v�mu benti a hlavn�mu vedomiu by neostalo ni�. Ke� sa kultivujete k vysok�m �rovniam, nemalo by sa sta�, aby va�e hlavn� vedomie nevedelo, �e praktizujete, ako keby spalo. Mus�te si by� jasne vedom� toho, �e praktizujete, �e sa kultivujete k vy��ej �rovni a zlep�ujete si svoj xinxing � iba tak budete ma� kontrolu a budete m�c� z�ska� gong. Ob�as, ke� ste roztr�it�, dosiahnete nie�o bez toho, aby ste vedeli, ako sa to stalo. V skuto�nosti to spravilo pomocn� vedomie; pomocn� vedomie malo kontrolu. Ak pri seden� v medit�cii otvor�te o�i a pred sebou vid�te svoje druh� ja, potom je to va�e pomocn� vedomie. Ak sed�te v medit�cii obr�ten� na sever, ale n�hle zist�te, �e vy sami sed�te na severe a �udujete sa: �Ako som vy�iel von?�, potom vy�lo von va�e prav� ja. To, �o tam sed�, je va�e fyzick� telo a pomocn� vedomie. Je mo�n� ich rozl�i�.

Ke� praktizujete cvi�enia Falun Gongu, nemali by ste si presta� uvedomova� sam�ho seba. Neuvedomovanie si seba sam�ho nie je v s��lade s Ve�kou cestou kultiv�cie Falun Gong. Ke� cvi��te, mus�te si udr�iava� svoju myse� jasn�. Ak je va�e hlavn� vedomie siln�, nena�stane po�as cvi�enia odch�lenie, ke�e v�m v skuto�nosti ni� nebude m�c� ubl�i�. Ak je hlavn� vedomie ve�mi slab�, m��u sa nejak� veci prip�ta� na telo.

(3) Cvi�enie bez oh�adu na smer a �as

Ve�a kultiva�n�ch met�d db� na to, v ktorom smere a v akom �ase je najlep�ie cvi�i�. My sa t�mito z�le�itos�ami nezaober�me v�bec. Kultiv�cia Falun Gongu sa praktizuje pod�a povahy vesm�ru a princ�pov vesm�rneho v�voja. Preto smer a �as nie je d�le�it�. Ke� cvi��me, sme v skuto�nosti umiestnen� na Falune, ktor� je v�esmerov� a neust�le sa ot��a. N� Falun je zladen� s vesm�rom. Vesm�r sa pohybuje, Mlie�na dr�ha sa pohybuje, dev� plan�t obieha okolo Slnka a Zem sama sa ot��a. Ktor�m smerom je sever, v�chod, juh alebo z�pad? Tieto smery boli stanoven� �u�mi �ij�cimi na Zemi. Preto nech ste obr�ten� ktor�m�ko�vek smerom, ste obr�ten� do v�etk�ch smerov.

Niektor� �udia hovoria, �e najlep�ie je cvi�i� o polnoci, in� hovoria, �e najlep�ie je poludnie, alebo nejak� in� �as. My sa nestar�me ani o toto, preto�e aj ke� necvi��te, Falun v�s kultivuje. Falun v�m pom�ha kultivova� sa v ka�dom okamihu, �o je �Fa kultivuje praktizuj�ceho�. V qigongu cestou danu �udia kultivuj� dan; vo Falun Gongu Fa kulti�vuje �ud�. Cvi�te viac, ak m�te �as a cvi�te menej, ak �as nem�te. Miera cvi�enia sa d� �ahko prisp�sobi� okolnostiam.

4. S��asn� kultivovanie mysle aj tela

Falun Gong kultivuje s��asne myse� aj telo. Cvi�en�m sa najprv zmen� benti. Benti nebude odhoden�. Hlavn� vedomie sa zl��i s fyzic�k�m telom do jedn�ho, ��m sa dosiahne �pln� kultiv�cia celej bytosti.

(1) Premena benti

�udsk� telo je vytvoren� z m�sa, krvi a kost�, ktor� maj� r�zne molekulov� usporiadanie a zlo�enie. Kultiv�ciou je molekulov� zlo�e�nie �udsk�ho tela premenen� na l�tku vysokej energie. �udsk� telo sa potom u� viac nesklad� z p�vodn�ch materi�lnych zlo�iek, preto�e pre�lo zmenou svojich z�kladn�ch vlastnost�. Praktizuj�ci sa v�ak kulti�vuj� a �ij� medzi svetsk�mi �u�mi a nem��u poru�ova� podmienky �udskej spolo�nosti. Preto tento druh zmeny nemen� ani p�vodn� mole�kulov� �trukt�ru tela, ani poradie usporiadania molek�l, men� sa iba p�vodn� zlo�enie molek�l. Vn�tro tela ostane m�kk�, kosti s� st�le e�te tvrd� a krv je i na�alej tekut�. Ke� sa �lovek pore�e no�om, st�le e�te bude krv�ca�. Pod�a ��nskej te�rie piatich prvkov je v�etko zlo�en� z kovu, dreva, vody, oh�a a zeme. Plat� to aj pre �udsk� telo. Ke� sa ben�ti kultivuj�ceho zmenilo a vysokoenergetick� l�tky nahradili p�vod�n� zlo�enie molek�l, �udsk� telo u� nie je viac zlo�en� z p�vodn�ch l�tok. Toto je princ�pom toho, �o je zn�me ako �prekro�enie piatich prvkov�.

Najpozoruhodnej�ou vlastnos�ou met�d s��asnej kultiv�cie mysle aj tela je to, �e predl�uj� �ivot a zabra�uj� starnutiu. T�to pozoruhodn� vlastnos� m� aj n� Falun Gong. Falun Gong pracuje t�mto sp�sobom: od z�kladu men� molekulov� zlo�enie �udsk�ho tela, uklad� nazbieran� vysokoenergetick� l�tku do ka�dej bunky a napokon dovol� tejto vysokoenergetickej l�tke nahradi� bunkov� zlo�ky. Metabolizmus u� viac nebude prebieha�. �lovek tak prekon� p� prvkov, preto�e zmenil svoje telo na tak�, ktor� sa sklad� z l�tok z in�ch dimenzi�. Tak�to �lovek ostane nav�dy mlad�, ke�e u� nie je viac obmedzovan� na��m �asopriestorom.

V hist�rii bolo mnoho vynikaj�cich mn�chov, ktor� �ili ve�mi dlho. Teraz chodia po uliciach �udia star� nieko�ko sto rokov, ale vy neviete poveda�, ktor� to s�. Vyzeraj� ve�mi mlado a maj� oble�en� rovnak� �aty ako svetsk� �udia, tak�e ich nem��ete rozozna�. �udsk� �ivot by nemal by� tak� kr�tky, ako je teraz. Z poh�adu s��asnej vedy by �udia mali by� schopn� �i� nad 200 rokov. Pod�a z�znamov bol v Anglicku �lovek menom Femcath, ktor� �il 207 rokov. �lovek v Japonsku naz��van� Mitsu Taira sa do�il veku 242 rokov. Po�as dynastie Tang bol v na�ej krajine mn�ch naz�van� Hui Zhao, ktor� sa do�il veku 290 rokov. Pod�a kron�k oblasti Yongtai provincie Fujian sa �lovek menom Chen Jun narodil v prvom roku obdobia Zhong He (881 n.l.) za vl�dy cis�ra Xi Zonga po�as dynastie Tang a zomrel v obdob� Tai Ding dynastie Yuan (1324 n.l.), potom �o �il 443 rokov. Toto s� v�etko zaznamenan� udalosti a daj� sa preveri� � nie s� to rozpr�vky. Na�i praktizuj�ci Falun Gongu maj� na svojich tv�rach v�aka kultiv�cii n�padne menej vr�sok a ich tv�re s� ru�ov� a �iaria zdrav�m. Ich tel� s� ve�mi �ahk� a po�as ch�dze alebo pr�ce nie s� ani trochu unaven�. Toto je be�n� �kaz. Ja s�m som sa kultivoval po desa�ro�ia a mnoh� hovoria, �e moja tv�r sa za posledn�ch dvadsa� rokov ve�mi nezmenila. Toto je pr��ina. N� Falun Gong obsahuje ve�mi mocn� veci na kultivovanie tela. Praktizu�j�ci Falun Gongu vyzeraj� vekovo zna�ne rozdielne od svetsk�ch �ud�. Nevyzeraj� na svoj skuto�n� vek. Preto hlavn�mi vlast�nos�ami met�d s��asnej kultiv�cie mysle a tela je to, �e m��u pred�i� �ivot, spomali� starnutie a dosiahnu� pred�enie predpokladanej d�ky �ivota.

�(2) Nebesk� okruh Falun

Na�e �udsk� telo je mal� vesm�r. Energia �udsk�ho tela obieha v tele a toto sa naz�va mal�m vesm�rnym okruhom alebo nebesk�m okruhom. Prepojenie dvoch meridi�nov ren a du[34] je z poh�adu �rovn� iba po�vrchn� nebesk� okruh, ktor� nem� ��inok kultivovania tela. Skuto�n� mal� nebesk� okruh obieha vo vn�tri tela od pal�ca niwan do dantiana. Prostredn�ctvom tohto vn�torn�ho obehu sa v�etky meridi�ny otvoria a roz��ria smerom zvn�tra tela k jeho vonkaj�ku. N� Falun Gong vy�a�duje, aby v�etky meridi�ny boli otvoren� u� na za�iatku.

Ve�k� nebesk� okruh je pohyb �smich mimoriadnych meridi�nov a ide okolo cel�ho tela, ��m sa ukon�� jeden okruh. Ak je ve�k� nebesk� okruh otvoren�, povedie to k tomuto stavu: �lovek sa m��e vzn�a�. To je to, �o sa mysl� pod �vzostupom za jasn�ho denn�ho svetla�, spom��nanom v knihe Dan Jing. Zvy�ajne v�ak bude nejak� miesto vo va�om tele uzamknut�, tak�e nebudete m�c� lieta�. Privedie v�s to v�ak do tohto stavu: budete kr��a� r�chlo a bez n�mahy a ke� p�jdete do kopca, budete c�ti�, akoby v�s niekto odzadu tla�il. Otvorenie ve�k�ho nebes�k�ho okruhu m��e tie� prinies� ist� druh nadprirodzenej schopnosti: qi, ktor� existuje v r�znych org�noch tela, si bude m�c� vymie�a� miesta. Qi srdca sa presunie do �al�dka, qi �al�dka p�jde do vn�tornost�, a tak �alej. Ako sa sila gongu zvy�uje, ke� sa t�to schopnos� uvo�n� mimo �udsk� telo, stane sa nadprirodzenou schopnos�ou teleport�cie. Tak�to nebesk� okruh sa naz�va aj �meridi�nov� nebesk� okruh� alebo �ne�besk� okruh neba a zeme�. Jeho pohyb v�ak st�le e�te nedosiahne cie� premeny tela. Na to mus� existova� e�te �al�� druh nebesk�ho okruhu, naz�van� �nebesk� okruh maoyou�.^{^[35]} Nebesk� okruh maoyou sa pohy�buje takto: vych�dza bu� z bodu huiyin^{^[36]} alebo z bodu baihui^{^[37]} a ide po hranici medzi yinovou a yangovou stranou,^{^[38]} teda po bo�nej l�nii tela.�

Nebesk� okruh vo Falun Gongu je ove�a v�� ako pohyb �smich mimoriadnych meridi�nov, o ktor�ch sa hovor� v be�n�ch kultiva�n�ch met�dach. Je to obeh vo v�etk�ch vz�jomne sa kr�iacich meridi�noch v celom tele. Vy�aduje, aby v�etky meridi�ny cel�ho tela boli naraz d�kladne otvoren� a v�etky sa pohybovali s��asne. Tieto veci s� u� pevne zakorenen� v na�om Falun Gongu, tak�e ich netreba z�merne cvi�i� alebo ich vies� svojimi my�lienkami. Ak by ste to robili, odklo�n�te sa od spr�vnej cesty. Po�as predn�ok vklad�m zvonka v�ho tela energetick� mechanizmy,�ktor� obiehaj� automaticky. Energetick� mechanizmy s� nie��m jedine�n�m, prisl�chaj� iba kultiv�cii na vyso�k�ch �rovniach a s� �as�ou toho, �o rob� na�u kultiv�ciu automatickou. Neust�le sa ot��aj�, rovnako ako Falun, ��m uv�dzaj� v�etky vn�torn� meridi�ny do ot��av�ho pohybu. Aj ke� ste nepraktizovali nebesk� okruh, v skuto�nosti tieto meridi�ny u� boli priveden� do pohybu a hlboko vn�tri a zvonka tela sa v�etky s��asne pohybuj�. Na�e cvi�enia pou��vame na zosilnenie energetick�ch mechanizmov, ktor� existuj� zvonka tela.

(3) Otvorenie meridi�nov

��elom otvorenia meridi�nov je umo�ni� energii obieha� a zmeni� molekulov� zlo�enie buniek, aby sa premenili na vysokoenergetick� l�tku. Meridi�ny nepraktizuj�cich s� upchat� a ve�mi �zke. Meridi�ny praktizuj�cich sa postupne rozjasnia a ich upchat� �asti sa otvoria. Meridi�ny praktizuj�cich-veter�nov sa roz��ria a bud� sa roz�irova� e�te viac pri kultiv�cii na vy��ch �rovniach. Niektor� �udia maj� meridi�ny tak� �irok� ako prst. Av�ak samotn� otvorenie meridi�nov neodr�a ani kultiva�n� �rove� �loveka, ani v��ku jeho gongu. Cvi�en�m sa meri�di�ny bud� rozjas�ova� a roz�irova�, a� sa nakoniec spoja a stan� sa jedn�m ve�k�m celkom. V tom bode tento �lovek nebude ma� �iadne meridi�ny, ani akupunkt�rne body. Inak povedan�, jeho cel� telo bud� meridi�ny a akupunkt�rne body. Ani tento stupe� v�ak neznamen�, �e tento �lovek dosiahol Tao. Je to iba prejav jednej �rovne po�as procesu kultiv�cie vo Falun Gongu. Pr�chod do tejto �rovne zna��, �e �lovek dosiahol koniec kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta. S��asne to vyvol� stav ve�mi n�padn� svojou vonkaj�ou podobou: tri kvetiny zoskupen� nad hlavou. St�p gongu bude ve�mi vysok�, vyvin� sa mnoh� nadpriro�dzen� schopnosti a v�etky tieto veci bud� ma� tvar a podobu. Na te�mene hlavy sa objavia tri kvetiny, jedna z nich sa podob� na lotos a druh� na chryzant�mu. Tri kvetiny sa ot��aj� okolo svojich os� a s��asne kr��ia okolo seba. Ka�d� kvetina m� na svojom vrchole nesmierne vysok� st�p, siahaj�ci do nebies. Tieto tri st�py sa tie� ot��aj� a kr��ia z�rove� s kvetinami. �lovek c�ti, �e jeho hlava o�a�ela. T�mto len vykonal posledn� krok v kultiv�cii v Z�kone trojit�ho sveta.

5. Z�mer mysle

Pri kultiv�cii vo Falun Gongu sa nepou��va �iaden z�mer mysle. Samotn� z�mer mysle nevykon�va ni�, hoci dok�e vyd�va� pr�kazy. �o skuto�ne pracuje, s� nadprirodzen� schopnosti, lebo maj� schopnos� myslenia inteligentnej bytosti a prij�maj� pr�kazy z mozgov�ch sign�lov. Av�ak mnoh� �udia, osobitne t� v qigongov�ch spolo�enstv�ch, na to maj� ve�a r�znych te�ri�. Myslia si, �e z�mer mysle dok�e uskuto�ni� ve�a vec�. Niektor� hovoria, �e pou�itie z�meru mysle m��e vyvin�� nadprirodzen� schopnosti, otvori� tretie oko, lie�i� choroby, vykona� teleport�ciu at�. Toto je nespr�vne ch�panie. Na ni��ch �rovniach pou��vaj� svetsk� �udia z�mer mysle na riadenie zmyslov�ch org�nov a �tyroch kon�at�n. Na vy��ch �rovniach z�mer mysle praktizuj�cich kvalitat�vne st�pa a riadi nadprirodzen� schopnosti, ktor� vykon�vaj� �innos�. In�mi slovami, nadprirodzen� schopnosti s� ovl�dan� z�me�rom mysle. Takto sa my pozer�me na z�mer mysle. Niekedy vid�me majstra qigongu, ktor� lie�i in�ch. Pacienti hovoria, �e sa vylie�ili bez toho, aby majster �o i len pohol prstom a �udia si myslia, �e majster lie�i pomocou z�meru mysle. V skuto�nosti tento majster vy�le ist� druh nadprirodzenej schopnosti a prikazuje jej, aby lie�ila alebo robila nie�o in�. Preto�e nadprirodzen� schopnosti sa pohybuj� v inej dimen�zii, svetsk� �udia ich svojimi o�ami nem��u vidie�. T�, �o nevedia, si myslia, �e to spravil z�mer mysle. Niektor� �udia veria tomu, �e z�mer mysle m��e by� pou�it� na lie�enie choroby a toto �ud� pom�lilo. Tento n�zor vy�aduje vysvetlenie.

�udsk� my�lienky s� ist�m druhom odkazu, druhom energie a for�mou hmotnej existencie. Ke� �udia prem��aj�, ich mozog vytv�ra vibr�cie. Niekedy je ve�mi ��inn� odrieka� mantru. Pre�o? Preto�e vesm�r m� tie� svoju vibra�n� frekvenciu a ke� sa frekvencia va�ej mantry zhodne s frekvenciou vesm�ru, m��e ma� ��inok. Ka�dop�dne iba dobrotiv� odkaz m��e prinies� ��inok, preto�e zl�m veciam nie je v tomto vesm�re dovolen� jestvova�. Z�mer mysle je tie� ur�it�m druhom rozm��ania. Tel� Z�kona majstra qigongu na vysokej �rovni s� kon�trolovan� a riaden� my�lienkami jeho hlavn�ho tela. Telo Z�kona m� aj svoje vlastn� my�lienky a schopnos� samostatne rie�i� probl�my a vy�kon�va� �lohy. Je �plne nez�visl�m ja. Z�rove� Tel� Z�kona poznaj� my�lienky hlavn�ho tela majstra qigongu a vykon�vaj� pod�a nich �lohy. Napr�klad ak chce majster qigongu lie�i� ur�it� osobu, Tel� Z�kona tam p�jdu. Bez tejto my�lienky nep�jdu. Ak vidia nejak� mimo�riadne dobr� vec, ktor� by mohli urobi�, vykonaj� ju sam� od seba. Niektor� majstri nedosiahli stav osvietenia a s� veci, ktor� e�te nevedia, ale ich Tel� Z�kona ich u� vedia.

�Z�mer mysle� m� aj in� v�znam � in�pir�cia. In�pir�cia nepoch�dza od hlavn�ho vedomia. Vedomostn� z�klad�a hlavn�ho vedomia je ve�mi obmedzen�. Ak chce �lovek pr�s� s nie��m, �o v tejto spolo�nosti e�te neexistuje, nebude ��inn� spolieha� sa iba na hlavn� vedomie. In�pir�cia poch�dza od pomocn�ho vedomia. Niektor� �udia, ktor� sa zaoberaj� tvorivou pr�cou alebo vedeck�m v�skumom, si niekedy dlho nad nie��m l�mu hlavu, a predsa nem��u ni� vymyslie�. Potom odlo�ia veci nabok, na chv��u si odpo�in�, alebo id� von na prech�dzku. Zrazu, bez ich prem��ania, ne�akane pr�de in�pir�cia a oni si okam�ite r�chlo v�etko zapisuj� a kone�ne nie�o vytvoria. Je to preto, �e ke� je hlavn� vedomie ve�mi siln�, ovl�da mozog, a napriek jeho �siliu sa ni� nevy�tvor�. Len �o sa hlavn� vedomie uvo�n�, pomocn� vedomie za�ne pracova� a ovl�da� mozog. T�m, �e patr� do inej dimenzie, nie je pomocn� vedomie obmedzovan� touto dimenziou a je schopn� vytvori� nov� veci. Pomocn� vedomie v�ak nem��e prekona� stav �udskej spolo�nosti alebo do neho ru�ivo zasahova� a nem� ani dovolen� ovplyvni� proces spolo�ensk�ho v�voja.

In�pir�cia poch�dza z dvoch zdrojov. Jedn�m z nich je pomocn� vedomie. Pomocn� vedomie nie je pom�len� t�mto svetom a dok�e vytvori� in�pir�ciu. Druh� poch�dza z pr�kazov a pokynov inteligen�tn�ch bytost� z vysok�ch �rovn�. Ke� je �udsk� myse� veden� inteli�gentn�mi bytos�ami vysokej �rovne, je otvorenej�ia a dok�e vytvori� priekopn�cke veci. Cel� v�voj spolo�nosti a vesm�ru sa riadi svojimi vlastn�mi konkr�tnymi z�konmi. Ni� sa neprihod� n�hodne.

6. �rovne kultiv�cie vo Falun Gongu

�(1) Kultiv�cia na vysok�ch �rovniach

Kultiv�cia vo Falun Gongu sa uskuto��uje na ve�mi vysok�ch �rov�niach, tak�e gong sa vytv�ra ve�mi r�chlo. Ve�k� kultiva�n� cesta je jednoduch� a �ahko sa d� nau�i�. Falun Gong m� ve�mi m�lo pohybov. Tieto v�ak zo �ir�ieho h�adiska riadia v�etky str�nky tela vr�tane mno�h�ch vec�, ktor� maj� by� vytvoren�. Pokia� xinxing �loveka st�pa, jeho gong bude r�s� ve�mi r�chlo, ke�e to nevy�aduje ve�a z�mern�ho �si�lia, pou�itie nejakej zvl�tnej met�dy, pripravenie taviaceho t�glika a pece, aby sa vytvoril dan z nazbieran�ch lie�iv�ch byliniek, alebo pri�d�vanie oh�a a nazbieran�ch lie�iv�ch byliniek. Spolieha� sa na vedenie z�merom mysle m��e by� ve�mi zlo�it� a �lovek sa m��e �ahko odch�li�. My tu pon�kame najpohodlnej�iu a najlep�iu kultiva�n� cestu, s��asne v�ak aj cestu naj�a��iu. Aby praktizuj�ci dosiahol stav Mlie�no-bieleho tela in�mi met�dami, zaberie to viac ako desa�ro�ie, nieko�ko desa�ro��, alebo aj dlh�ie. My v�s v�ak do tohto stavu prive�dieme okam�ite. Touto �rov�ou ste mo�no u� pre�li bez toho, aby ste to c�tili, mo�no trvala iba nieko�ko hod�n. Jedn�ho d�a sa budete c�ti� ve�mi vn�mav� a po kr�tkom �ase op� nebudete vn�mav�. V skuto�nosti ste pr�ve pre�li ve�k� �rove�.

�(2) Prejavy gongu

Po �prave fyzick�ho tela dosiahnu praktizuj�ci Falun Gongu stav, ktor� je vhodn� pre kultiv�ciu Dafa: stav Mlie�no-bieleho tela. Iba po dosiahnut� tohto stavu sa m��e vyv�ja� gong. �udia s tret�m okom na vysokej �rovni m��u vidie�, �e gong sa vyv�ja na povrchu �udskej ko�e a potom sa vstreb�va do tela praktizuj�ceho. Tento proces vytv�rania a vstreb�vania gongu sa opakuje, prech�dza vrstvu po vrstve, niekedy ve�mi r�chlo. Toto je gong prvej f�zy. Po prvej f�ze u� telo praktizuj��ceho nie je oby�ajn�m telom. Po dosiahnut� Mlie�no-bieleho tela �lovek u� nikdy viac neochorie. Boles�, ktor� sa m��e tu a tam objavi�, ako aj nepohodlie v ur�itej oblasti nie je chorobou, hoci sa m��e javi� podobne: je to sp�soben� karmou. V druhej f�ze v�voja gongu u� inteligentn� bytosti v �loveku vyrast� do ve�kej v��ky a bud� sa schopn� pohybova� a rozpr�va�. Niekedy sa vyskytuj� riedko, niekedy ve�mi nahusto. M��u sa spolu aj rozpr�va�. V t�chto inteligentn�ch bytostiach je ulo�en� ve�k� mno�stvo energie, ktor� je pou�it� na pre�menu benti.

Na ur�itej dos� pokro�ilej �rovni v kultiv�cii Falun Gongu sa nie�kedy v�ade po tele objavia cherub�ni (yinghai). S� ve�mi nezbedn�, radi sa hraj� a s� ve�mi dobrosrde�n�. M��e sa vytvori� aj �al�� druh tela: Nesmrte�n� die�a (yuanying). Sed� na lotosovom kvete a je ve�mi n�d�hern�. Nesmrte�n� die�a vytvoren� kultiv�ciou je stvoren� zl��en�m yinu a yangu v �udskom tele praktizuj�ceho. Nesmrte�n� die�a si m��u vypestova� praktizuj�ci � mu�i aj �eny. Na za�iatku je ve�mi mal�, potom postupne rastie, a� nakoniec vyrastie do v��ky praktizuj�ceho. Vyzer� presne tak isto ako on a je skuto�ne v jeho tele. Ke� sa na�ho pozr� �udia s nadprirodzen�mi schopnos�ami, povedia, �e m� dve tel�. V skuto�nosti �spe�ne skultivoval svoje benti. Okrem toho m��e by� kultiv�ciou vyvinut�ch mnoho Tiel Z�kona. Vo v�eobecnosti v�etky nadprirodzen� schopnosti, ktor� m��u by� vyvinut� vo vesm�re, m��u by� vyvinut� aj vo Falun Gongu; nadprirodzen� schopnosti vyvinut� v in�ch kultiva�n�ch cest�ch s� tie� zahrnut� vo Falun Gongu.

(3) Kultiv�cia nad Z�konom trojit�ho sveta

Cvi�eniami si praktizuj�ci svoje meridi�ny viac a viac roz�iruj�, a� ich napokon spoja do jedn�ho celku. �lovek sa teda kultivuje do stavu, v ktorom nie s� meridi�ny ani akupunkt�rne body, in�mi slovami, meridi�ny a akupunkt�rne body bud� existova� v�ade. Toto v�ak st�le e�te neznamen�, �e ste dosiahli Tao � je to iba jeden druh prejavu v procese kultiv�cie Falun Gongu, odraz jednej �rovne. Ke� dosiahnete tento stupe�, budete na konci kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta. Vypestovan� gong bude u� ve�mi mocn� a �plne vytvarovan�. St�p gongu bude tie� ve�mi vysok� a nad temenom hlavy sa objavia tri kve�tiny. T�mto ste spravili len posledn� krok v kultiv�cii v Z�kone troji�t�ho sveta.

Po �al�om kroku vpred u� neostane ni�. V�etky nadprirodzen� schopnosti sa zatla�ia do najhlb�ej telesnej dimenzie. �lovek vst�pi do stavu �isto-bieleho tela, v ktorom je telo prieh�adn�. �al��m krokom vpred �lovek vst�pi do kultiv�cie nad Z�konom trojit�ho sveta, ktor� sa naz�va aj �kultiv�cia tela Budhu�. Nadprirodzen� schopnosti vyvinut� na tomto stupni patria do skupiny nebesk�ch s�l. V tomto bode bude ma� praktizuj�ci neobmedzen� sily a stane sa nesmierne mocn�m. Ke� dosiahne vy��ie sf�ry, bude sa kultivova� na ve�k� osvieten� bytos�. V�etko toto z�vis� od toho, ako si kultivujete svoj xinxing. Ak� �rove� kultiv�ciou dosiahnete, tak� je va�a �rove� ovocia. Oddan� praktizuj�ci n�jdu spravodliv� kultiva�n� cestu a dosiahnu Spravodliv� dosiahnutie � toto je Dov��enie.

Kapitola III

Kultiv�cia Xinxingu

V�etci praktizuj�ci Falun Gongu musia zaradi� kultivovanie xin�xingu na prv� miesto a pova�ova� xinxing za k�� k vyvinutiu gongu. Toto je princ�p kultiv�cie na vysok�ch �rovniach. Presnej�ie povedan�, sila gongu, ktor� ur�uje �rove� �loveka, sa nevyvinie cvi�eniami, ale xinxingovou kultiv�ciou. O zlep�ovan� xinxingu sa �ah�ie hovor�, ako sa uskuto��uje. Praktizuj�ci musia by� schopn� vynalo�i� mimoriadne �silie, zlep�i� si svoju kvalitu osvietenia, zn�a� utrpenie za utrpen�m, vydr�a� takmer nevydr�ate�n� a tak �alej. Pre�o gong niektor�ch �ud� nenar�stol, hoci cvi�ili ve�a rokov? Z�kladn� pr��iny s�: po prv�, neve�novali pozornos� xinxingu; po druh�, nepoznaj� spravodliv� cestu vy�sok�ch �rovn�. Tento bod treba objasni�. Mnoh� majstri, ktor� vyu�uj� gong, hovoria o xinxingu � t� u�ia opravdiv� veci. T�, ktor� vyu�uj� iba pohyby a techniky bez akejko�vek diskusie o xinxingu, u�ia v sku�to�nosti zl� cestu. Praktizuj�ci musia preto vynalo�i� ve�k� �silie na zlep�enie svojho xinxingu a iba potom m��u za�a� kultiv�ciu na vyso�kej �rovni.

1. Vn�torn� v�znam xinxingu

Xinxing, o ktorom hovor� Falun Gong, nem��e by� vyjadren� len cnos�ou (de). Obsahuje ove�a viac ako cnos�. Obsahuje ve�a r�znych str�nok, vr�tane t�ch, ktor� sa vz�ahuj� k cnosti. Cnos� je iba jedn�m z prejavov xinxingu �loveka, tak�e pou�i� iba cnos� na pochopenie v�znamu xinxingu je nedostato�n�. Xinxing zah��a to, ako sa vyrovn�vame s dvoma ot�zkami: ot�zkou �zisku� a ot�zkou �straty�. �Zisk� je dosiahnutie s�ladu s vlastnos�ami vesm�ru. Vlastnosti, ktor� tvoria vesm�r s� Zhen, Shan a Ren. Miera s�ladu praktizuj�ceho s vlastnos��ami vesm�ru sa odr�a v mno�stve jeho cnosti. �Strata� je vzdanie sa tak�ch z�porn�ch my�lienok a spr�vania sa, ak�mi s� lakomstvo, osobn� zisk, �iadostivos�, t��ba, zab�janie, boj, kradnutie, l�pe�, podvod, z�vis� at�. Ak sa �lovek m� kultivova� k vysok�m �rovniam, potrebuje navy�e opusti� vroden� honbu za t��bami, ktor� je vlastn� �udsk�m bytostiam. In�mi slovami, �lovek by sa mal vzda� v�etk�ch prip�tanost� a mal by bra� z�ahka v�etok osobn� zisk a sl�vu.

�pln� �lovek sa sklad� z fyzick�ho tela a charakteru. To ist� je pravda i o vesm�re. Okrem l�tok v �om existuje s��asne aj povaha Zhen, Shan, Ren. Ka�d� �iasto�ka vzduchu m� t�to povahu. V �udskej spolo�nosti sa t�to povaha odr�a v tom, �e dobr� skutky sa stret�vaj� s odmenami a nedobr� s trestom. Na vysok�ch �rovniach sa t�to povaha navy�e prejavuje ako nadprirodzen� schopnosti. �udia, ktor� sa prisp��sobuj� tejto povahe, s� dobr� �udia; t�, ktor� sa od nej vz�a�uj�, s� nedobr�. �udia, ktor� sa jej podriadia a prisp�sobia, dosiahnu Tao. Aby sa praktizuj�ci prisp�sobili tejto povahe vesm�ru, musia ma� ve�mi vysok� xinxing. Iba t�mto sp�sobom sa �lovek m��e kultivova� k vy�sok�m �rovniam.

Je �ahk� by� dobr�m �lovekom, ale kultivova� xinxing u� nie je tak� �ahk� � praktizuj�ci na to mus� by� du�evne pripraven�. K napraveniu mysle �loveka je nevyhnutn�m predpokladom �primnos�. �udia �ij� vo svete, v ktorom sa spolo�nos� stala ve�mi zlo�itou. Chcete robi� dobr� skutky, s� v�ak niektor� �udia, ktor� v�m ich nedovolia robi�; nechcete u�kodi� in�m, ale in� v�m m��u z r�znych pr��in ubli�ova�. Niektor� z t�chto vec� sa stan� z neprirodzen�ch pr��in. Budete rozumie� t�m pr��in�m? �o by ste mali robi�? V�etky spory tohto sveta neust�le preve�ruj� v� xinxing. Dok�ete sa st�le spr�va� v s�lade s pr�snou xinxingovou po�iadavkou, ke� �el�te neop�sate�n�mu pon�eniu, po�kodeniu va�ich �ivotne d�le�it�ch, osobn�ch z�ujmov, ke� ste pred peniazmi a �enskou kr�sou, v boji o moc, v konfliktoch, kde vyst�pi v�e� a z�vis�, pri r�znych nezhod�ch v spolo�nosti i v rodine a pri utrpen� v�etk�ch druhov? Samozrejme, ak to v�etko dok�ete zvl�dnu�, ste u� osvietenou bytos�ou. V��ina praktizuj�cich napokon za��na ako svetsk� �udia a kultiv�cia xinxingu je postupn�; st�pa nahor k�sok po k�sku. Odhodlan� praktizuj�ci musia by� pripraven� zn�a� ve�k� utrpenie a �eli� �a�kostiam s pevnou mys�ou, a� napokon dosiahnu �rove� Prav�ho ovocia. D�fam, �e ka�d� z v�s praktizuj�cich si bude dobre udr�ova� svoj xinxing a r�chlo si zv��i svoju silu gongu!

2. Strata a zisk

Qigongov� a n�bo�ensk� spolo�enstv� hovoria o strate a zisku. Niektor� �udia za �stratu� pova�uj� by� dobro�inn�, robi� nejak� dobr� skutky, alebo poda� pomocn� ruku �u�om v n�dzi; �zisk� ber� ako z�skanie gongu. Dokonca aj mn�si v kl�toroch hovoria, �e �lovek by mal by� dobro�inn�. Toto ch�panie zu�uje v�znam �straty�. Strata, o ktorej hovor�me my, je ove�a �ir�ia, je to nie�o vo v��om rozsahu. �o by �lovek mal strati�, s� pod�a na�ich po�iadaviek prip�tanosti svet�sk�ch �ud� a ich sp�sob myslenia, ktor� sa t�chto prip�tanost� nevzd�va. Ak m��ete opusti� veci, ktor� pova�ujete za d�le�it� a zriec� sa vec�, o ktor�ch si mysl�te, �e sa ich zriec� nem��ete, to je strata v pravom zmysle. Pon�knutie pomoci a prejavy dobro�innosti s� iba �as�ou straty.

Svetsk� �lovek sa chce presl�vi�, z�ska� prospech, lep�ie a pohodl�nej�ie �i� a zar�ba� ve�a pe�az�. To s� ciele svetsk�ch �ud�. My prakti�zuj�ci sme odli�n�, preto�e to, �o z�skavame, je gong, nie tamtie veci. Preto sa mus�me menej stara� o osobn� zisk a bra� ho z�ahka, nepo�a�duje sa v�ak od n�s, aby sme skuto�ne stratili nejak� materi�lne veci; kultivujeme sa v �udskej spolo�nosti a potrebujeme �i� ako svetsk� �udia. K��ov�m je to, aby ste sa vzdali svojich prip�tanost� � nevy�a�duje sa, aby ste naozaj nie�o stratili. Vec, ktor� v�m patr�, nem��ete strati� a vec, ktor� v�m nepatr�, nem��ete z�ska�. Ak ju z�skate, mus�te ju vr�ti�. Aby ste z�skali, mus�te strati�. Je samozrejme nemo�n� odrazu robi� v�etko ve�mi dobre a nie je ani mo�n� sta� sa osvietenou bytos�ou za jednu noc. Ak sa v�ak �lovek postupne kultivuje a krok po kroku sa zlep�uje, je to dosiahnute�n�. Z�skate to�ko, ko�ko strat�te. Ot�zky osobn�ch ziskov beriete v�dy z�ahka a z�skali by ste rad�ej menej, aby ste si zachovali pokoj mysle. Mo�no utrp�te nejak� straty t�kaj�ce sa materi�lnych vec�, z�skate v�ak de a gong. Tak�to je pravda. Nemali by ste v�ak z�merne z�skava� de a gong v�menou za sl�vu, peniaze a osobn� zisk. To by mal �lovek pochopi� nesk�r so svojou kvalitou osvietenia.

Jeden praktizuj�ci, ktor� kultivoval Ve�k� Tao, raz povedal: �Ne�chcem veci, ktor� chc� in� a nem�m veci, ktor� in� maj�; m�m v�ak veci, ktor� in� nemaj� a chcem veci, ktor� in� nechc�.� Svetsk� �lovek m� sotva chv��u, ke� sa c�ti spokojn�. Chce v�etko, okrem toho kame�a, ktor� sa v�a na zemi a nikto ho nechce zdvihn��. Av�ak tento kultivuj�ci sa taoista povedal: �Ja si teda ten kame� zodvihnem.� Jedno pr�slovie hovor�: �Zriedkav� je vysoko cenen�. �oho je m�lo, to je jedi�ne�n�.� Kamene s� bezcenn� tu, ale v inej dimenzii s� najcennej�ie. Toto je princ�p, ktor�mu svetsk� �lovek nem��e rozumie�. Mnoho osvieten�ch majstrov na vysok�ch �rovniach s obrovskou de nem� �iadne materi�lne vlastn�ctvo. Pre nich neexistuje ni�, �oho sa nem��u vzda�.

Cesta kultiv�cie je najspr�vnej�ia a praktizuj�ci s� skuto�ne naj�rozumnej��. Veci, o ktor� bojuj� svetsk� �udia a drobn� ��itok, ktor� z�skaj�, trv� iba kr�tku chv��u. Aj ke� s n�mahou nie�o z�skali, na�li nie�o zadarmo, alebo z�skali mal� prospech, no a �o? Medzi svetsk�mi �u�mi je pr�slovie: �Pri naroden� si ni� neprinesiete a po smrti ni� neodnesiete.� Prich�dzate na svet nah� a nah� odch�dzate � e�te aj va�e kosti bud� sp�len� na popol. Nez�le�� na tom, �i m�te kopu pe�az� alebo ste vysok�m hodnost�rom � ni� si nevezmete so sebou. Ale gong si vzia� m��ete, ke�e rastie na tele v�ho hlavn�ho vedomia. Hovor�m v�m, �e gong je �a�k� z�ska�. Je tak� drahocenn� a tak �a�ko z�ska�te�n�, �e nem��e by� vymenen� za �iadne mno�stvo pe�az�. Ke� v� gong dosiahne ve�mi pokro�il� �rove� a jedn�ho d�a by ste sa rozhodli u� sa viac nekultivova�, pokia� nesprav�te ni� zl�, v� gong bude pre�menen� na ak�ko�vek materi�lnu vec, ktor� chcete � m��ete ich ma� v�etky. Nebudete v�ak u� ma� veci, ktor� maj� praktizuj�ci a budete ma� iba veci, ktor� m��e �lovek z�ska� v tomto svete.

Niektor� �udia si kv�li nejak�mu osobn�mu prospechu ne�estn�m sp�sobom ber� veci, ktor� im nepatria. T�to �udia si myslia, �e t�m dos� z�skali. Pravdou je, �e tento prospech z�skali v�menou svojej de s ostat�n�mi, iba�e o tom nevedia. U praktizuj�ceho to mus� by� odpo��tan� z jeho gongu; u nepraktizuj�ceho to mus� by� odpo��tan� z jeho predpo�kladanej d�ky �ivota alebo z nie�oho in�ho. ��ty bud� skr�tka vyrov�nan�. Toto je princ�p vesm�ru. S� aj niektor� �udia, ktor� druh�ch st�le tyranizuj�, ubli�uj� druh�m ur�liv�mi slovami a tak �alej. Tak�mito �inmi vrhaj� pr�slu�n� �as� svojej de na druh�ch, ��m vymie�aj� svoju de za �in ubli�ovania druh�m.

Niektor� �udia si myslia, �e by� dobr�m �lovekom je nev�hodn�. Z poh�adu svetsk�ch �ud� s� skuto�ne v nev�hode. Av�ak z�skavaj� nie�o, �o svetsk� �udia z�ska� nem��u: de, bielu l�tku, ktor� je nesmierne vz�cna. Bez de �lovek nem��e ma� �iaden gong � toto je absol�tna pravda. Pre�o mnoho �ud� praktizuje, ale ich gong nerastie? Je to presne preto, �e sa nekultivuj� a nezvy�uj� si de. Mnoho �ud� hovor� o de a vy�aduj� kultivovanie de, ale nedok�zali odhali� skuto�n� princ�py toho, ako sa de premie�a na gong. Ost�va na jednotlivcoch, aby to pochopili. Takmer desa�tis�czv�zkov� Tripitaka i Dharma, ktor� vyu�oval ��kjam�ni viac ako �tyridsa� rokov, hovoria o jednej veci: de. V�etky starod�vne knihy o ��nskej taoistickej kultiv�cii hovoria o de. Kniha s p�tis�c slovami od Lao Zi,[39] Dao De Jing,[40] tie� hovorila o de. Niektor� �udia to v�ak st�le e�te nedok�u pochopi�.

Hovor�me o strate. Ke� z�skate, mus�te strati�. Ak sa chcete sku�to�ne kultivova�, stretnete sa so v�elijak�mi tr�peniami. V ka�doden�nom �ivote sa prejavia ako utrpenie vo fyzickom tele, alebo sa �lovek bude c�ti� nepohodlne raz tu � raz tam, av�ak nie je to choroba. Tr�pe�nia sa m��u prejavi� aj v spolo�nosti, v rodine alebo na pracovisku � je mo�n� �oko�vek. N�hle sa objavia nezhody kv�li osobn�mu zisku alebo emocion�lne nap�tie, cie�om ktor�ch je umo�ni� v�m zlep�enie xin�xingu. Tieto veci sa zvy�ajne prihodia ve�mi ne�akane a s� ve�mi prudk�. Ako sa zachov�te, ak sa stretnete s nie��m nepr�jemn�m, s nie��m, �o sa v�s dotkne, �o sp�sob�, �e strat�te svoju tv�r, alebo �o v�s dostane do tr�pnej situ�cie? Ak zostanete pokojn� a nevzru�en� � ak ste schopn� to tak robi� � v� xinxing sa utrpen�m zlep�� a v� gong �merne vzrastie. Ak to m��ete dosiahnu� len trochu, primerane trochu z�skate. Ko�ko vyd�te, to�ko aj z�skate. Ke� sme uprostred utrpenia, obvykle nemus�me by� schopn� si to uvedomi�, mus�me sa v�ak sna�i�. Nemali by sme sa pova�ova� za svetsk�ch �ud�; ke� vyst�pia konflikty, mali by sme sa dr�a� vy��ch noriem. Ke�e sa kultivujeme medzi svetsk�mi �u�mi, n� xinxing bude utu�ovan� medzi svetsk�mi �u�mi. Mus�me spravi� nejak� chyby a vyvodi� si z nich ponau�enie. Je nemo�n� nestretn�� sa so �iadnymi nepr�jemnos�ami a pohodlne si vypestova� svoj gong.

3. S��asn� kultiv�cia Zhen, Shan a Ren

Na�a kultiva�n� cesta kultivuje Zhen, Shan a Ren s��asne. Zhen znamen� hovori� pravdu, robi� pravdiv� veci, vr�ti� sa k svojmu p��vodn�mu, prav�mu ja a napokon sa sta� prav�m �lovekom. Shan zna�men� vypestova� si ve�k� s�cit, robi� dobr� skutky a spasi� �ud�. Obzvl᚝ zd�raz�ujeme schopnos� Ren. Iba v�aka Ren sa m��e prakti�zuj�ci kultivova� na �loveka s ve�kou de. Ren je ve�mi mocn� vec, prevy�uj�ca Zhen a Shan. Cel� proces kultiv�cie od v�s po�aduje zn�anlivos�, udr�iava� si svoj xinxing a nekona� pod�a �ubov�le.

Nie je �ahk� by� zn�anliv�m, ke� je �lovek v nepr�jemnej situ�cii. Niektor� povedia: �Ak nevr�tite �der, ke� ste bit�, nereagujete, ke� v�s ohov�raj�, alebo ak znesiete dokonca aj to, ke� strat�te tv�r pred svojou rodinou, pr�buzn�mi a dobr�mi priate�mi, nestane sa z v�s Ah-Q?!�^{^[41]} Ja hovor�m, �e nikto nepovie, �e ste hl�pi, ak sa spr�vate po v�etk�ch str�nkach norm�lne a va�a inteligencia nie je men�ia ako druh�ch � iba beriete z�ahka z�le�itosti osobn�ho zisku. By� zn�anliv�m nie je sla�bos�, ani to neznamen� by� Ah-Q. Je to prejavom silnej v�le a seba�ovl�dania. V ��nskej hist�rii bol �lovek menom Han Xin, ktor� raz pretrpel pon�enie preplazenia sa pomedzi nohy nejak�ho �loveka. To bola ve�k� zn�anlivos�. Existuje starod�vne pr�slovie: �Ke� je svetsk� �lovek poni�ovan�, vytiahne me� do boja.� Znamen� to, �e ak je svet�sk� �lovek poni�ovan�, vytiahne svoj me� na odvetu, nad�va druh�m a rozd�va rany. Nie je �ahk� pr�s� na tento svet a �i� tu. Niektor� �udia �ij� pre svoje ego. Nem� to pritom �iadnu cenu a je to aj pr�li� �navn�. V ��ne je pr�slovie: �Krok sp� a objav�te bezhrani�n� more a oblohu.� Ust�pte o krok, ke� sa stretnete s nepr�jemnou situ�ciou. Ak to sprav�te, zbad�te, �e v�etko vyzer� inak.

Ako praktizuj�ci by ste k �u�om, s ktor�mi m�te konflikty a ktor� v�s dostan� do nepr�jemnej situ�cie, nemali preukazova� iba zn�anli�vos�, ale mali by ste k nim zauja� ��achetn� postoj a dokonca im �ako�va�. Ak by ste sa s nimi nedostali do konfliktu, ako by ste si mohli zlep��i� svoj xinxing? Ako by sa mohla �ierna l�tka utrpen�m premeni� na bielu l�tku? Ako by ste si mohli vyvin�� gong? Je to ve�mi �a�k�, ke� ste uprostred tr�penia, pr�ve vtedy sa v�ak mus�te cvi�i� v sebaovl�dan�, preto�e ako sa sila gongu zvy�uje, aj tr�penia sa postupne zosilnia. V�etko z�vis� od toho, �i si m��ete zlep�i� svoj xinxing. Na za�iatku sa v�s to mo�no dotkne a budete ve�mi nahnevan� � tak� nahnevan�, �e v�s rozbol� brucho alebo pe�e�. Ale vy nevybuchnete a ste schopn� ovl�d�nu� svoj hnev � to je dobr�. Za�ali ste zn�a�, vedome zn�a�. Potom si budete postupne neust�le zlep�ova� svoj xinxing a bra� tieto veci skuto�ne z�ahka � to bude e�te v�� pokrok. Svetsk� �udia ber� ur�it� konflikty a men�ie probl�my ve�mi v�ne. �ij� pre svoje ego a ni� netoleruj�. Ke� s� ve�mi nahnevan�, odv�ia sa spravi� hoci�o. Veci, ktor� �udia ber� v�ne, v�ak ako praktizuj�ci pova�ujete za ve�mi, ve�mi nepodstatn�, ba a� bezv�znamn�, preto�e v� cie� je nesmierne dlhodob� a ve�mi �alekosiahly. Budete �i� tak dlho ako tento vesm�r. Poprem��ajte znova o t�chto veciach, nez�le�� na tom, �i ich m�te alebo nie. Ak o tom rozm��ate v �ir��ch s�vislostiach, v�etky tieto veci dok�ete prekona�.

4. Zbavovanie sa z�visti

Z�vis� je ve�mi ve�kou prek�kou v kultiv�cii a m� ve�k� vplyv na praktizuj�cich. Priamo p�sob� na silu gongu praktizuj�ceho, ubli�uje druh�m praktizuj�cim a v�ne n�m prek�a v kultiv�cii k vy��m �rov�niam. Ako praktizuj�ci sa jej mus�te bezo zvy�ku zbavi�. Hoci sa nie�ktor� �udia dostali na ur�it� �rove�, st�le sa nem��u zbavi� svojej z�visti. Navy�e, ��m �a��ie je opusti� ju, t�m �ah�ie z�vis� zosilnie. Negat�vne ��inky tejto prip�tanosti robia zdokonalen� str�nky v�ho xinxingu zranite�n�mi. Pre�o osobitne hovor�m o z�visti? Preto�e z�vis� sa prejavuje medzi ��anmi najsilnej�ie a najn�padnej�ie a v �ud�sk�ch mysliach v�i najviac. Napriek tomu si to mnoho �ud� neuve�domuje. Z�vis� je charakteristick� pre V�chod, preto sa aj naz�va �orient�lna z�vis�� alebo ��zijsk� z�vis��. ��ania s� ve�mi introvertn� a zdr�anliv�, zriedkavo ukazuj� svoje pocity, �o �ahko vedie k z�visti. V�etko m� dve strany. Aj introvertn� osobnos� m� svoje klady a z�pory. �udia na z�pade s� pomerne otvoren�. Napr�klad ak die�a v �kole z�ska sto bodov, bude cestou domov ��astne kri�a�: �Dostal som sto bodov!� Susedia otvoria dvere i okn�, aby mu zablaho�elali: �Blaho�el�me, Tom!� V�etci bud� ma� z neho rados�. Ak by sa toto stalo v ��ne, len si to predstavte, krik chlapca by vyvolal nev��u: �Z�skal sto bodov � dajsamisvete. Na�o sa vy�ahuje!� Reakcia je �plne odli�n�, ke� m� �lovek z�vistliv� povahu.

�Z�vistliv� �lovek pozer� na ostatn�ch zhora a nedovol� druh�m, aby ho predstihli. Ke� uvid� niekoho, kto je schopnej�� ako on, str�ca du�evn� rovnov�hu, nem��e sa s t�m zmieri� a popiera to. Chce dosta� zv��enie platu spolu s ostatn�mi, ma� rovnak� pr�mie ako ostatn� a ak sa aj nebo zr�ti, musia to s n�m v�etci zdie�a�. V o�iach sa mu zablysne a pochyt� ho z�vis�, ke� vid�, ako druh� zar�baj� viac pe�az�. Je pre�ho neznesite�n�, ak sa druh�m dar� lep�ie ako jemu. Niekto sa ob�va prija� mimoriadnu odmenu, ke� dosiahne ur�it� v�sledky vo svojom vedec�kom v�skume � ob�va sa, �e ostatn� mu bud� z�vidie�. Niekomu udelili �estn� titul, no on sa to neodv�i prezradi�, preto�e sa ob�va z�visti a v�smechu. Ke� in� majstri qigongu vyu�uj�, niektor� majstri to nem��u znies� a robia im probl�my. Je to probl�m xinxingu. Povedzme, �e skupina praktizuje spolu a niektor� �udia si vyvin� nadprirodzen� schopnosti, hoci za�ali nesk�r. S� �udia, ktor� potom povedia: ��m sa to tu chvast�? Ja cvi��m u� ve�a rokov a m�m hromadu certifik�tov. Ako si mohol vyvin�� nadprirodzen� schopnosti sk�r ako ja?� Tu pre�hovorila z�vis�. Kultiv�cia vy�aduje poh�ad do vlastn�ho vn�tra. Prak�tizuj�ci by sa mal kultivova� a h�ada� pr��iny probl�mov v sebe. Ak ste v niektorej oblasti nespravili dos�, mali by ste sa sami pok�si� zlep�i� a tvrdo na sebe pracova�. Ak sa pok��ate h�ada� pr��iny v druh�ch, budete jedin�, kto tu ostane, potom, ako ostatn� dov��ia kultiv�ciu a vyst�pia. Neprem�rnili ste v�etok svoj �as? Kultiv�cia je na kultivova�nie sam�ho seba!

Z�vis� �kod� aj ostatn�m praktizuj�cim � napr�klad ak niekto oho�v�ra, prek�a ostatn�m vst�pi� do stavu pokoja; ak m� niekto nadpriro�dzen� schopnosti, m��e ich zo z�visti pou�i� na ubli�ovanie ostatn�m praktizuj�cim. Napr�klad jeden v�born� praktizuj�ci sed� a praktizuje. Preto�e m� gong, sed� tam ako hora. Tu letia okolo dve bytosti. Jedna z nich bola mn�chom, ktor� kv�li z�visti nedosiahol osvietenie; aj ke� m� ur�it� silu gongu, nedosiahol dov��enie. Ke� pr�du tam, kde tento prak�tizuj�ci medituje, jeden povie: �Ten a ten tu praktizuje. Ob��me ho!� Druh� v�ak povie: �Ja som tak� mocn�, �e svojho �asu som odsekol vrchol hory Tai.� Potom sa pok�si udrie� praktizuj�ceho. Ale ke� zdvihne svoju ruku, nem��e ju da� dole. Preto�e praktizuj�ci kultivuje spravodliv� cestu a m� ochrann� �t�t, t�to bytos� nie je schop�n� ho udrie�. Z�mer ubl�i� �iakovi spravodlivej cesty je v�ny �in, ktor� bude potrestan�. Z�vistliv� �udia ubli�uj� sebe aj in�m.

5. Vzd�vanie sa prip�tanost�

Prip�tanos� zna��, �e praktizuj�ci sa prip�tal k nejakej veci alebo k nejak�mu cie�u, ktor� �porne sleduje a nato�ko sa o� usiluje, �e sa nedok�e oslobodi� alebo je pr�li� tvrdohlav�, aby dbal na nejak� rady. Niektor� �udia sa nah��aj� za nadprirodzen�mi schopnos�ami v tomto svete, �o nevyhnutne prek�a kultiv�cii k vysok�m �rovniam. ��m s� citov� pohn�tky silnej�ie, t�m je �a��ie ich opusti� a udr�a� si du�evn� rovnov�hu a pevnos�. Nesk�r bud� c�ti�, �e ni� nez�skali a za�n� dokonca pochybova� o veciach, ktor� sa u�ili. Prip�tanosti pramenia z �udsk�ch t��ob. Vlastnos�ou prip�tanost� je to, �e ich cie� je o�ividne obmedzen�, dos� jasn� a konkr�tny; �lovek s�m si to �asto nemus� uve�domova�. Svetsk� �lovek m� mnoho prip�tanost�. V snahe hna� sa za nie��m a z�ska� to pou�ije ak�ko�vek prostriedky. Prip�tanosti prakti�zuj�ceho sa prejavuj� odli�ne, napr�klad ako usilovanie sa o ur�it� nad�prirodzen� schopnos�, odd�vanie sa ur�itej v�zii, strhnutie ur�it�m prejavom a tak �alej. Pre praktizuj�ceho je nespr�vne, nech sa usiluje o �oko�vek � usilovanie sa mus� by� opusten�. �kola Tao hovor� o ni��ote. Budhovsk� �kola hovor� o pr�zdnote a o vst�pen� do br�ny pr�zd�noty. My koniec koncov potrebujeme dosiahnu� stav ni�oty a pr�zdnoty t�m, �e sa vzd�me ka�dej prip�tanosti. Mus�te sa vzda� v�etk�ho, �oho sa nedok�ete vzda� � napr�klad usilovania sa o nadprirodzen� schop�nosti. Ak sa o ne usilujete, znamen� to, �e ich chcete pou�i�. To je v skuto�nosti v protiklade s vlastnos�ami n�ho vesm�ru. V podstate je to aj ot�zka xinxingu. Ak ich chcete ma�, chcete sa nimi v skuto�nosti chv�li� a ukazova� sa pred druh�mi. Tie schopnosti nie s� ur�en� na ukazo�vanie pred in�mi. Aj keby ste ich pou�ili na ve�mi nevinn� ��el a chceli by ste ich pou�i� len na vykonanie nejak�ch dobr�ch skutkov, tieto dobr� skutky, ktor� by ste vykonali, nemusia dopadn�� a� tak dobre. My�lienka rie�i� z�le�itosti svetsk�ch �ud� pou�it�m nadpriro�dzen�ch prostriedkov nie je nevyhnutne dobr�. Potom, �o ma niektor� �udia po�uli poznamena�, �e 70% triedy m� otvoren� tretie oko, �uduj� sa: �Pre�o ja ni� tak� nec�tim?� Ke� sa vr�tia domov a cvi�ia, ich pozor�nos� je zameran� na tretie oko, a� ich z toho rozbol� hlava. Nako�niec aj tak ni� nevidia. Toto je prip�tanos�. �udia sa odli�uj� stavom svojho fyzick�ho tela a vroden�mi vlastnos�ami. Nie je mo�n�, aby v�etci videli cez tretie oko naraz a ani ich tretie oko nem��e by� na rov�nakej �rovni. Niektor� �udia m��u vidie�, in� nemusia. To v�etko je norm�lne.

Prip�tanosti m��u zadr�a� a spomali� v�voj sily gongu praktizuj��ceho. Vo v�nej��ch pr�padoch m��u praktizuj�cich privies� k nasledo�vaniu zlej cesty. Najm� ur�it� nadprirodzen� schopnosti m��u by� pou�it� �u�mi s ni��m xinxingom na konanie nedobr�ch vec�. Boli pr�pady, ke� kv�li nespo�ahliv�mu xinxingu �loveka boli pou�it�m nadprirodzen�ch schopnost� vykonan� nedobr� skutky. Bol jeden vyso�ko�kol�k, ktor� si vyvinul nadprirodzen� schopnos� ovl�dania mysle. Mohol pou�i� svoje vlastn� my�lienky na ovl�danie my�lienok a spr�vania sa druh�ch a on ju pou�il na konanie zl�ch vec�. Po�as cvi�en� m��u by� niektor� �udia svedkami v�zi�, ktor� si chc� prezrie� a �plne im porozumie�. Toto je tie� forma prip�tanosti. Ur�it� kon��ek sa pre niektor�ch m��e sta� n�vykom, ktor�ho sa nedok�u zbavi�. To je tie� forma prip�tanosti. Kv�li rozdielom vo vroden�ch vlastnostiach i cie��och sa niektor� �udia kultivuj�, aby dosiahli najvy��iu �rove�, zatia� �o in� sa kultivuj� iba preto, aby z�skali nejak� veci. Tak�to zm��anie ur�ite obmedz� cie� kultiv�cie. Ak neodstr�nite tento druh prip�tanosti, gong sa nevyvinie, aj ke� cvi��te. Preto musia praktizuj�ci bra� v�etky materi�lne zisky z�ahka, za ni��m sa nenah��a� a necha� v�etko prebie�ha� prirodzene, ��m sa vyhn� nebezpe�enstvu vzniku nov�ch prip�ta�nost�. �i to dok�u uskuto�ni� z�vis� od xinxingu praktizuj�cich. �lovek nem��e dosiahnu� osvietenie, ak sa jeho xinxing od z�kladu nezlep��, ani ak prechov�va ak�ko�vek formu prip�tanosti.

6. Karma

(1) P�vod karmy

Karma je typom �iernej l�tky, ktor� je protikladom de. V budhizme sa naz�va hrie�na karma, zatia� �o my ju naz�vame karma. Robenie zl�ch vec� sa potom naz�va vytv�ranie karmy. Karma sa vytv�ra kona�n�m nespr�vnych skutkov v tomto �ivote alebo v minul�ch �ivotoch. Napr�klad zab�janie, tyranizovanie, bojovanie s druh�mi kv�li osob�n�mu zisku, ohov�ranie niekoho za jeho chrbtom, nepriate�stvo k nie�komu a tak �alej, to v�etko m��e vytv�ra� karmu. Navy�e, existuje e�te karma, ktor� je odovzd�van� od predkov, pr�buzn�ch alebo bl�zkych priate�ov. Ke� niekto udrie druh�ho p�s�ou, prehod� na�ho aj svoju bielu l�tku a t� �as� jeho tela, z ktorej sa uvo�nila, sa napln� �iernou l�tkou. Zab�janie je najhor��m prehre�kom � je to zl� skutok a vytvor� ve�mi �a�k� karmu. Karma je prvotn� �inite�, ktor� sp�sobuje choroby �ud�. Samozrejme, nie v�dy sa prejavuje vo forme choroby � m��e sa prejavi� aj tak, �e sa �lovek stretne s nejak�mi nepr�jemnos�ami a pod. V�etko je to sp�soben� �innos�ou karmy. Preto praktizuj�ci nesm� robi� ni� zl�. Ak�ko�vek zl� spr�vanie vytvor� zl� odkazy a bude ma� v�ny dopad na va�u kultiv�ciu.

Niektor� �udia odpor��aj� zbieranie qi rastl�n. Ke� vyu�uj� svoje cvi�enia, u�ia, ako zbiera� qi z rastl�n; zanietene diskutuj� o tom, ktor� strom m� lep�iu qi a ktor� strom m� ak� farbu qi. U n�s v severov��chodnej ��ne praktizovali nejak� �udia v parku nevedno ak� druh qi�gongu: v�etci sa v�ali po zemi, potom vstali, za�ali kr��i� okolo borov�c a zbiera� z nich qi. V priebehu pol roka les�k s borovicami zo��ltol a vyschol. Tak�to konanie vytv�ra karmu! Bolo to aj zab�janie! �i sa na to pozer�me z h�adiska zachovania zelene v na�ej krajine, udr�o�vania ekologickej rovnov�hy alebo z poh�adu vysokej �rovne, zbieranie qi z rastl�n nie je spr�vne. Vesm�r je obrovsk� a bezhrani�n�, qi m��ete zbiera� v�ade. M��ete ju zbiera� ko�ko chcete � pre�o ubli�ova� rastli�n�m? Ste praktizuj�ci, kde je va�e milosrdenstvo a s�cit?

V�etko m� inteligenciu. Modern� veda u� uzn�va, �e rastliny maj� nielen �ivot, ale aj inteligenciu, my�lienky a pocity, dokonca aj nad�zmyslov� schopnosti. Ke� va�e tretie oko dosiahne �rove� zraku Fa, objav�te, �e svet vyzer� �plne inak. Ke� vyjdete von, kamene, steny, ba dokonca aj stromy bud� s vami rozpr�va�. V�etky veci maj� �ivot. Hne� ako je objekt vytvoren�, vst�pi do�ho �ivot. �udia na Zemi roz�delili l�tky na organick� a anorganick�. Mn�ch v chr�me je rozru�en�, ke� rozbije misku, preto�e ke� je miska zni�en�, jej �iv� bytos� je pre�pusten�. Nedokon�ila svoju �ivotn� cestu, tak�e nebude ma� kam �s�. Preto bude ve�mi nen�vidie� �loveka, ktor� ju zabil. ��m viac ho nen�vid�, t�m viac karmy �loveku pribudne. Niektor� �qigongov� majstri� chodia dokonca na po�ova�ky. Kde je ich dobrota a s�cit? Budhovsk� �kola ako aj �kola Tao nerob� veci, ktor� poru�uj� nebesk� princ�py spr�vania sa. Tieto veci s� tie� �inom zab�jania.

Niektor� �udia hovoria, �e v minulosti vytvorili ve�a karmy, zabili kur�at� a ryby, lovili ryby a tak �alej. Znamen� to, �e sa u� nem��u �alej kultivova�? Nie, neznamen�. Vtedy ste to urobili bez poznania n�sledkov, tak�e to nevytvorilo v��iu karmu. U� to v bud�cnosti viac nerobte a bude to v poriadku. Ak to sprav�te op�, vedome poru�ujete princ�py, a to nie je dovolen�. Niektor� z na�ich praktizuj�cich maj� tento druh karmy. Ke�e ste pri�li na n� semin�r, znamen� to, �e m�te predur�en� vz�ah a m��ete sa kultivova� nahor. M�me zab�ja� muchy alebo kom�re, ke� vleteli dovn�tra? Teraz to rob�te na va�ej s��asnej �rovni a nie je pova�ovan� za nespr�vne, ak to sprav�te. Ak ich nem��ete vyhna� von, nevad�, ak ich zabijete. Ke� u nie�oho pr�de �as smrti, prirodzene to zomrie. Ke� bol e�te ��kjam�ni na�ive, chcel sa ok�pa� a po�iadal svojho u�en�ka, aby o�istil va�u. U�en�k zistil, �e vo vani je plno hmyzu, vr�til sa teda a sp�tal sa, �o m� robi�. ��kjam�ni zopako�val: ��iadal som �a, aby si o�istil va�u.� �iak pochopil, vr�til sa a vy��istil va�u. Niektor� veci by ste nemali bra� pr�li� v�ne. Nechceme z v�s urobi� prehnane opatrn�ho �loveka. Mysl�m si, �e nie je spr�vne, ak ste v zlo�itom prostred� neust�le nerv�zny a ob�vate sa, aby ste nespra�vili nie�o nespr�vne. To by bola forma prip�tanosti � samotn� strach je prip�tanos�.

Mali by sme ma� s�citn� a milosrdn� srdce. Ak rie�ime veci so s�citn�m a milosrdn�m srdcom, sp�sob�me menej probl�mov. Berte z�ahka svoje osobn� z�ujmy, bu�te dobrosrde�n� a va�e s�citn� srdce v�s zadr�� pred konan�m nespr�vnych skutkov. Verte tomu alebo nie, sami zist�te, �e ak sa neprestajne spr�vate zlostne a st�le chcete bojova� a s�peri�, tak aj z dobr�ch vec� sprav�te zl�. �asto pozorujem �ud�, ktor� nikdy neust�pia, ke� c�tia, �e maj� pravdu; ak m� pravdu, kone�ne na�iel d�vod k zl�mu zaobch�dzaniu s druh�mi. Nemali by sme ani vyvol�va� konflikty, ak s ur�it�mi vecami nes�hlas�me. Niekedy veci, ktor� sa v�m nep��ia, nemusia by� nevyhnutne nespr�vne. Ako prakti�zuj�ci, ke� si neprestajne zvy�ujete svoju �rove�, ka�d� veta, ktor� poviete, bude nies� energiu. M��ete ovl�da� svetsk�ch �ud�, a preto nem��ete hovori�, �o sa v�m zachce. Najm� ak nevid�te podstatu probl�mov a nepozn�te ich karmick� pr��iny, �ahko sa m��ete dopusti� nespr�vneho skutku a vytvori� karmu.

(2) Odstra�ovanie karmy

Princ�py v tomto svete s� rovnak� ako princ�py v nebi: nakoniec mus�te splati� to, �o druh�m dlhujete. Aj svetsk� �udia musia splati� to, �o dlhuj� druh�m. V�etky �a�kosti a probl�my, s ktor�mi sa stretnete po�as svojho �ivota, vypl�vaj� z karmy. Mus�te plati�. Pre opravdiv�ch praktizuj�cich bud� cesty �ivotov pozmenen�. Bude zostaven� nov� cesta, ktor� vyhovuje va�ej kultiv�cii. Majster za v�s odstr�ni �as� va�ej karmy a zost�vaj�ca �as� bude pou�it� na zlep�enie v�ho xinxingu. Cvi�eniami a kultiv�ciou xinxingu svoju karmu vymen�te a splat�te. Probl�my, s ktor�mi sa odteraz stretnete, nie s� n�hoda, tak�e bu�te, pros�m, du�evne pripraven�. T�m, �e vydr��te nejak� tr�penia, zbav�te sa v�etk�ho, �oho sa svetsk� �lovek vzda� nedok�e. Stretnete sa s mno��stvom �a�kost�. Probl�my vznikn� v rodine, v spolo�nosti a z in�ch zdrojov, alebo sa m��ete n�hle stretn�� s nejak�m ne��ast�m; m��e sa dokonca sta�, �e budete obvinen� z nie�oho, �o je v skuto�nosti chyba niekoho in�ho a podobne. Praktizuj�ci nemaj� ochorie�, n�hle v�ak m��u klesn�� pod v�nou chorobou. Choroba m��e by� tak� �a�k�, �e to a� nem��ete vydr�a�. Ani prehliadky v nemocnici nem��u stanovi� diagn�zu. Av�ak nesk�r, z nejak�ho nezn�meho d�vodu, choroba prejde bez ak�hoko�vek lie�enia. V skuto�nosti sa t�mto sp�sobom splatil dlh, ktor� ste mali. Mo�no jedn�ho d�a strat� v� man�el �i man��elka �plne bez pr��iny nervy a za�ne sa s vami h�da�. Dokonca aj bez�v�znamn� udalosti m��u vies� k ve�k�m sporom. Nesk�r sa partner bude c�ti� ve�mi zm�ten� zo straty sebaovl�dania. Ako praktizuj�cemu by v�m malo by� jasn�, pre�o sa tak�to udalos� stala. Je to preto, �e t� �vec� pri�la a po�adovala od v�s, aby ste splatili svoju karmu. V takom okamihu sa mus�te ovl�da� a str�i� si svoj xinxing, aby ste to vyrie�ili. V�te si partnera a bu�te mu v�a�n� za to, �e v�m pomohol splati� va�u karmu.

Ak dlho sed�te v medit�cii, za�n� v�s bolie� nohy a niekedy je boles� neznesite�n�. �udia s tret�m okom na vysokej �rovni m��u vidie� nasleduj�ce: ke� m� �lovek ve�k� bolesti, odpad�va a odstra�uje sa tam ve�k� kus �iernej l�tky vo vn�tri aj zvonka tela praktizuj�ceho. Boles� pre��van� pri seden� v medit�cii sa pravidelne opakuje a je mu��iv�. Niektor� to ch�pu a s� odhodlan� nevystrie� svoje nohy. A tak bude �ierna l�tka odstr�nen� a premenen� na bielu l�tku a t� sa potom premen� na gong. Praktizuj�ci nem��u splati� v�etku svoju karmu sede�n�m v medit�cii a praktizovan�m cvi�en�. Potrebuj� si aj zlep�i� svoj xinxing a kvalitu osvietenia a za�i� nejak� utrpenia. D�le�it� je to, �e sme s�citn�. S�cit sa v na�om Falun Gongu objav� ve�mi skoro. Mnoh� �udia po�as sedenia v medit�cii zistia, �e im za�n� bez akejko�vek pr��iny pada� slzy. Nech myslia na �oko�vek, c�tia z�rmutok. Nech sa pozr� na kohoko�vek, vidia utrpenie. V skuto�nosti sa tu objavilo srdce ve�k�ho s�citu. Va�a povaha, va�e prav� ja, sa za��na sp�ja� s povahou vesm�ru: Zhen-Shan-Ren. Ke� sa objav� va�a s�citn� povaha, budete robi� veci s ve�kou l�skavos�ou. Od h�bky v�ho srdca a� po v� zov��aj�ok bude ka�d� vidie�, �e ste ve�mi l�skav�. Odvtedy s vami u� nikto nebude zle zaobch�dza�. Ak sa k v�m aj niekto spr�va zle, v�aka v�mu srdcu ve�k�ho s�citu mu to nebudete odpl�ca� rovnak�m sp�so�bom. Je to druh sily, ktor� v�s odli�uje od svetsk�ch �ud�.

Ke� sa stretnete s tr�pen�m, tento ve�k� s�cit v�m ho pom��e pre�kona�. Z�rove� sa moje Tel� Z�kona bud� o v�s stara� a chr�ni� v� �ivot, vy sami v�ak mus�te prejs� tr�pen�m. Napr�klad ke� som predn᭚al v meste Taiyuan, na moju hodinu pri�iel jeden star�� p�r. Pon�h�ali sa, ke� prech�dzali cez ulicu. Ke� boli v strede vozovky, r�chlo pri�ch�dzaj�ce auto v okamihu zrazilo star�iu pani na zem a �ahalo ju so sebou viac ako desa� metrov. Pani nakoniec spadla do stredu ulice. Auto pre�lo �al��ch dvadsa� metrov, k�m zastavilo. Vodi� vyst�pil z auta a za�al nad�va�, spolucestuj�ci tie� vyslovili nejak� negat�vne pozn�mky. Star� pani nepovedala ni� a v tom momente si spomenula, �o som hovoril. Ke� vstala, povedala: �Ni� sa nestalo, som v poriadku.� Potom odi�la spolu s man�elom do predn�kovej s�ly. Keby bola v tom momente povedala: �Och, udrela som sa tu aj tu. Mus�te ma vzia� do nemocnice.� � veci by dopadli naozaj zle. Ona to v�ak nespravila. Star��ia pani mi povedala: �Majster, viem, o �o tam i�lo. Pom�halo mi to splati� moju karmu! Ve�k�m utrpen�m bol splaten� ve�k� kus karmy.� Vidno, �e mala ve�mi vysok� xinxing a dobr� kvalitu osvietenia. V ta�kom pokro�ilom veku a pri tak r�chlo id�com aute bola zrazen� na zem a �ahan� tak �aleko a napokon tvrdo spadla na zem � ona v�ak predsa vstala so spravodlivou mys�ou.

Niekedy pr�de tr�penie, ktor� vyzer� obrovsk� � tak� zdrvuj�ce, �e to vyzer�, akoby nebolo �iadnej cesty �niku. Mo�no sa budete tr�pi� dos� dn�. Zrazu sa z ni�oho ni� objav� cesti�ka a veci sa za�n� prudko obraca�. V skuto�nosti je to preto, �e ste si zlep�ili xinxing a probl�m sa prirodzen�m sp�sobom stratil.

Aby sa zlep�ila sf�ra mysle �loveka, mus� podst�pi� v�etky druhy sk��ok r�znym �utrpen�m�, ktor� pon�ka tento svet. Ak sa po�as tohto procesu v� xinxing naozaj zlep�il a upevnil, karma bude odstr�nen�; utrpenie prejde a v� gong narastie. Ak po�as xinxingovej sk��ky neus�pejete, neustr�ite si svoj xinxing a spr�vate sa nevhodne, nenechajte sa odradi�. Akt�vne si z toho vezmite ponau�enie, n�jdite, kde ste spravili chybu a pracujte na pribli�ovan� sa k Zhen-Shan-Ren. Nasleduj�ci probl�m, ktor� prever� v� xinxing, m��e pr�s� kr�tko potom. Ako sa va�a sila gongu vyvinie, sk��ka v podobe nasleduj�ceho tr�penia m��e pr�s� e�te silnej�ie a n�hlej�ie. S ka�d�m prekonan�m probl�mom sa va�a sila gongu o k�sok zv��i. Ak nie ste schopn� probl�m prekona�, v�voj v�ho gongu sa zastav�. Mal� sk��ky ved� k mal�m zlep�eniam, ve�k� sk��ky ved� k ve�k�m zlep�eniam. D�fam, �e ka�d� praktizuj�ci je pripraven� zn�a� ve�k� utrpenie a m� odhodlanie a pevn� v��u ochotne prija� �trapy. Skuto�n� gong nez�skate bez vynalo�enia �silia. Neexistuje �iaden princ�p, ktor� by v�m umo�nil z�ska� gong pohodlne bez ak�hoko�vek utrpenia alebo vynalo�enia �silia. Ak sa v� xinxing d�kladne nezlep�� a st�le prechov�vate osobn� prip�tanosti, nikdy sa nestanete osvietenou bytos�ou!

7. D�monick� zasahovanie

D�monick� zasahovanie sa vz�ahuje na prejavy a �kazy, ktor� sa objavuj� po�as kultiva�n�ho procesu a ru�ivo zasahuj� do praktizova�nia. Ich cie�om je zabr�ni� praktizuj�cim v kultiv�cii k vysok�m �rov�niam. In�mi slovami, d�moni pr�du vybera� dlhy.

Ke� sa �lovek kultivuje k vysok�m �rovniam, probl�m d�monic�k�ho zasahovania sa ur�ite objav�. �lovek vo svojom �ivote i jeho predkovia nevyhnutne vykonali nejak� zl� skutky � toto sa naz�va karma. Dobr� �i nedobr� vroden� vlastnosti u �loveka ur�uj� mno�stvo karmy, ktor� si so sebou nos�. Dokonca i ve�mi dobr� �lovek nem��e nema� karmu. Nem��ete to c�ti�, preto�e nepraktizujete kultiv�ciu. Ak cvi��te iba kv�li lie�eniu a zlep�eniu zdravia, d�moni sa stara� nebud�. Ale len �o za�nete kultiv�ciu k vysok�m �rovniam, bud� v�s ob�a�ova� neust�le. M��u v�s vyru�ova� r�znymi sp�sobmi, cie�om ktor�ch je zabr�ni� v�m v kultiv�cii k vysok�m �rovniam a dosiahnu�, aby ste v kultiv�cii neuspeli. D�moni sa prejavuj� rozli�n�mi sp�sobmi. Niektor� sa prejavuj� vo forme udalost� denn�ho �ivota, in� v�s vyru�uj� vo forme javov z in�ch dimenzi�. V�dy, ke� si sadnete, rozkazuj� veciam vyru�ova� v�s, aby ste nemohli dosiahnu� pokoj a nemohli sa tak kulti�vova� k vysok�m �rovniam. Niekedy si sadnete meditova� a zrazu za�nete by� ospal�, alebo sa v�m v hlave roja v�emo�n� my��lienky, a preto nie ste schopn� vst�pi� do kultiva�n�ho stavu. Inokedy, v tom momente, ako za�nete cvi�i�, sa va�e doteraz tich� prostredie zrazu zapln� hlukom krokov, b�chania dver�, tr�benia �ut, zvonenia telef�nov a r�znymi in�mi formami ru�enia, ktor� v�m nedovolia upokoji� sa.

�al�� druh d�mona je �iadostivos�. Po�as medit�cie alebo v snoch sa m��e pred praktizuj�cim objavi� kr�sna �ena alebo pekn� mu�. T�to osoba v�s bude l�ka� a zv�dza�, robi� vyz�vav� pohyby a vyvol�va� va�u prip�tanos� k sexu�lnej �iadostivosti. Ak to nem��ete prekona� po prv�kr�t, bude sa to postupne zosil�ova� a zv�dza� v�s, a� k�m ne�opust�te my�lienku na kultiv�ciu k vysokej �rovni. Je to �a�k� sk��ka a dos� praktizuj�cich kv�li tomu zlyhalo. D�fam, �e ste na to du�evne pripraven�. Ak si niekto dostato�ne nechr�nil svoj xinxing a raz neuspel, mal by sa z toho naozaj pou�i�. Pr�de to op� a bude v�s to ru�i� ve�a�kr�t, a� k�m si naozaj udr��te svoj xinxing a �plne sa vzd�te tejto pri�p�tanosti. Toto je ve�k� sk��ka, ktor� mus�te prekona�. Inak nem��ete dosiahnu� Tao a �spe�ne dokon�i� kultiv�ciu.

�al�� druh d�mona sa prejavuje po�as praktizovania alebo v snoch. M��ete zrazu vidie� nejak� hr�zostra�n� tv�re, ktor� s� �kared� a ve�mi zrete�n�, alebo postavy, ktor� dr�ia no�e a chc� v�s zabi�. Ale dok�u len stra�i� �ud�. Keby mali naozaj bodn��, nedok�zali by sa v�s dotkn��, ke�e Majster u� zvonka tela praktizuj�ceho umiestnil ochrann� �t�t, aby ostal nezranen�. Sna�ia sa v�s zastra�i�, aby ste prestali praktizova�. Objavuj� sa iba na jednej �rovni, v jednom �aso�vom obdob�, a ve�mi r�chlo od�du � o nieko�ko dn�, o t��de� alebo o nieko�ko t��d�ov. V�etko z�vis� od toho, ak� vysok� je v� xinxing a ako t�to z�le�itos� rie�ite.

8. Vroden� vlastnosti a kvalita osvietenia

Pod vroden�mi vlastnos�ami sa rozumie biela l�tka, ktor� si �lovek so sebou prinesie pri naroden�. Je to pr�ve de � skuto�n� l�tka. ��m viac si tejto l�tky prinesiete, t�m lep�ie s� va�e vroden� vlastnosti. �udia s dobr�mi vroden�mi vlastnos�ami sa �ah�ie vr�tia k pravde a stan� sa osvieten�mi, preto�e nemaj� �iadne prek�ky vo svojom myslen�. Len �o po�uj� o vyu�ovan� qigongu alebo o veciach, ktor� sa t�kaj� kultiv�cie, hne� ich to zauj�ma a s� ochotn� sa u�i�. Dok�u sa spoji� s vesm��rom. Je to presne tak, ako povedal Lao Zi: �Ke� m�dry �lovek po�uje Tao, bude ho usilovne praktizova�. Ke� priemern� �lovek po�uje Tao, bude ho praktizova� sem-tam. Ke� hl�py �lovek po�uje Tao, bude sa na �om hlasno smia�. Ak sa hlasno nesmeje, nie je to Tao.� T�, ktor� sa dok�u �ahko vr�ti� k svojmu skuto�n�mu ja a sta� sa osvieten�mi, s� m�dri �udia. Naopak, u �loveka s mno�stvom �iernej l�tky a s hor��mi vroden�mi vlastnos�ami je zvonka tela vytvoren� bari�ra, ktor� mu znemo��uje prija� dobr� veci. Ak sa stretne s dobr�mi vecami, �ierna l�tka sp�sob�, �e im nebude veri�. Toto je �loha, ktor� hr� karma.

Diskusia o vroden�ch vlastnostiach mus� zah��a� aj ot�zku kvality osvietenia. Ke� hovor�me o �osvieten�, niektor� si myslia, �e by� osvieten� znamen� by� �ikovn�. ��ikovn�� alebo �bystr�� lovek, o ktorom hovoria svetsk� �udia, je v skuto�nosti ve�mi �aleko od kultiv�cie, o ktorej hovor�me my. Pre t�chto ��ikovn�ch� �ud� v��inou nie je �ahk� dosiahnu� osvietenie. Zauj�maj� sa iba o praktick�, materi�lny svet, tak aby ich nikto nemohol vyu�i� a aby sa vyhli vzd�vaniu sa ak�hoko�vek prospechu. Obzvl᚝ niektor� jednotlivci, ktor� sa pova�uj� za dobre informovan�ch, vzdelan�ch a �ikovn�ch, si myslia, �e praktizo�vanie kultiv�cie patr� do rozpr�vok. Je pre nich nepredstavite�n� prakti�zova� cvi�enia a kultivova� xinxing. Praktizu�j�cich pova�uj� za hl�pych a pover�iv�ch. To, �o my naz�vame osvieten�m, neznamen� by� �ikovn�, ale vr�ti� �udsk� povahu k jej pravej povahe, by� dobr�m �lovekom a prisp�sobi� sa vlastnostiam vesm�ru. Vroden� vlastnosti ur�uj� kvalitu osvietenia. Ak s� niekoho vroden� vlastnosti dobr�, jeho kvalita osvietenia m� tie� sklon by� dobr�. Vroden� vlastnosti ur�uj� kvalitu osvietenia, ale kvalita osvietenia nie je �plne ur�en� vroden�mi vlastnos�ami. Akoko�vek dobr� s� va�e vroden� vlastnosti, je neprija�te�n�, ak je va�e pochopenie alebo porozumenie nedostato�n�. U nie�koho nie s� vroden� vlastnosti tak� dobr�, m� v�ak v�born� kvalitu osvietenia, a tak sa m��e kultivova� na vysok� �rove�. Ke�e my po�n�kame sp�su v�etk�m vn�maj�cim bytostiam, pozer�me sa na kvalitu osvietenia, nie na vroden� vlastnosti. Hoci m�te ve�a nedobr�ch vec�, pokia� ste odhodlan� kultivova� sa na vy��iu �rove�, tento v� �mysel je spravodliv�. S touto my�lienkou mus�te zanecha� iba o trochu viac ako druh� a napokon dosiahnete osvietenie.

Tel� praktizuj�cich u� boli o�isten�. Po vyvinut� gongu u� telo ne�ochorie, preto�e pr�tomnos� tejto vysokoenergetickej l�tky v tele u� �alej nedovo�uje pr�tomnos� �iernej l�tky. No niektor� �udia tomu jed�noducho nem��u uveri�, st�le si myslia, �e s� chor� a s�a�uj� sa: �Pre�o mi je tak nepr�jemne?� Hovor�me, �e to, �o ste z�skali, je gong. Ke�e ste z�skali tak� dobr� vec, ako sa m��ete c�ti� pohodlne? V kultiv�cii sa �lovek mus� niektor�ch vec� vzda� v�menou. V skuto�nosti v�etky tieto nepohodlia s� na povrchu a na va�e telo nemaj� v�bec �iaden dopad. Vyzeraj� ako choroby, ale choroby to v�bec nie s�. V�etko z�vis� od toho, �i si to dok�ete uvedomi�. Praktizuj�ci musia by� schopn� nielen znies� najhor�ie z utrpen�, ale musia ma� aj dobr� kvalitu osvietenia. Niektor� �udia sa stretli s �a�kos�ami a ani sa to nepok�sili pochopi�. Ja u��m na vysok�ch �rovniach a ukazujem im, ako sa mera� vy��mi nor�mami, ale oni sa st�le e�te pova�uj� za svetsk�ch �ud�. Nem��u sa ani prim� k tomu, aby praktizovali kultiv�ciu ako opravdiv� praktizuj�ci a nem��u ani uveri�, �e bud� na vysokej �rovni.

Osvietenie, o ktorom sa diskutuje na vysok�ch �rovniach, znamen� dosiahnutie osvietenia a rozde�uje sa na n�hle osvietenie a postupn� osvietenie. N�hle osvietenie zna��, �e cel� kultiva�n� prax prebieha v zamknutom stave. Ke� ste ukon�ili cel� kultiva�n� proces a v� xin�xing sa zlep�il, v poslednom momente sa v�etky nadprirodzen� schop�nosti naraz uvo�nia, tretie oko sa okam�ite otvor� na najvy��ej �rovni a va�a myse� bude schopn� komunikova� s bytos�ami vysok�ch �rovn� v in�ch dimenzi�ch. Budete okam�ite schopn� vidie� skuto�nos� cel�ho vesm�ru, jeho r�zne dimenzie a zjednoten� raje a budete schopn� sa s nimi spoji�. Taktie� budete schopn� pou�i� svoje ve�k� nadprirodzen� sily. N�hle osvietenie je naj�a��ia cesta. V hist�rii boli za u�en�kov vy�beran� iba �ud� s v�born�mi vroden�mi vlastnos�ami a bolo to odo�vzd�van� s�kromne a jednotlivo. Pre priemern�ch �ud� by to bolo neznesite�n�! Cesta, ktorou som i�iel ja, bola cestou n�hleho osvietenia.

Veci, ktor� v�m odovzd�vam ja, patria k ceste postupn�ho osviete�nia. Po�as procesu kultiv�cie vznikn� nadprirodzen� schopnosti, ke� pr�de ich �as. Nie je v�ak ist�, �e vzniknut� nadprirodzen� schopnos� budete m�c� pou�i�. Ak v� xinxing nedosiahol ur�it� �rove� a nedo�k�ete sa n�le�ite spr�va�, �ahko sa dopust�te nespr�vnych skutkov. Do�asne preto tieto schopnosti nem��ete pou�i�, no sk�r �i nesk�r v�m bud� k dispoz�cii. Pomocou kultiva�nej praxe si budete postupne zvy��ova� svoju �rove� a ch�pa� pravdu vesm�ru. Rovnako ako pri n�hlom osvieten� napokon dosiahnete dov��enie. Cesta postupn�ho osvietenia je trochu �ah�ia a nem� rizik�. �a��ie je na tom to, �e m��ete vidie� cel� kultiva�n� proces, tak�e mus�te na seba kl�s� e�te pr�snej�ie po�ia�davky.

9. Jasn� a �ist� myse�

Niektor� �udia po�as cvi�enia nem��u vst�pi� do stavu pokoja, a tak h�adaj� met�du, ako to dosiahnu�. Niektor� sa ma p�tali: �Majster, pre�o nem��em by� pokojn� po�as praktizovania? M��ete ma nau�i� nejak� met�du alebo techniku, aby som sa pri seden� v medit�cii upokojil?� No iste, ako sa m��ete upokoji�?! Keby v�s pri�lo u�i� cestu samotn� bo�stvo, nebudete schopn� upokoji� sa. Pre�o? D�vodom je, �e va�a vlastn� myse� nie je jasn� a �ist�. Preto�e �ijete uprostred tejto spolo�nosti, tak� veci ako r�zne city a t��by, osobn� z�ujmy a va�e vlastn� z�le�itosti alebo dokonca i z�le�itosti va�ej rodiny a priate�ov zabrali pr�li� ve�k� �as� va�ej mysle a zaberaj� v nej popredn� miesto. Ako sa m��ete sta� pokojn�m, ke� sed�te v medit�cii? Ak nie�o z�merne potla��te, okam�ite sa to vr�ti sp�.

Budhistick� kultiv�cia hovor� o prik�zan�, sam�dhi a m�drosti. Pri�k�zanie znamen� vzda� sa vec�, ku ktor�m ste prip�tan�. Niektor� budhisti pou��vaj� sp�sob odriekania mena Budhu � vy�aduje to s�streden� odriekanie, aby sa dosiahol stav �jedna my�lienka nahrad� tis�ce in�ch�. Nie je to v�ak nejak� met�da, ale druh schopnosti. Ak tomu never�te, sk�ste odrieka�. Zaru�ujem v�m, �e zatia� �o �stami odriekate meno Budhu, vo va�ej mysli sa bud� vyn�ra� in� veci. Kedysi tibetsk� tantrizmus najprv u�il ako odrieka� meno Budhu; ka�d� de� po�as jedn�ho t��d�a sa po�adovalo odrieka� meno Budhu st�tis�cekr�t. Odriekali, a� k�m z toho nemali z�vrat a v ich mysli neostalo nakoniec ni�. T�to jedna my�lienka nahradila v�etky ostatn�. Je to druh schop�nosti, ktor� mo�no nie ste schopn� dosiahnu�. Niektor� in� met�dy praktizovania v�s u�ia s�stredi� my�lienky na dantian, po��tanie, up�na�nie zraku na predmety at�. V skuto�nosti v�m �iadna z t�chto met�d neumo�n� vst�pi� do �pln�ho pokoja. Praktizuj�ci mus� ma� jasn� a �ist� myse�, vzda� sa starosti o osobn� z�ujmy a chamtivosti.

V skuto�nosti schopnos� vst�pi� do nehybnosti a pokoja je odrazom va�ich schopnost� a �rovne. Ke� m��ete vst�pi� do stavu pokoja v tom okamihu, ako si sadnete, je to zn�mkou vysokej �rovne. Je v poriadku, ak sa zatia� nedok�ete upokoji�. M��ete to pomaly dosiahnu� po�as kultiv�cie. Xinxing sa zvy�uje postupne a rovnako tak gong. Ak nebe�riete z�ahka vlastn� osobn� z�ujmy a t��by, gong sa nikdy nevyvinie.

Praktizuj�ci by sa mali v�dy dr�a� vy��ch noriem. Praktizuj�ci s� neust�le vyru�ovan� v�emo�n�mi zlo�it�mi spolo�ensk�mi javmi, mno�stvom vulg�rnych a nezdrav�ch vec�, r�znymi em�ciami a t��bami. Veci, ktor� propaguj� v telev�zii, vo filmoch a v literat�re v�s u�ia sta� sa silnej��m a praktickej��m medzi svetsk�mi �u�mi. Ak sa nad to nedok�ete povznies�, e�te viac sa vzdialite xinxingu a du�ev�n�mu stavu praktizuj�ceho a z�skate menej gongu. Praktizuj�ci by sa tak�mito vulg�rnymi a nezdrav�mi z�le�itos�ami mali zaobera� m�lo alebo v�bec nie. Mali by dosiahnu� stav �pozer�, ale nevid�; na��va�, ale nepo�uje�� a by� nepohnut� �u�mi a vecami. �asto hovor�m, �e mysle svetsk�ch �ud� mnou nem��u pohn��. Nebudem ��astn�, ke� ma niekto chv�li, nehnev�m sa, ke� ma niekto ur�a. Nez�le�� na tom, ak� v�ne s� xinxingov� ru�iv� zasahovania medzi svetsk�mi �u�mi, na m�a to nem� �iaden vplyv. Praktizuj�ci by mal bra� ve�mi z�ahka v�e�tok osobn� zisk a nestara� sa o�. Iba vtedy bude v� z�mer sta� sa osvieten�m pova�ovan� za zrel�. Ak m��ete existova� bez silnej prip�tanosti k usilovaniu sa o sl�vu a osobn� zisk a budete ich pova�o�va� za nie�o bezv�znamn�, nebudete sklaman�, ani sa nebudete hneva� a va�e srdce v�dy zostane pokojn�. Ak ste schopn� opusti� v�etko, va�a myse� sa prirodzene stane jasnou a �istou.

U�il som v�s Ve�k� Z�kon (Dafa) a v�etk�ch p� cvi�en�. Upravil som va�e tel�, vlo�il som do va�ich tiel Falun a energetick� mechanizmy a moje Tel� Z�kona v�s ochra�uj�. Dal som v�m v�etko, �o som v�m mal da�. Po�as semin�ra v�etko z�le�� na mne. Odteraz v�etko z�le�� na v�s. �Majster v�s prevedie cez dvere, av�ak pokra�ovanie v kultiv�cii z�vis� na v�s.� Pokia� budete d�kladne �tudova� Ve�k� Z�kon, pozorne ho pre��va� a rozumie� mu, v ka�dom okamihu si chr�ni� svoj xinxing, usilovne sa kultivova�, vydr��te najhor�ie zo v�etk�ch utrpen� a znesiete naj�a��ie zo v�etk�ch �a�kost�, mysl�m si, �e vo va�ej kultiv�cii ur�ite uspejete.

Cesta kultivovania gongu je v srdci �loveka

Lo� na plavbu bezhrani�n�m Dafa poh��aj� tr�penia

Kapitola IV

�

Ve�k� Cesta k Dov��eniu Falun Dafa

Pohyby s� doplnkov�mi prostriedkami k dosiahnutiu dov��enia

Li� Hongzhi

13. november 1996

1. Vlastnosti Falun Dafa

Falun Budhov Fa je ve�k� kultiva�n� cesta vysokej �rovne budhov�skej �koly, v ktorej z�kladom kultiva�nej praxe je prisp�sobenie sa naj�vy��ej povahe vesm�ru, Zhen-Shan-Ren. Jej kultiv�cia je veden� touto najvy��ou povahou a je zalo�en� na princ�poch v�voja vesm�ru. To, �o kultivujeme, je teda Ve�k� Fa alebo Ve�k� Tao.

Falun Budhov Fa mieri priamo na srdce �loveka a jasne hovor�, �e kultiv�cia xinxingu je k��om k zvy�ovaniu gongu. �rove� gongu �lo�veka je tak� vysok� ako �rove� jeho xinxingu a toto je absol�tna pravda vesm�ru. Xinxing zah��a premenu cnosti (de, biela l�tka) a karmy (�ierna l�tka), opustenie r�znych �udsk�ch t��ob a prip�tanost� a schop�nos� vydr�a� najv��ie zo v�etk�ch �a�kost�. Tie� zah��a mnoho druhov vec�, ktor� mus� �lovek kultivova�, aby si zv��il svoju �rove�.

Falun Budhov Fa tie� zah��a kultiv�ciu tela, ktor� je dosiahnut� vykon�van�m cvi�ebn�ch pohybov Ve�kej cesty k Dov��eniu � praxe vysokej �rovne budhovskej �koly. Jeden cie� cvi�en� je posilni� nadpri�rodzen� schopnosti a energetick� mechanizmy praktizuj�ceho, pri�om sa pou��va jeho mocn� sila gongu, ��m sa dosiahne �Fa kultivuje prakti�zuj�ceho�. �al��m cie�om je vyvinutie mnoh�ch �iv�ch bytost� v tele praktizuj�ceho. V kultiva�nej praxi vysokej �rovne bude zroden� Nesmrte�n� die�a, naz�van� aj Telo Budhu a bude vyvinut�ch mnoho schopnost�. Cvi�ebn� pohyby s� nevyhnutn� pre premenu a kultiv�ciu t�chto vec�. Cvi�enia s� s��as�ou harmoniz�cie a zdokona�ovania v na�om Dafa. Dafa je teda �pln�m kultiva�n�m syst�mom mysle a tela. Je tie� naz�van� �Ve�kou cestou k Dov��eniu�. Tento Dafa teda vy�a�duje kultiv�ciu aj cvi�enia, pri�om kultiv�cia m� prednos� pred cvi�e�niami. Gong �loveka nevzrastie, ak rob� iba cvi�enia a nekultivuje svoj xinxing. �lovek, ktor� iba kultivuje svoj xinxing a nerob� cvi�enia Ve��kej cesty k Dov��eniu, zist�, �e rast jeho sily gongu je brzden� a jeho benti sa nemen�.

S� �udia s predur�en�mi vz�ahmi a �udia, ktor� praktizovali kultiv�ciu po mnoho rokov, ale neboli si schopn� zv��i� svoj gong. Aby viacer� z nich z�skali Fa a mohli praktizova� kultiv�ciu od za�iatku na vysokej �rovni a aby si r�chlo zvy�ovali svoj gong a t�m priamo dosiahli Dov��enie, odovzdal som verejnosti tento Dafa na kultivovanie budhov�stva, ktor� som kultivoval ja a osvietil sa k nemu v d�vnej minulosti. T�to kultiva�n� cesta priv�dza �loveka k harm�nii a m�drosti. Pohyby s� jednoduch�, preto�e Ve�k� cesta je nesmierne jednoduch� a �ahk�.

Falun je �stredn�m prvkom v kultiva�nej praxi Falun Budhovho Fa. Falun je inteligentn�, ot��aj�ca sa bytos�, zlo�en� z l�tky s vysokou energiou. Falun, ktor� vlo��m do spodnej �asti brucha praktizuj�ceho, sa neust�le ot��a, dvadsa��tyri hod�n denne. (Opravdiv� praktizuj�ci m��u z�ska� Falun ��tan�m mojich kn�h, pozeran�m mojich predn�ok na videokazet�ch, po��van�m mojich predn�ok na audiokazet�ch alebo �tudovan�m spolu s u�en�kmi Dafa.) Falun pom�ha praktizuj�cim kulti�vova� sa automaticky. To znamen�, �e Falun kultivuje praktizuj�cich neust�le, dokonca aj ke� st�le nevykon�vaj� cvi�enia. Zo v�etk�ch kultiva�n�ch ciest predstaven�ch v dne�nom svete je t�to jedin�, ktor� dosiahla �Fa kultivuje praktizuj�ceho�.

Ot��aj�ci sa Falun m� t� ist� povahu ako vesm�r a je jeho zmen�eni�nou. Koleso Dharmy z budhovskej �koly, Yin-yang �koly Tao a v�etko v Desa�smernom svete[42] je odzrkadlen� vo Falune. Ke� sa Falun ot��a dovn�tra (v smere hodinov�ch ru�i�iek), pon�ka sp�su praktizuj�cemu, preto�e prij�ma obrovsk� mno�stvo energie z vesm�ru a premie�a ju na gong. Ke� sa Falun ot��a von (proti smeru hodinov�ch ru�i�iek), pon�ka sp�su in�m, preto�e uvo��uje energiu, ktor� m��e spasi� ka�d� bytos� a napravi� ka�d� nespr�vny stav; �u�om v bl�zkosti praktizuj��ceho prospieva.

Falun Dafa umo��uje praktizuj�cim prisp�sobi� sa najvy��ej povahe vesm�ru, Zhen-Shan-Ren. Od z�kladu sa odli�uje od v�etk�ch in�ch prakt�k a m� osem hlavn�ch charakteristick�ch vlastnost�.

(1) Kultiv�cia Faluna, nie kultiv�cia danu alebo vytv�ranie danu

Falun m� t� ist� povahu ako vesm�r a je inteligentnou, ot��aj�cou sa bytos�ou vytvorenou z vysokoenergetickej l�tky. Falun sa neust�le ot��a v priestore spodnej �asti brucha praktizuj�ceho a neust�le zbiera energiu z vesm�ru, pretv�ra ju a men� na gong. Tak�e praktizovanie kultiv�cie vo Falun Dafa m��e r�chlo zv��i� gong praktizuj�cich a do�voli� im dosiahnutie stavu Odomknutia gongu (kaigong) neobvykle r�chlo. Dokonca aj �udia, ktor� sa kultivovali viac ako tis�c rokov, chc� z�ska� tento Falun, ale nem��u. V s��asnosti v�etky met�dy popul�rne v na�ej spolo�nosti kultivuj� dan a vytv�raj� dan. Naz�vaj� sa qigong cestou danu. Je ve�mi �a�k� pre praktizuj�cich qigongu cestou danu dosiahnu� Odomknutie gongu a Osvietenie v tomto �ivote.

(2) Falun kultivuje praktizuj�ceho dokonca aj vtedy, ke� nevykon�va cvi�enia

Preto�e praktizuj�ci musia pracova�, �tudova�, jes� a spa� ka�d� de�, nem��u robi� cvi�enia dvadsa��tyri hod�n denne. Falun sa v�ak ot��a neust�le, ��m pom�ha praktizuj�cim dosiahnu� ��inok robenia cvi�en� dvadsa��tyri hod�n denne. Tak�e i ke� praktizuj�ci nem��u robi� cvi�enia neust�le, Falun bez prest�vky praktizuj�cich st�le kulti�vuje. V skratke, Fa kultivuje praktizuj�ceho, hoci pr�ve nerob� cvi�enia.

Nikde v dne�nom svete, �iadna zo zverejnen�ch met�d nevyrie�ila probl�m n�jdenia si �asu pre pr�cu aj pre cvi�enia. Iba Falun Dafa vy�rie�il tento probl�m. Falun Dafa je jedinou kultiva�nou cestou, ktor� dosiahla �Fa kultivuje praktizuj�ceho�.

(3) Kultivovanie hlavn�ho vedomia, tak�e praktizuj�ci z�ska gong

Falun Dafa kultivuje hlavn� vedomie �loveka. Praktizuj�ci musia vedome kultivova� svoje srdcia, opusti� v�etky svoje prip�tanosti a zlep�i� si svoj xinxing. Nemo�no by� v tranze alebo strati� kontrolu nad sebou pri praktizovan� Ve�kej cesty k dov��eniu. Va�e hlavn� vedomie by v�s malo vies� po cel� �as vykon�vania cvi�enia. Gong kultivovan� t�mto sp�sobom bude r�s� na va�om vlastnom tele a vy sami z�skate gong, ktor� si budete m�c� vzia� so sebou. Preto je Falun Dafa tak� vz�cny � vy sami z�skate gong.

Po tis�cky rokov v�etky in� met�dy, roz��ren� medzi svetsk�mi �u�mi, kultivovali pomocn� vedomie; �udsk� telo a hlavn� vedomie praktizuj�ceho sl��ili iba ako nosite�. Ke� praktizuj�ci dosiahol Dov��enie, jeho pomocn� vedomie vyst�pilo a vzalo si so sebou gong. Potom teda ni� neostalo pre hlavn� vedomie praktizuj�ceho a jeho benti, ��m celo�ivotn� �silie o kultiv�ciu vy�lo navnivo�. Samozrejme, ke� praktizuj�ci kultivuje svoje hlavn� vedomie, jeho pomocn� vedo�mie tie� z�ska nejak� gong a prirodzene sa zlep�uje spolu s hlavn�m vedom�m.

(4) Kultivovanie mysle aj tela

�Kultiv�cia mysle� vo Falun Dafa sa t�ka kultiv�cie xinxingu. Kul�tiv�cia xinxingu m� prednos�, lebo je pova�ovan� za k�� k zvy�ovaniu gongu. In�mi slovami: gong, ktor� ur�uje �rove� �loveka, nie je z�s�kan� praktizovan�m cvi�en�, ale kultiv�ciou xinxingu. �rove� gongu �loveka je tak� vysok� ako jeho �rove� xinxingu. Prvok xinxingu vo Falun Dafa zah��a omnoho �ir�� rozsah vec� ako iba cnos�; zah��a mnoho druhov vec� vr�tane cnosti.

�Kultiv�cia tela� vo Falun Dafa sa vz�ahuje na dosiahnutie dlhove�kosti. Pomocou vykon�vania cvi�en� benti podstupuje premenu a je za�chovan�. Hlavn� vedomie �loveka a jeho �udsk� telo sa spoja do jedn�ho, tak�e Dov��enie dosiahnu ako celok. Kultiv�cia tela od z�kladu men� molekulov� zlo�enie �udsk�ho tela. Nahraden�m prvkov buniek vysokoenergetickou l�tkou je �udsk� telo premenen� na telo vytvoren� z l�tky z in�ch dimenzi�. Vo v�sledku �lovek ostane nav�dy mlad�. Tieto veci vyrie�ime od z�kladu. Falun Dafa je teda opravdivou kultiva�nou praxou mysle aj tela.

(5) P� cvi�en�, ktor� s� jednoduch� a �ahko nau�ite�n�

Ve�k� cesta je v�dy nesmierne jednoduch� a �ahk�. Vo v�eobecnosti m� Falun Dafa mal� mno�stvo cvi�ebn�ch pohybov, hoci veci, ktor� vyv�ja, s� po�etn� a v�ezah��aj�ce. Pohyby riadia ka�d� str�nku tela a mnoho vec�, ktor� sa vyvin�. V�etk�ch p� cvi�en� sa vyu�uje prakti�zuj�cim �plne. Hne� od za�iatku bud� v tele praktizuj�ceho otvoren� oblasti, kde je energia zablokovan� a ve�k� mno�stvo energie bude pri�j�man� z vesm�ru. Vo ve�mi kr�tkom �asovom obdob� cvi�enia vypudia neu�ito�n� l�tky z tela praktizuj�ceho a o�istia ho. Cvi�enia tie� pom�haj� praktizuj�cim zvy�ova� ich �rove�, zosil�ova� ich nebesk� sily a dosiahnu� stav �isto-bieleho tela. T�chto p� cvi�en� je �aleko nad obvykl�mi cvi�eniami, ktor� otv�raj� meridi�ny alebo ve�k� a mal� nebesk� okruh. Falun Dafa poskytuje praktizuj�cim najv�hodnej�iu a najefekt�vnej�iu kultiva�n� cestu a je z�rove� najlep�ou a najcen�nej�ou cestou.

(6) Nepou��vanie �innost� mysle, neodbo�ovanie a prudk� zvy�ovanie gongu

Kultiva�n� prax Falun Dafa nepou��va z�mer mysle, nie je tu kon�centr�cia a nie je ani veden� �innos�ou mysle. Preto je praktizovanie Falun Dafa �plne bezpe�n� a je zaru�en�, �e praktizuj�ci neodbo�ia. Falun chr�ni praktizuj�cich pred odbo�en�m pri kultiv�cii a chr�ni ich aj pred zasahovan�m �ud� s hor��m xinxingom. Navy�e Falun m��e auto�maticky napravi� ka�d� nespr�vny stav.

Praktizuj�ci za��naj� svoju kultiv�ciu na ve�mi vysokej �rovni. Pokia� dok�u znies� naj�a��ie zo v�etk�ch �a�kost�, vydr�a� to, �o je �a�k� vydr�a�, udr�iava� si xinxing a opravdivo praktizova� iba jednu kultiva�n� cestu, bud� schopn� dosiahnu� stav �tri kvetiny zoskupen� nad hlavou� po�as nieko�k�ch rokov. Toto je najvy��ia �rove�, ktor� �lovek m��e dosiahnu� v kultiv�cii v Z�kone trojit�ho sveta.

(7) Pri cvi�eniach netreba ma� starosti o miesto, �as alebo smer a tie� sa netreba stara� o ukon�enie cvi�enia

Falun je zmen�eninou vesm�ru. Vesm�r sa ot��a, v�etky galaxie v �om sa ot��aj� a Zem sa ot��a tie�. V�chod, z�pad, juh a sever teda nem��u by� rozli�ovan�. Praktizuj�ci vo Falun Dafa sa kultivuj� pod�a z�kladnej povahy vesm�ru a pod�a z�kona jeho v�voja. Tak�e bez oh�adu na to, ak�m smerom ste oto�en�, rob�te cvi�enia do v�etk�ch smerov. Ke�e Falun sa ot��a neust�le, nie je tu predstava �asu; prakti�zuj�ci m��u robi� cvi�enia v �ubovo�nom �ase. Falun sa ot��a ne�prestajne a praktizuj�ci nie s� schopn� zastavi� jeho ot��anie, tak�e tu nie je predstava ukon�enia cvi�enia. �lovek ukon�� svoje pohyby, ale cvi�enie sa nekon��.

(8) M�te ochranu mojich Tiel Z�kona, netreba sa ob�va� zasahovania vonkaj�ieho zla

Pre svetsk�ho �loveka je ve�mi nebezpe�n�, ak n�hle dostane veci vysokej �rovne, preto�e jeho �ivot bude okam�ite v nebezpe�enstve. Praktizuj�ci bud� ma� ochranu mojich Tiel Z�kona, ak prijm� moje u�enie Falun Dafa a opravdivo praktizuj� kultiv�ciu. Pokia� vytrv�te v praktizovan� kultiv�cie, moje Tel� Z�kona v�s bud� chr�ni�, a� k�m nedosiahnete Dov��enie. Pokia� sa v ur�itom momente rozhodnete ukon�i� kultiv�ciu, moje Tel� Z�kona v�s opustia.

D�vodom, pre�o sa mnoho �ud� neodv�i vyu�ova� princ�py vyso�k�ch �rovn�, je to, �e nie s� schopn� vzia� na seba t�to zodpovednos� a nebes� im to tie� nedovo�uj�. Falun Dafa je spravodliv� Fa. Jedna spra�vodliv� myse� m��e prem�c� v�etky zl�, pokia� si praktizuj�ci vo svojej kultiva�nej praxi udr�iava svoj xinxing, op��a svoje prip�tanosti a vzd� sa v�etk�ch nespr�vnych sn�h tak, ako to predpisuje Dafa. Ka�d� zl� d�mon sa v�s bude ob�va� a ten, kto sa nepodie�a na va�om pokroku, sa do v�s neodv�i zasahova�, alebo v�s vyru�ova�. U�enie Falun Dafa je teda �plne odli�n� od obvykl�ch kultiva�n�ch met�d alebo od te�ri� kultiv�cie danu v in�ch met�dach a �kol�ch kultiv�cie.

Praktizovanie kultiv�cie vo Falun Dafa sa sklad� z mnoh�ch �rovn� kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta, aj nad Z�konom trojit�ho sveta. Kultiva�n� prax hne� na po�iatku za��na na ve�mi vysokej �rovni. Falun Dafa poskytuje najvhodnej�iu kultiva�n� cestu pre svojich prakti�zuj�cich, ako aj pre t�ch, ktor� praktizovali kultiv�ciu po dlh� �as, a predsa sa im nepodarilo zv��i� si svoj gong. Ak sa sila gongu a xin�xing praktizuj�ceho dostan� na ur�it� �rove�, �lovek m��e z�ska� nezni�i�te�n� nedegeneruj�ce telo, e�te k�m je v �udskom svete. Prak�tizuj�ci m��e taktie� dosiahnu� Odomknutie gongu, Osvietenie a vzos�tup celej bytosti do vysok�ch �rovn�. �udia s vysok�mi cie�mi by mali �tudova� tento spravodliv� Fa, sna�i� sa dosiahnu� Spravodliv� dov��enie, zlep��i� si svoj xinxing a opusti� svoje prip�tanosti � iba potom bud� schopn� dosiahnu� Dov��enie.

2. Vyobrazenia a vysvetlenia cvi�ebn�ch pohybov

(1) Budha ukazuje tis�c r�k (Fo Zhan Qianshou Fa)[43]

Princ�p: Z�kladom cvi�enia �Budha ukazuje tis�c r�k� je roz�aho�vanie tela. Roz�ahovanie uvo��uje oblasti, v ktor�ch sa hromad� energia, mobilizuje energiu v tele a pod poko�kou, tak�e mocne pr�di a automaticky pohlcuje ve�k� mno�stvo energie z vesm�ru. Toto umo��uje v�etk�m meridi�nom v tele praktizuj�ceho, aby sa otvorili hne� na po�iatku. Ke� vykon�vate cvi�enie, budete ma� v tele zvl�tny pocit tepla a existencie siln�ho energetick�ho po�a. Je to sp�soben� roz�aho�van�m a otv�ran�m v�etk�ch meridi�nov v tele. �Budha ukazuje tis�c r�k� sa sklad� z �smich pohybov. Pohyby s� pomerne jednoduch�, predsa v�ak riadia mno�stvo vec�, ktor� s� rozv�jan� kultiva�nou met�dou ako celok. S��asne umo��uj� praktizuj�cim r�chlo vst�pi� do stavu, v ktorom s� obklopen� po�om energie. Praktizuj�ci by mali vykon�va� tieto pohyby ako z�kladn� cvi�enie. Obvykle sa robia prv�, preto�e s� jedn�m z posil�uj�cich prvkov kultiva�nej praxe.

Ver�e:[44]

Shenshen Heyi[45]

Dongjing Suiji[46]

Dingtian Duzun[47]

Qianshou Foli[48]

Pr�prava � Stojte prirodzene s nohami na ��rku pliec. Mierne ohnite kolen�. Udr�ujte kolen� a boky uvo�nen�. Uvo�nite cel� telo, ale nie pr�li�. Mierne vtiahnite spodn� �e�us�. Dotknite sa koncom jazyka pod�nebia, medzi horn�mi a spodn�mi zubami nechajte medzeru. Spojte pery. Jemne zavrite o�i. Udr�ujte pokojn� v�raz tv�re.

Spojte ruky (Liangshou Jieyin)[49]� Mierne zdvihnite obe ruky, dlane smeruj� nahor. Konce palcov sa vz�jomne mierne dot�kaj�. Ostatn� �tyri prsty ka�dej ruky sa dot�kaj� a prekr�vaj� nad sebou. Mu�i maj� navrchu �av� ruku, �eny prav�. Ruky vytv�raj� ov�lny tvar a dr�ia sa pri spodnej �asti brucha. Obe ruky sa dr�ia mierne vpredu a lakte s� mierne pokr�en�, tak�e podpazu�ia s� otvoren� (obr�zok 1-1).

Maitr�ja[50] na�ahuje svoj chrb�t (Mile Shenyao)[51] � Vych�dza sa z Jieyin,[52] obe ruky sa zdv�haj� nahor. Ke� sa ruky dostan� pred tv�r, odde�te ich a postupne ich ot��ajte dla�ami nahor. Ke� s� ruky nad hlavou, dlane smeruj� nahor. Prsty oboch r�k smeruj� proti sebe (obr�zok 1-2), pri�om vzdialenos� medzi nimi je asi 20 a� 25 cm. Zatla�te s��asne z�p�stia a hlavu nahor, nohy nadol a natiahnite cel� telo. Na�a�hujte 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Vr�te kolen� a boky do uvo�nenej poz�cie.

Tath�gata[53] vlieva energiu do temena hlavy (Rulai Guanding)[54] � Pokra�ujte v predch�dzaj�com pohybe (obr�zok 1-3), oto�te obe dlane smerom von pod uhlom 140�, aby sa vytvoril lievikovit� tvar. Narovn�vajte z�p�stia a pohybujte nimi nadol. Pri pohybe r�k nadol udr�ujte dlane smerom k hrudn�ku vo vzdialenosti nie viac ako 10 cm. Pokra��ujte v pohybe oboch r�k smerom k spodnej �asti brucha (obr�zok 1-4).

Stla�enie r�k pred hrudn�kom (Shuangshou Heshi)[55] � Pred spod�nou �as�ou brucha ruky oto�te chrbtami k sebe a bez zastavenia ich zdvihnite pred hrudn�k a spravte Heshi (obr�zok 1-5). Pri Heshi stla�te prsty a konce dlan� k sebe, pri�om v strede dlan� treba necha� pr�zdne miesto. Lakte dr�te hore, predlaktia vytv�raj� priamu l�niu. (Vo v�et�k�ch cvi�eniach udr�ujte ruky v polohe lotosovej dlane,[56] s v�nimkou Heshi a Jieyin).

Ruky ukazuj� na nebes� a zem (Zhangzhi Qiankun)[57] � Za�nite z Heshi, odde�te od seba ruky na 2 a� 3 cm (obr�zok 1-6) a oto�te ich opa�n�mi smermi. Mu�i ot��aj� �av� ruku (�eny prav�) smerom k hrudn�ku a prav� ruku dopredu, tak�e �av� ruka je navrchu a prav� naspodku. Obe ruky by mali vytv�ra� priamu l�niu s predlaktiami. Po�tom natiahnite �av� predlaktie �ikmo hore (obr�zok 1-7). Dla� smeruje nadol a je vo v��ke hlavy. Prav� ruku udr�ujte pred hru�ou, pri�om dla� smeruje nahor. Ke� �av� ruka dosiahne spr�vnu polohu, tla�te hlavu nahor, chodidl� nadol a natiahnite cel� telo, ako sa len d�. Nap�najte 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Vr�te �av� ruku pred hrudn�k a spravte Heshi (obr�zok 1-5). Potom oto�te obe ruky opa�n�mi smermi, tak�e prav� ruka je navrchu a �av� ruka naspodku (obr�zok 1-8). Na�ahujte prav� ruku a zopakujte predch�dzaj�ci pohyb �avej ruky (obr�zok 1-9). Po na�ahovan� uvo�nite cel� telo. Presu�te ruky pred hrudn�k do Heshi.

Zlat� opica rozpol�uje svoje telo (Jinhou Fenshen)[58] � Za�nite z poz�cie Heshi, natiahnite ruky von po stran�ch tela, ruky a plecia vy�tvoria priamu l�niu. Tla�te hlavu nahor, chodidl� nadol a napriamte ruky po oboch stran�ch. Na�ahujte von v �tyroch smeroch silou cel�ho tela (obr�zok 1-10). Na�ahujte po dobu 2 a� 3 sekundy. Prudko uvo�nite cel� telo a spravte Heshi.

Dva draky sa pon�raj� do mora (Shuanglong Xiahai)[59] � Za�nite z Heshi, odde�te od seba ruky a natiahnite ich smerom dole k prednej �asti tela. Ke� s� ruky rovnobe�n� a napriamen�, uhol medzi rukami a telom by mal by� pribli�ne 30� (obr�zok 1-11). Tla�te hlavu nahor, chodidl� nadol a natiahnite mocne cel� telo. Na�ahujte pribli�ne 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Presu�te ruky do Heshi pred hrudn�kom.

B�dhisattva[60] kladie ruky na lotos (Pusa Fulian)[61] � Za�nite z Heshi, odde�te ruky a vystierajte ich �ikmo nadol po stran�ch tela (obr�zok 1-12). Ruky narovnajte, aby uhol medzi rukami a telom bol pribli�ne 30�. S��asne tla�te hlavou nahor, nohami nadol a natiahnite mocne cel� telo. Na�ahujte pribli�ne 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Presu�te ruky do Heshi pred hrudn�kom.

Arhat[62] nesie horu na svojom chrbte (Luohan Beishan)[63] � (obr�zok 1-13) Za�nite z Heshi, odde�te ruky a vystrite ich za telo. S��asne oto�te obe dlane smerom dozadu. Ako dlane prech�dzaj� po stran�ch tela, z�p�stia sa pomaly ot��aj� nahor. Ke� sa ruky dostan� za telo, uhol medzi z�p�stiami a telom by mal by� 45�. V tomto bode zatla�te hlavou nahor, nohami nadol a natiahnite mocne cel� telo. (Udr�ujte telo vzpriamen� � nenakl��ajte sa dopredu, ale nap�najte hrudn�k.) Na�a�hujte pribli�ne 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Pre�su�te ruky do Heshi pred hrudn�kom.

Vad�ra[64] prevracia horu (Jingang Paishan)[65] � Za�nite z Heshi, od�de�te ruky a tla�te ich dla�ami dopredu. Prsty smeruj� nahor. Ruky a plecia s� na tej istej �rovni. Hne� ako s� ruky natiahnut�, tla�te hlavu nahor, nohy nadol a natiahnite mocne cel� telo (obr�zok 1-14). Na�a�hujte pribli�ne 2 a� 3 sekundy, potom prudko uvo�nite cel� telo. Pre�su�te ruky do Heshi.

Prelo�enie r�k pred spodkom brucha (Diekou Xiaofu)[66] � Za�nite z Heshi, pomaly pres�vajte ruky nadol a dlane ot��ajte smerom k oblasti brucha. Ke� ruky dosiahnu spodn� �as� brucha, prelo�te ruky jednu pred druh� (obr�zok 1-15). Mu�i maj� �av� ruku vo vn�tri, �eny maj� prav� ruku vo vn�tri. Dla� vonkaj�ej ruky smeruje na chrb�t vn�tornej ruky. Vzdialenos� medzi rukami, ako aj vzdialenos� medzi vn�tornou rukou a spodnou �as�ou brucha by mala by� pribli�ne 3 cm. Ruky sa dr�ia prelo�en� obvykle 40 a� 100 sek�nd.

Ukon�uj�ca poz�cia � Spojte ruky (Shuangshou Jieyin, obr�zok 1-16).

��

�� Obr. 1-1�� Obr. 1-2

��

�� Obr. 1-3�� Obr. 1-4

��

�� Obr. 1-5�� Obr. 1-6

��

�� Obr. 1-7�� Obr. 1-8

��

�� Obr. 1-9�� Obr. 1-10

��

�� Obr. 1-11�� Obr. 1-12

��

�� Obr. 1-13�� Obr. 1-14

��

�� Obr. 1-15�� Obr. 1-16

(2) Falun poz�cia v stoji (Falun Zhuang Fa)[67]

Princ�p: Falun poz�cia v stoji je pokojnou medit�ciou v stoji, skladaj�cou sa zo �tyroch pol�h dr�iacich koleso. �ast� vykon�vanie Falun poz�cie v stoji umo��uje �pln� otvorenie cel�ho tela. Je to v�estrann� prostriedok kultiva�nej praxe, ktor� zv��uje m�dros�, zvy��uje silu, pozdvihuje �rove� �loveka a posil�uje nebesk� sily. Pohyby s� jednoduch�, ale kultivuj� ve�a vec� a maj� v�estrann� charakter. Ruky za�iato�n�kov sa m��u zda� �a�k� a bolestiv�, no po cvi�en� sa bude cel� telo c�ti� uvo�nen�, bez pocitu �navy, ktor� poch�dza z pr�ce. Ke� praktizuj�ci zv��ia �as a opakovanie cvi�enia, m��u c�ti� Falun, ako sa ot��a medzi ich rukami. Pohyby Falun poz�cie v stoji by mali by� vykon�van� prirodzene. Nesna�te sa �myselne kol�sa�. Je prirodzen� mierne sa pohybova�, ale zrete�n� kol�sanie by malo by� ovl�dan�. ��m dlh�� je �as cvi�enia, t�m lep�ie, ale to z�vis� od ka�d�ho �loveka indi�vidu�lne. Ke� vst�pite do stavu pokoja, nestra�te uvedomovanie si cvi��enia, udr�ujte si ho.

Ver�e:

Shenghui Zengli[68]

Rongxin Qingti[69]

Simiao Siwu[70]

Falun Chuqi[71]

Spojte ruky (Liangshou Jieyin) (obr�zok 2-1)

Dr�anie kolesa pred hlavou (Touqian Baolun)[72] � Za�nite z poz��cie Jieyin (spojen� ruky). Obe ruky pomaly dv�hajte od brucha a z�ro�ve� ich odde�ujte od seba. Ke� s� ruky pred hlavou, dlane by mali smerova� k tv�ri na �rovni obo�ia (obr�zok 2-2). Prsty r�k s� nasmero�van� proti sebe, pri�om vzdialenos� medzi nimi je 15 cm. Ruky vytv�raj� kruh. Uvo�nite cel� telo.

Dr�anie kolesa pred spodnou �as�ou brucha (Fuqian Baolun)[73] � Pomaly presu�te obe ruky nadol. Ruky udr�ujte v polohe dr�iacej ko�leso, a tak ich pres�vajte k spodnej �asti brucha (obr�zok 2-3). Oba lakte dr�te vpredu, aby boli podpazu�ia otvoren�. Ruky dr�te dla�ami nahor, prsty s� nasmerovan� proti sebe a ruky vytv�raj� kruhov� tvar.

Dr�anie kolesa nad hlavou (Touding Baolun)[74] � Zosta�te v po�lohe dr�ania kolesa a pomaly zdvihnite ruky nad hlavu (obr�zok 2-4). Prsty oboch r�k s� nasmerovan� proti sebe a dlane smeruj� nadol. Udr�ujte vzdialenos� 20 a� 30 cm medzi koncami prstov oboch r�k. Ruky vytv�raj� kruh. Plecia, ruky, lakte a z�p�stia s� uvo�nen�.

Dr�anie kolesa po oboch stran�ch hlavy (Liangce Baolun)[75] � Za�nite z prech�dzaj�cej polohy, obe ruky presu�te po stran�ch hlavy nadol (obr�zok 2-5). Udr�ujte dlane smeruj�ce na u�i, pri�om plecia s� uvo�nen� a predlaktia smeruj� nahor. Ruky nedr�te pr�li� bl�zko pri u�iach.

Prelo�enie r�k pred spodkom brucha (Diekou Xiaofu) (obr�zok 2-6) � Ruky presu�te nadol k spodnej �asti brucha a prelo�te ich.

Ukon�uj�ca poz�cia � spojte ruky (Liangshou Jieyin, obr�zok 2-7).

��

�� Obr. 2-1�� Obr. 2-2

��

�� Obr. 2-3�� Obr. 2-4

��

�� Obr. 2-5�� Obr. 2-6

��

�� Obr. 2-7

(3) Prenikanie dvoma kozmick�mi extr�mami (Guantong Liangji Fa)[76]

Princ�p: Prenikanie dvoma kozmick�mi extr�mami priv�dza koz�mick� energiu a premie�ava ju s energiou vo vn�tri �udsk�ho tela. Po��as cvi�enia je ve�k� mno�stvo energie vylu�ovan� z tela von a na�beran� do tela, �o umo��uje praktizuj�cemu pre�istenie tela vo ve�mi kr�tkom �ase. Cvi�enie s��asne otv�ra meridi�ny na vrchole hlavy a uvo��uje priechody pod chodidlami. Ruky sa pohybuj� nahor a nadol pod�a energie vo vn�tri tela a pod�a mechanizmov zvonku tela. Energia pohybuj�ca sa nahor sa �enie z vrcholu hlavy a ide priamo k horn�mu kozmick�mu extr�mu; energia pohybuj�ca sa nadol je hnan� von zo spodku n�h a r�ti sa priamo k spodn�mu kozmick�mu extr�mu. Potom, ako sa energia vr�ti z oboch extr�mov, je vysielan� opa�n�m smerom. Pohyby r�k s� vykon�van� dev�kr�t.

Ke� sprav�me dev� jednoru�n�ch k�zav�ch pohybov r�k nahor a nadol, k�eme nahor a nadol dev�kr�t oboma rukami. Potom ot��ame Falunom �tyrikr�t v smere hodinov�ch ru�i�iek pred spodnou �as�ou brucha, aby sme zakr�tili vonkaj�iu energiu do tela. Pohyby sa kon�ia spojen�m r�k.

Pred roben�m cvi�enia si predstavte, �e ste ako dva pr�zdne sudy, ktor� vzpriamene stoja medzi nebom a zemou, gigantick� a nesmierne vysok�. Toto pom�ha vies� energiu.

Ver�e:

Jinghua Benti[77]

Fakai Dingdi[78]

Xinci Yimeng[79]

Tongtian Chedi[80]

Spojte ruky (Liangshou Jieyin) � (obr�zok 3-1)

Stla�te ruky pred hrudn�kom (Shuangshou Heshi) � (obr�zok 3-2)

Jednoru�n� k�zav� pohyby nahor a nadol (Danshou Chong'guan)[81] � Z Heshi sa naraz z�ahka pohybuje jedna ruka nahor a druh� nadol. Ruky by sa mali k�za� pomaly, pod�a energetick�ch me�chanizmov zvonka tela. Energia vo vn�tri tela sa pohybuje nahor a na�dol spolu s pohybmi r�k (obr�zok 3-3). Mu�i za��naj� pohybom �avej ruky nahor, �eny za��naj� pohybom pravej ruky nahor. Ruka prejde po�pred tv�r a vystrie sa nad hlavu. S��asne pomaly sp��ajte prav� ruku (�eny �av� ruku). Potom vyme�te polohy r�k (obr�zok 3-4). Udr�ujte dlane smerom k telu vo vzdialenosti nie viac ako 10 cm. Cel� telo m� by� uvo�nen�. Pohyb ruky nahor a nadol sa r�ta ako jeden pohyb. Opa�kovane z�ahka pohybujte rukami nahor a nadol dev�kr�t.

Obojru�n� k�zav� pohyby r�k nahor a nadol (Shuangshou Chong'guan)[82] � Po jednoru�n�ch k�zav�ch pohyboch nahor a nadol nechajte �av� ruku (�eny prav� ruku) �aka� hore a pomaly prisu�te hore druh� ruku, tak�e obe ruky smeruj� nahor (obr�zok 3-5). Potom pomaly k�te s��asne oboma rukami nadol (obr�zok 3-6).

Pri pohyboch oboch r�k nahor a nadol udr�iavame dlane smeruj�ce k telu vo vzdialenosti nie viac ako 10 cm. �pln� pohyb nahor a nadol sa r�ta ako jeden. Opakovane k�te rukami nahor a nadol dev�kr�t.

Ot��anie Faluna oboma rukami (Shuangshou Tuidong Falun)[83] � Po deviatom obojru�nom k�zavom pohybe presu�te obe ruky dole popred hlavu a hru�, pok�m nedosiahnu oblas� spodnej �asti brucha (obr�zok 3-7). Ot��ajte Falun oboma rukami (obr�zok 3-8, obr�zok 3‑9). �av� ruka je vo vn�tri u mu�ov a prav� ruka je vo vn�tri u �ien. Udr�ujte vzdialenos� pribli�ne 2-3 cm medzi rukami a tie� medzi vn��tornou rukou a spodnou �as�ou brucha. Oto�te Falunom v smere hodi�nov�ch ru�i�iek �tyrikr�t, aby sa energia zakr�tila zvonka dovn�tra tela. Pri ot��an� Falunom s� obe ruky v oblasti spodnej �asti brucha.

Ukon�uj�ca poz�cia � spojte ruky (Liangshou Jieyin, obr�zok 3-10).

��

�� Obr. 3-1�� Obr. 3-2

��

�� Obr. 3-3�� Obr. 3-4

��

�� Obr. 3-5�� Obr. 3-6

��

�� Obr. 3-7�� Obr. 3-8

��

�� Obr. 3-9�� Obr. 3-10

(4) Falun nebesk� okruh (Falun Zhoutian Fa)[84]

Princ�p: Falun nebesk� okruh umo��uje energii �udsk�ho tela obie�ha� cez ve�k� oblasti. To znamen�, �e nie iba v jednom �i nieko�k�ch meridi�noch, ale z celej yinovej strany do celej yangovej strany tela, nepretr�ite tam a sp�. Toto cvi�enie �aleko prevy�uje obvykl� met�dy otv�rania meridi�nov i ve�k� a mal� nebesk� okruh. Falun nebesk� okruh je kultiva�n� met�da na strednej �rovni. So z�kladom, ktor� tvoria predch�dzaj�ce tri cvi�enia, m��u by� pomocou vykon�vania tohto cvi�enia meridi�ny cel�ho tela (vr�tane ve�k�ho nebesk�ho okruhu) r�chlo otvoren�. Odvrchu a� dole, meridi�ny po celom tele bud� postupne posp�jan�. Najv�nimo�nej�ou �rtou tohto cvi�enia je pou�itie rot�cie Faluna na napravenie v�etk�ch odchyln�ch stavov v �udskom tele. Toto umo��uje �udsk�mu telu � mal�mu vesm�ru � navr�ti� sa do svojho p�vodn�ho stavu a tie� odblokovanie v�etk�ch meridi�nov v tele. Ke� sa dosiahne tento stav, �lovek sa dostal na ve�mi vysok� �rove� v kultiv�cii v Z�kone trojit�ho sveta. Ke� rob�te toto cvi�enie, obe ruky nasleduj� energetick� mechanizmy. Pohyby s� pozvo�n�, pomal� a hladk�.

Ver�e:

Xuanfa Zhixu[85]

Xinqing Siyu[86]

Fanben Guizhen[87]

Youyou Siqi[88]

Pr�prava � Stojte prirodzene s nohami na ��rku pliec. Mierne ohnite kolen�. Udr�ujte kolen� a boky uvo�nen�. Uvo�nite cel� telo, ale nie pr�li�. Mierne vtiahnite spodn� �e�us�. Dotknite sa koncom jazyka podnebia, medzi horn�mi a spodn�mi zubami nechajte medzeru. Spojte pery. Jemne zavrite o�i. Udr�ujte pokojn� v�raz tv�re.

Spojte ruky (Liangshou Jieyin) � (obr�zok 4-1)

Stla�te ruky pred hrudn�kom (Shuangshou Heshi) � (obr�zok 4-2)

Odde�te ruky z Heshi. Pohybujte nimi nadol smerom k spodnej �asti brucha, pri�om sa dlane ot��aj� smerom k telu. Medzi rukami a telom treba udr�iava� vzdialenos� nie viac ako 10 cm. Potom, ako ruky prejd� popred spodn� �as� brucha, natiahnu sa nadol pomedzi nohy. Ruky sa pohybuj� nadol, pri�om dlane smeruj� do vn�torn�ch str�n n�h. Teraz sa zohnite v p�se a prikr�te sa do podrepu (obr�zok 4-3). Ke� sa konce prstov dostan� bl�zko k zemi, ruky sa pohybuj� do kruhu od prednej strany n�h, pozd� vonkaj�ej strany chodidiel k p�t�m (obr�zok 4-4). Obe z�p�stia sa mierne ohn� a ruky sa dv�haj� pozd� zadnej strany n�h (obr�zok 4-5). Narovnajte p�s a zdv�hajte ruky pozd� chrbta (obr�zok 4-6).

Po�as cvi�enia sa �iadna ruka nesmie dotkn�� nejakej �asti tela, inak sa energia, ktor� je na ruk�ch, odvedie nasp� do tela. Ke� u� ruky nemo�no pozd� chrbta zdvihn�� vy��ie, ruky spravia dut� p�ste (teraz ruky nenes� energiu) (obr�zok 4-7) a potom sa vytiahnu dopredu popod pazuchy. Prekr�te ruky pred hrudn�kom (nie je �peci�lna po�iadavka, ktor� ruka m� by� navrchu a ktor� naspodku � toto z�vis� od toho, ako je to pre v�s prirodzen�; plat� to pre mu�ov aj pre �eny) (obr�zok 4-8). Umiestnite ruky nad ramen� (je tam medzera). Pohybujte oboma otvo�ren�mi dla�ami pozd� yangovej (vonkaj�ej) strany r�k. Ke� sa dostan� k z�p�stiam, stredy oboch dlan� smeruj� k sebe vo vzdialenosti 3-4 cm. Teraz by obe ruky mali vytv�ra� priamu l�niu (obr�zok 4-9). Bez zasta�venia oto�te oboma rukami, akoby ot��ali loptu; to znamen�, �e vonkaj��ia ruka by mala skon�i� vo vn�tri a vn�torn� ruka by mala skon�i� vonku. Ako sa obe ruky pohybuj� pozd� yinov�ch (vn�torn�ch) str�n predlakt� a ramien, zdvihn� sa hore a poza hlavu (obr�zok 4-10). Ruky by mali vytvori� za hlavou �x� (obr�zok 4-11). Odde�te ruky, pri�om prsty smeruj� nadol a spojte ich s energiou chrbta. Potom pohybujte oboma rukami ponad temeno hlavy k prednej �asti hrudn�ka (obr�zok 4‑12). Toto je jeden �pln� nebesk� okruh. Pohyby zopakujte celkovo dev�kr�t. Po deviatom raze sa ruky presun� dole pozd� hrudn�ka k spodnej �asti brucha a spravia Diekou Xiaofu (ruky prelo�en� pred spodkom brucha, obr�zok 4-13).

Ukon�uj�ca poz�cia � spojte ruky (Liangshou Jieyin, obr�zok 4-14).

��

�� Obr. 4-1�� Obr. 4-2

��

�� Obr. 4-3�� Obr. 4-4��

��

�� Obr. 4-5�� Obr. 4-6

��

�� Obr. 4-7�� Obr. 4-8

��

�� Obr. 4-9�� Obr. 4-10

��

�� Obr. 4-11�� Obr. 4-12

��

�� Obr. 4-13�� Obr. 4-14

(5) Zosil�ovanie nebesk�ch s�l (Shentong Jiachi Fa)[89]

Princ�p: �Zosil�ovanie nebesk�ch s�l� je pokojn�m kultiva�n�m cvi�en�m. Je to mnoho��elov� cvi�enie, ktor� zosil�uje nebesk� sily (vr�tane nadprirodzen�ch schopnost�) a silu gongu pomocou ot��ania Faluna pou�it�m budhovsk�ch pohybov r�k. Toto cvi�enie je nad stred�nou �rov�ou a p�vodne to bolo tajn� cvi�enie. Jeho vykon�vanie vy�a�duje sedenie s oboma nohami prekr�en�mi. Prekr�enie jednej nohy je prijate�n� na �vodnom stupni, ak nem��ete prekr�i� obe nohy.[90] �asom sa od �loveka vy�aduje, aby sedel s oboma nohami prekr�e�n�mi. Po�as tohto cvi�enia je tok energie siln� a energetick� pole okolo tela je dos� ve�k�. ��m dlh�ie s� nohy prekr�en�, t�m lep�ie. To z�vis� od toho, ko�ko �lovek vydr��. ��m dlh�ie �lovek sed�, t�m intenz�vnej��ie je cvi�enie a t�m r�chlej�ie rastie jeho gong. Pri vykon�van� cvi�e�nia o ni�om nerozm��ajte � nie je tu �iaden z�mer mysle. Zo stavu pokoja vst�pte do stavu ding.[91] Va�e hlavn� vedomie si v�ak mus� by� vedom�, �e vy sami cvi��te.

Ver�e:

Youyi Wuyi[92]

Yinsui Jiqi[93]

Sikong Feikong[94]

Dongjing Ruyi[95]

Pr�prava � Se�te s prekr�en�mi nohami. Chrb�t a krk udr�ujte vzpriamen�. Mierne vtiahnite spodn� �e�us�. Koncom jazyka sa dotknite podnebia, pri�om medzi horn�mi a spodn�mi zubami nechajte medzeru. Spojte pery. Udr�ujte cel� telo uvo�nen�, ale nie pr�li�. Jemne zavrite o�i. V srdci sa vyvinie s�cit a v�raz tv�re m� by� pokojn�.

Obe ruky vytvoria v oblasti spodnej �asti brucha poz�ciu Jieyin (obr�zok 5-1). Postupne vst�pte do stavu pokoja.

Robenie znakov r�k (Da Shouyin)[96] � Z Jieyin pomaly pohybujte spojen�mi rukami nahor. Ke� s� ruky pred hlavou, rozpojte Jieyin a postupne ot��ajte dlane nahor. Ke� dlane smeruj� nahor, ruky dosiahli svoj najvy�� bod (obr�zok 5-2). (Ke� sa robia pohyby r�k, predlaktia ved� ur�itou silou ramen�.) Ruky potom odde�te, oto�te ich dozadu a nakreslite obl�k nad vrchom hlavy, pri�om ruky klesaj� nadol, pok�m nie s� pred hlavou (obr�zok 5-3). Obe dlane smeruj� nahor s prstami smeruj�cimi dopredu (obr�zok 5-4), lakte sa dr�ia vo vn�tri, ako je to len mo�n�. Narovnajte z�p�stia a ruky prekr�te pred hrudn�kom. U mu��ov sa �av� ruka pohybuje vonku; u �ien sa prav� ruka pohybuje vonku. Ke� obe ruky vytvorili vodorovn� l�niu (obr�zok 5-5), oto�te z�p�stie vonkaj�ej ruky von s dla�ou smeruj�cou nahor a na�kreslite polobl�k. Dla� smeruje nahor a prsty smeruj� dozadu. Ruka by sa mala pohybo�va� so zna�nou silou. Medzit�m sa dla� vn�tornej ruky oto�� pomaly nadol. Ke� je ruka vystret�, oto�te dla� dopredu. Spodn� ruka by mala by� v asi 30� uhle od tela (obr�zok 5-6). Potom oto�te obe dlane k telu, presu�te �av� ruku[97] (horn� ruku) nadol po vn�tornej strane a prav� ruku[98] nahor. Zopakujte predch�dzaj�ce pohyby opa�n�mi rukami, pri��om poz�cie r�k sa vymenia (obr�zok 5-7). Potom mu�i narovnaj� prav� z�p�stie (�eny �av� z�p�stie) a oto�ia dla�, aby smerovala k telu. Po�tom, ako sa ruky prekr�ia pred hrudn�kom, sa dla� natiahne nadol, k�m nie je ruka napriamen� a nad predkolen�m. Mu�i ot��aj� �av� dla� (�eny prav� dla�) dovn�tra a pohybuj� �ou hore. Po prekr�en� pred hrudn�kom sa dla� pohybuje k prednej strane �av�ho pleca (�eny pra�v�ho pleca). Ke� sa ruka dostane do tejto poz�cie, dla� smeruje nahor s prstami smeruj�cimi dopredu (obr�zok 5-8). Potom sa polohy oboch r�k vymenia vykonan�m predch�dzaj�cich pohybov. To znamen�, �e mu�i pohybuj� �avou rukou nadol (�eny pravou rukou) po vn�tornej strane; prav� ruka u mu�ov (�av� u �ien) sa pohybuje po vonkaj�ej strane nahor. Polohy r�k s� opa�n� (obr�zok 5-9). Ke� sa robia znaky r�k, pohyby s� plynul�, bez preru�enia.

Zosil�ovanie (Jiachi)[99] � Pokra�uje sa z prech�dzaj�cich pohybov r�k, horn� ruka sa pohybuje po vn�tornej strane a spodn� po vonkaj�ej. Mu�i oto�ia prav� ruku,[100] pri�om �ou pohybuj� nadol s dla�ou smeruj��cou k hrudn�ku. Mu�i zdv�haj� �av� ruku (�eny prav� ruku) nahor. Ke� obe predlaktia dosiahnu hrudn�k a vytvoria vodorovn� l�niu (obr�zok 5-10), obe ruky sa roztiahnu von do str�n a dlane sa oto�ia nadol (obr�zok 5-11).

Ke� s� obe ruky nad �rov�ou kolien a roztiahnut�, udr�ujte ich na �rovni p�sa, pri�om predlaktia a chrbty r�k s� na rovnakej �rovni a obe ruky s� uvo�nen� (obr�zok 5-12). T�to poz�cia dod�va nebesk� sily z vn�tra tela do r�k, ��m ich zosil�uje. Po�as zosil�ovania dlane c�tia teplo, tia�, �mrav�enie�, ako keby dr�ali nejak� v�hu a podobne. O tieto pocity sa v�ak neusilujeme � treba ich necha� pr�s� prirodzene. ��m dlh�ie �lovek dr�� t�to poz�ciu, t�m lep�ie.

Potom mu�i ohn� z�p�stie pravej ruky (�eny �avej ruky), aby dla� smerovala dovn�tra, pri�om pres�vaj� ruku smerom k spodnej �asti brucha. Po dosiahnut� spodnej �asti brucha dla� smeruje nahor. S��asne mu�i ot��aj� �av� ruku (�eny prav�) dopredu, pri�om ju zdv�haj� k brade. Ke� ruka dosiahne �rove� pliec, dla� by mala smerova� nadol. Ke� sa dostane do spr�vnej polohy, predlaktie a ruka by mali by� vodo�rovn�. Ruky sa ust�lia v poz�cii, ke� stredy dlan� smeruj� oproti sebe (obr�zok 5-13). Zosil�ovacie poz�cie treba dr�a� po dlh� �as, ale m��ete ich dr�a� tak dlho, ako vydr��te. Potom horn� ruka nakresl� polobl�k dopredu a nadol k spodnej �asti brucha. S��asne sa spodn� ruka zdvihne nahor a dla� sa ot��a nadol. Ke� sa ruka dostane k brade, mala by by� na tej istej �rovni ako plecia. Ust�te sa v poz�cii, kde stredy dlan� smeruj� oproti sebe (obr�zok 5-14). ��m dlh�ie sa poloha dr��, t�m lep�ie.

Kultiv�cia v medit�cii (Jinggong Xiulian)[101] � Za�nite z pred�ch�dza�j�cej polohy, horn� ruka nakresl� polobl�k dopredu a nadol k spodnej �asti brucha a z r�k sa vytvor� Jieyin (obr�zok 5-15). Za�nite pokojn� kultiv�ciu. Vst�pte do stavu ding, ale va�e hlavn� vedomie mus� vedie�, �e vy rob�te cvi�enie. ��m dlh�ie sed�te, t�m lep�ie � se�te tak dlho, ako m��ete.

Ukon�uj�ca poloha � Presu�te ruky do Heshi a vyst�pte zo stavu ding (obr�zok 5-16). Uvo�nite nohy z prekr�enia.

��

�� Obr. 5-1�� Obr. 5-2

��

�� Obr. 5-3�� Obr. 5-4

��

�� Obr. 5-5�� Obr. 5-6

��

�� Obr. 5-7�� Obr. 5-8

��

�� Obr. 5-9�� Obr. 5-10

��

�� Obr. 5-11�� Obr. 5-12

��

�� Obr. 5-13�� Obr. 5-14

��

�� Obr. 5-15�� Obr. 5-16

3. Mechanika a princ�py cvi�ebn�ch pohybov

(1) Prv� cvi�enie

Prv� cvi�enie sa naz�va �Budha ukazuje tis�c r�k�. U� meno nazna��uje, �e je to akoby tis�cruk� Budha alebo tis�cruk� B�dhisattva ukazo�vala svoje ruky. Je samozrejme nemo�n�, aby sme my robili tis�c pohybov � neboli by ste si ich schopn� v�etky zapam�ta� a ich vykon�vanie by v�s vy�erpalo. My pou��vame v tomto cvi�en� osem jednodu�ch�ch, z�kladn�ch pohybov, ktor� vyjadruj� t�to my�lienku. Hoci s� jednoduch�, t�chto osem pohybov umo��uje stovk�m meridi�nov v na��om tele otvori� sa. Dovo�te mi vysvetli� v�m, pre�o hovor�me, �e od po�iatku na�e praktizovanie za��na na ve�mi vysokej �rovni. Je to preto, �e neotv�rame iba jeden �i dva meridi�ny, ren a du, alebo osem mimo�riadnych meridi�nov. Otv�rame v�etky meridi�ny a ka�d� z nich je v s��be�nom pohybe od sam�ho za�iatku. Preto za��name praktizovanie na ve�mi vysokej �rovni hne� od po�iatku.

Ke� �lovek rob� toto cvi�enie, mus� nap�na� a uvo��ova� telo. Ruky a nohy musia by� dobre koordinovan�, aby sa pomocou nap�nania a uvo��ovania v tele odblokovali oblasti s nahromadenou energiou. Po�hyby by samozrejme nemali v�bec �iaden ��inok, ak by som do v�ho tela nevlo�il sadu mechanizmov. Pri na�ahovan� sa cel� telo postupne na�ahuje k svojim medziam � a� do tej miery, �e c�tite, akoby ste sa rozde�ovali na dvoch �ud�. Telo sa nap�na, akoby sa st�valo ve�mi vy�sok�m a ve�k�m. Nie je pou�it� �iaden z�mer mysle. Telo treba prudko uvo�ni� � m� sa uvo�ni� okam�ite po natiahnut� do krajnosti. ��inok tak�hoto pohybu pripom�na ko�en� vrecko naplnen� vzduchom: ke� je stla�en�, vzduch vyfu�� von; ke� �lovek zodvihne ruku z vrecka, vzduch sa vtiahne sp� a nov� energia sa naberie dovn�tra. P�soben�m tohto mechanizmu sa otv�raj� zablokovan� oblasti tela.

Ke� sa telo na�ahuje, p�ty s� pevne tla�en� nadol a hlava silou tla��en� nahor. Je to akoby v�etky meridi�ny v tele boli nap�nan�, k�m sa neotvoria a potom s� prudko uvo�nen� � po nap�nan� by ste sa mali prudko uvo�ni�. Cel� va�e telo je pomocou tak�hoto pohybu okam�ite otvoren�. Samozrejme, mus�me tie� do v�ho tela vlo�i� rozli�n� mechanizmy. Ke� sa ruky na�ahuj�, na�ahuj� sa postupne a mocne, a� k�m to �alej nejde. �kola Tao u��, ako pohybova� energiou po troch yinov�ch a troch yangov�ch meridi�noch. V skuto�nosti to nie s� len tieto tri yinov� a tri yangov� meridi�ny, ale tie� stovky kr�om-kr�om poprepletan�ch meridi�nov v ruk�ch. V�etky musia by� na�ahovan�m otvoren� a odblokovan�. My otv�rame v�etky meridi�ny hne� na po��iatku n�ho praktizovania. Z be�n�ch kultiva�n�ch prax� tie prav� � �o teda vylu�uje tie, ktor� pracuj� s qi � pou��vaj� met�du, ktor� priv�dza stovky meridi�nov do pohybu pomocou jedn�ho energetick�ho kan�lu. Tak�mto praktik�m trv� dlh� �as � ve�mi ve�a rokov � k�m otvoria v�etky meridi�ny. Na�a prax je zameran� hne� na po�iatku na otvorenie v�etk�ch meridi�nov, a preto za��name praktizova� na ve�mi vysokej �rovni. Ka�d� by mal pochopi� tento k��ov� bod.

�alej budem hovori� o poz�cii v stoji. Treba st� prirodzene, s no�hami na ��rku pliec. Chodidl� nemusia by� rovnobe�n�, ke�e my tu nem�me veci z bojov�ch umen�. Mnoho poz�ci� v stoji v cvi�ebn�ch met�dach poch�dza z konsk�ho postoja v bojov�ch umeniach. Ke�e budhovsk� �kola u�� pon�knutie sp�sy v�etk�m bytostiam, chodidl� by nemali by� v�dy oto�en� dovn�tra. Kolen� a boky s� uvo�nen�, kolen� jemne pokr�en�. Ke� s� kolen� mierne pokr�en�, meridi�ny v nich s� otvoren�; ke� stoj�te priamo, meridi�ny s� tam strnul� a zablokovan�. Telo udr�ujeme vzpriamen� a uvo�nen�. �plne sa uvo�nite zvn�tra von, ale nie pr�li�. Hlava m� zosta� vzpriamen�.

Pri vykon�van� t�chto piatich cvi�en� s� o�i zatvoren�. Ale ke� sa u��te pohyby, mus�te ma� o�i otvoren� a sledova�, �i s� va�e pohyby spr�vne. Nesk�r, ke� ste sa u� nau�ili pohyby a vykon�vate ich sami, mali by ste robi� cvi�enia so zatvoren�mi o�ami. Koniec jazyka sa do�t�ka podnebia, udr�iavame medzeru medzi horn�mi a spodn�mi zubami a pery s� spojen�. Pre�o sa jazyk mus� dot�ka� podnebia? Ako mo�no viete, po�as opravdivej praxe sa nepohybuje iba plytk� povrchn� ne�besk� okruh, ale tie� ka�d� z meridi�nov v tele, ktor� sa kri�uj� zvislo a vodorovne. Okrem povrchn�ch meridi�nov s� aj meridi�ny na vn�tor�n�ch org�noch a v medzer�ch medzi vn�torn�mi org�nmi. �sta s� pr�zdne, tak�e zdvihnut�m jazykom vytvor�me vn�torn� most, �o zosil��uje energetick� tok po�as obehu meridi�nov a umo��uje energii vytvo�ri� okruh cez jazyk. Zatvoren� pery sl��ia ako vonkaj�� most, ktor� umo��uje povrchovej energii obieha�. Pre�o nech�vame medzeru medzi vrchn�mi a spodn�mi zubami? Preto�e ak by va�e zuby boli po�as cvi�enia stisnut�, energia by ich po�as svojho obehu stisla e�te pevnej��ie. Ak je niektor� �as� tela nap�t�, nem��e by� �plne premenen�. Tak�e hociktor� �as�, ktor� nie je uvo�nen�, bude vynechan� a nebude premenen� a vyvinut�. Horn� a spodn� zuby sa uvo�nia, ak medzi nimi ostane medzera. Toto s� z�kladn� po�iadavky na cvi�ebn� pohyby. M�me tri prechodn� pohyby, ktor� bud� nesk�r opakovan� v �al��ch cvi�eniach. R�d by som ich teraz vysvetlil.

Liangshou Heshi (stla�enie r�k pred hrudn�kom). Pri Heshi predlak�tia vytv�raj� priamu l�niu a lakte vy�nievaj�, tak�e podpazu�ia s� pr�zdne. Ke� s� podpazu�ia pevne pritla�en�, energetick� kan�ly tam bud� �plne zablokovan�. Kon�eky prstov nesiahaj� a� pred tv�r, ale iba pred hrudn�k. Nemaj� sa nakl��a� k telu. Medzi dla�ami udr�iavame dut� priestor a konce dlan� maj� by� spolu stla�en� tak, ako je to len mo�n�. Ka�d� si mus� pam�ta� t�to polohu, preto�e sa mnohokr�t opakuje.

Diekou Xiaofu (Prelo�enie r�k pred spodnou �as�ou brucha). Lakte maj� by� nadvihnut�. Po�as cvi�enia treba dr�a� lakte vonku. Zd�raz��ujeme to z tohto d�vodu: ak podpazu�ia nie s� otvoren�, energia bude zablokovan� a nebude tadia� m�c� pr�di�. V tejto poz�cii je u mu�ov vo vn�tri �av� ruka; u �ien je to prav� ruka. Ruky sa vz�jomne nesm� do�t�ka� � udr�iavame medzi nimi medzeru na hr�bku dlane. Medzera na hr�bku dvoch dlan� sa udr�iava medzi vn�tornou rukou a telom, pri�om nedovol�me ruke, aby sa dotkla tela. Pre�o je to tak? Ako vieme, je mnoho vn�torn�ch a vonkaj��ch kan�lov. Pri na�om praktizovan� sa spoliehame na Falun, aby ich otvoril, najm� bod laogong[102] na ruk�ch. V skuto�nosti je bod laogong pole, ktor� existuje nielen v na�om fyzickom tele, ale tie� vo v�etk�ch na�ich form�ch existencie tela v in�ch dimen�zi�ch. Jeho pole je ve�mi ve�k� a dokonca presahuje povrch r�k fyzic�k�ho tela. V�etky jeho polia musia by� otvoren�, tak�e sa spoliehame na Falun, aby to spravil. Ruky udr�iavame oddelen�, preto�e sa na nich ot��aj� Faluny � na oboch ruk�ch. Ke� sa ruky prelo�ia pred spodnou �as�ou brucha na konci cvi�enia, energia, ktor� je na nich nesen�, je ve�mi siln�. �al��m cie�om Diekou Xiaofu je posilnenie Faluna v spod�nej �asti v�ho brucha ako aj v�ho po�a dantianu. Je mnoho vec� � viac ako desa�tis�c � ktor� sa vyvin� z tohto po�a.

Nasleduj�ca poloha sa vol� Jie Dingyin.[103] Naz�vame ju v kr�tkosti Jieyin (spojenie r�k). Pozrite sa na spojen� ruky: nemaj� by� spojen� nedbanlivo. Palce s� zdvihnut� a vytv�raj� ov�lny tvar. Prsty s� z�ahka spojen� dohromady, pri�om prsty spodnej ruky s� umiestnen� oproti medzer�m medzi prstami vrchnej ruky. Takto by to malo by�. Pri Jieyin je �av� ruka navrchu u mu�ov a prav� ruka je navrchu u �ien. Pre�o je to tak? Preto�e mu�sk� telo je telo �ist�ho yangu a �ensk� telo je telo �ist�ho yinu. Aby sa dosiahla rovnov�ha medzi yinom a yangom, mu�i by mali potla�i� yang a da� slovo yinu, pri�om �eny by mali potla�i� yin a da� slovo yangu. Tak�e niektor� pohyby s� odli�n� pre mu�ov a pre �eny. Ke� s� ruky spojen�, lakte s� nadvihnut� � treba ich dr�a� vonku. Ako je zn�me, stred dantianu je na dve ��rky prsta pod pupkom. To je z�rove� stred n�ho Faluna. Tak�e spojen� ruky maj� by� umiestnen� o nie�o ni��ie, aby dr�ali Falun. Niektor� �udia pri uvo��ovan� tela uvo��uj� svoje ruky, ale nie nohy. Nohy aj ruky musia by� koordi�novan�, aby sa na�ahovali a uvo��ovali s��asne.

(2) Druh� cvi�enie

Druh� cvi�enie sa naz�va Falun poz�cia v stoji. Jeho pohyby s� ve�mi jednoduch�, preto�e s� to len �tyri polohy dr�ania kolesa � daj� sa nau�i� ve�mi �ahko. Je to v�ak ve�mi intenz�vne a n�ro�n� cvi�enie. ��m je n�ro�n�? V�etky cvi�enia poz�cie v stoji vy�aduj� pokojn� st�tie po dlh� �as. �lovek bude c�ti� boles� v ruk�ch, ak sa dr�ia zdvihnut� po dlh� �as. Tak�e toto cvi�enie je n�ro�n�. Poloha pre poz�ciu v stoji je tak� ist� ako pre prv� cvi�enie, ale nie je tu na�ahovanie a �lovek jed�noducho stoj� s uvo�nen�m telom. V�etky �tyri z�kladn� polohy obsa�huj� dr�anie kolesa. Neh�adiac na to, �e tieto pohyby s� jednoduch� a skladaj� sa len zo �tyroch z�kladn�ch poz�ci�, kultiv�cia pod�a Dafa vy�aduje, aby ka�d� pohyb kultivoval ve�mi mnoho vec� a nie je mo�n�, aby jeden pohyb vyv�jal iba jednu nadprirodzen� schopnos� alebo iba jedin� vec. Nesta�ilo by, ak by v�voj ka�dej veci vy�adoval jeden pohyb. M��em v�m poveda�, �e veci, ktor� som vlo�il do spodnej �asti v�ho brucha a veci, ktor� s� vyvinut� pri na�ej kultiv�cii, sa po��taj� v stovk�ch tis�cok. Ak by ste museli pou�i� jeden pohyb na kultivovanie ka�dej z nich, len si to predstavte: bolo by potrebn�ch nieko�ko stotis�c pohybov � neboli by ste ich schopn� spravi� ani za de�. Vy�erpali by ste sa a st�le by ste nemuseli by� schopn� si ich v�etky pam�ta�.

Pr�slovie hovor�: �Ve�k� cesta je nesmierne jednoduch� a �ahk�.� Cvi�enia riadia premenu v�etk�ch vec� ako celku. Tak�e by bolo do�konca lep�ie, ak by neboli v�bec �iadne pohyby, k�m rob�te pokojn� kultiva�n� cvi�enia. Jednoduch� pohyby m��u tie� vo ve�kej miere ria�di� s��asn� premenu mnoh�ch vec�. ��m jednoduch�ie s� cvi�enia, t�m �plnej�ia premena pravdepodobne nastane, preto�e riadia v�etko v �iro�kom rozsahu. V tomto cvi�en� s� �tyri polohy dr�ania kolesa. Ke� dr��te koleso, budete c�ti� ot��anie ve�k�ho Faluna medzi svojimi rukami. Takmer ka�d� praktizuj�ci to m��e c�ti�. Ke� sa rob� Falun poz�cia v stoji, nikomu nie je dovolen� kol�sa� sa alebo sk�ka� ako pri praktik�ch, kde je praktizuj�ci ovl�dan� duchmi posadnutia. K�vanie sa a sk�kanie nie je dobr� � nie je to praktizovanie. Videli ste u� niekedy Budhu, Tao alebo Boha takto sk�ka� a k�va� sa? Nikto z nich to nerob�.

(3) Tretie cvi�enie

Tretie cvi�enie sa naz�va �Prenikanie dvoma kozmick�mi extr�mami�. Toto cvi�enie je tie� ve�mi jednoduch�. U� meno nazna�uje, �e cvi�enie sl��i na posielanie energie do dvoch �kozmick�ch extr�mov�. Ako �aleko s� tieto dva extr�my tohto bezmedzn�ho vesm�ru? Presa�huje to na�u predstavivos�, tak�e cvi�enie neobsahuje z�mer mysle. Cvi�enia vykon�vame nasledovan�m mechanizmov. Va�e ruky sa teda pohybuj� pozd� mechanizmov, ktor� som vlo�il do v�ho tela. Prv� cvi�enie m� tie� tento druh mechanizmov. Na za�iatku som v�m to ne�spomenul, preto�e by ste nemali vyh�ad�va� pocity predt�m, ako sa dobre obozn�mite s pohybmi. Ob�val som sa, �e by ste si ich v�etky neboli schopn� zapam�ta�. Zist�te v�ak, �e ke� napnete a uvo�n�te ruky, automaticky sa vr�tia na p�vodn� miesto, sam� od seba. Toto je sp��soben� mechanizmami, ktor� som vlo�il do v�ho tela, nie�o, �o sa v �kole Tao naz�va �mechanizmy k�zania r�k�. Potom, ako ukon��te je�den pohyb, zist�te, �e va�e ruky sa automaticky k�u �alej, aby urobili �al��. Ke� budete cvi�i� dlh�ie, tento pocit sa �asom stane zrejmej��. V�etky tieto mechanizmy sa bud� ot��a� samovo�ne potom, �o som v�m ich dal. V skuto�nosti ak nerob�te cvi�enia, gong v�s kultivuje pod�a fungovania mechanizmov Faluna. Nasleduj�ce cvi�enia tie� maj� mechanizmy. Postoj pre toto cvi�enie je tak� ist� ako pre Falun poz�ciu v stoji. Nie je tu �iadne na�ahovanie, tak�e �lovek iba stoj� s uvo�nen�m telom. S� tu dva druhy pohybov r�k. Jedn�m je jednoru�n� k�zav� pohyb nahor a nadol, �o znamen�, �e jedna ruka sa k�e nahor, pri�om druh� ruka sa k�e nadol � ruky si vymie�aj� polohu. Jeden pohyb nahor a nadol ka�dej ruky sa r�ta ako jeden raz a pohyby s� opakovan� spolu dev�kr�t. Ke� boli uroben� osem a polkr�t, spodn� ruka sa zdvihne a za�n� obojru�n� k�zav� pohyby nahor a nadol. Tie sa takisto robia dev�kr�t. Nesk�r, ak by ste chceli zv��i� po�et opakovan� a zv��i� rozsah cvi�enia, m��ete ho vykon�va� osemn�s�kr�t � po�et pohybov mus� by� n�sobkom deviatich. Je to preto, �e mechanizmus sa men� po deviatom raze; treba sa pridr�iava� ��sla dev�. V bud�cnosti nem��ete st�le po��ta�, ke� budete robi� cvi�enia. Ke� sa mechanizmy stan� ve�mi siln�mi, samy ukon�ia pohyby po deviatom raze. Ruky sa sam� stiahnu dohromady, preto�e mechanizmy sa automaticky menia. Nemus�te dokonca ani po��ta� po�et opakovan�, preto�e je zaru�en�, �e ruky sam� zato�ia Falun po ukon�en� deviateho k�zav�ho pohybu. V bud�cnosti by ste nemali st�le po��ta�, preto�e cvi�enia sa maj� vyko�n�va� v stave bez z�meru. Ma� z�mer je prip�tanos�. V kultiva�nej praxi vysokej �rovne nie je pou��van� �iaden z�mer mysle � je �plne bez z�meru. Samozrejme, s� �udia, ktor� povedia, �e samotn� robenie pohybov je pln� z�meru. Toto je nespr�vne porozumenie. Ak by sa po�hyby nazvali pln� z�meru, �o potom znaky r�k, ktor� robia Budhovia, alebo spojenie r�k a medit�cia, ktor� robia mn�si Zen budhizmu a mn�si v chr�moch? Vz�ahuje sa ich �z�mer� na to, ko�ko je tam pohybov a znakov r�k? Ur�uje po�et pohybov to, �i je �lovek v stave bez z�meru alebo nie? S� tam prip�tanosti, ak je tam viac pohybov a je to bez pri�p�tanost�, ak tam je menej pohybov? Nie s� d�le�it� pohyby, ale to, �i myse� �loveka m� prip�tanosti a �i s� tam veci, ktor�ch sa �lovek nevie zbavi�. Z�le�� na mysli. Vykon�vame cvi�enia nasledovan�m mecha�nizmov a postupne op��ame na�e myslenie poh��an� z�merom, ��m dosiahneme stav bytia bez z�meru mysle.

Na�e tel� prech�dzaj� osobitn�m druhom premeny po�as k�zania ru�kami nahor a nadol. Nad na�imi hlavami bud� medzit�m otvoren� kan�ly, �o sa naz�va �otvorenie temena hlavy�. Kan�ly na spodku na�ich n�h bud� tie� odblokovan�. Tieto kan�ly s� viac ako len bod yongquan,[104] ktor� je v skuto�nosti s�m pole. Preto�e �udsk� telo m� r�zne formy existencie v in�ch dimenzi�ch, cvi�en�m sa bud� va�e tel� postupne zv��ova� a mno�stvo gongu sa stane v��m a v��m, tak�e [va�e telo v in�ch dimenzi�ch] prekro�� ve�kos� v�ho �udsk�ho tela.

Ke� �lovek rob� cvi�enia, na vrchu hlavy sa prejav� �otvorenie temena hlavy�. Otvorenie temena hlavy, o ktorom tu hovor�me, nie je to ist� ako v tantrizme. V tantrizme sa to vz�ahuje na otvorenie bodu baihui, kde potom vlo�ia k�sok ��astn�ho stebielka�. To je kultiva�n� technika vyu�ovan� v tantrizme. Na�e otvorenie temena hlavy je od�li�n�. Vz�ahuje sa na komunik�ciu medzi vesm�rom a na��m mozgom. Je zn�me, �e oby�ajn� budhistick� kultiv�cia m� tie� otvorenie temena hlavy, ale m�lokto vie, �o to je. V niektor�ch kultiva�n�ch praktik�ch je pova�ovan� za �spech, ke� sa otvor� �trbina na vrchole hlavy. V sku�to�nosti e�te st�le maj� pred sebou dlh� cestu. Ak� rozsah by malo do�siahnu� prav� otvorenie temena hlavy? Lebka �loveka sa mus� �plne otvori� a potom sa nav�dy automaticky otv�ra� a zatv�ra�. Mozog bude neust�le komunikova� s nekone�n�m vesm�rom. Bude to tak�to stav a toto je prav� otvorenie temena hlavy. Samozrejme, �e sa to nevz�ahuje na lebku v tejto dimenzii � bolo by to pr�li� desiv�. S� to lebky v in�ch dimenzi�ch.

Toto cvi�enie sa tie� vykon�va ve�mi �ahko. Po�adovan� poloha v stoji je tak� ist� ako v predch�dzaj�cich dvoch cvi�eniach, hoci tu nie je �iadne na�ahovanie ako pri prvom cvi�en�. Na�ahovanie sa nevy�a�duje ani pri nasleduj�cich cvi�eniach. �lovek iba mus� uvo�nene st� a udr��iava� nemenn� postoj. Ke� vykon�vate k�zav� pohyby nahor a nadol, ka�d� mus� rukami nasledova� mechanizmy. Ruky sa v sku�to�nosti k�u pod�a mechanizmov aj v prvom cvi�en�. Va�e ruky sa automaticky pre�sun� do Heshi, ke� skon��te na�ahovanie a uvo��ovanie tela. Tak�to druh mechanizmov v�m bol vlo�en� do tela. Vykon�vame cvi�enia pod�a t�chto mechanizmov, aby sme ich posilnili. Nie je potrebn�, aby ste si kultivovali gong sami, ke�e mechanizmy prevezm� t�to �lohu. Cvi�enia vykon�vate pr�ve na posilnenie mechanizmov. Hne� ako po�chop�te t�to d�le�it� vec a spr�vne rob�te pohyby, budete c�ti� ich existenciu. Vzdialenos� medzi rukami a telom nie je viac ako 10 centimetrov. Ruky musia zosta� v tomto rozsahu, aby c�tili existenciu mechanizmov. Niektor� �udia nikdy nec�tia mechanizmy, preto�e sa �plne neuvo�nia. Ke� u� nejak� �as robia cvi�enia, bud� ich postupne c�ti�. Po�as cvi�enia by sa nemal pou��va� z�mer na �ahanie qi nahor, ani by �lovek nemal myslie� na vlievanie qi alebo tla�enie qi nadol. Dlane by neust�le mali smerova� k telu. Jednu vec by som r�d zd�raz�nil: Niektor� �udia pohybuj� rukami bl�zko pri tele, ale len �o sa ich ruky ocitn� pred tv�rou, posun� ich �alej, lebo sa ob�vaj�, �e sa dotkn� tv�re. Veci nebud� fungova�, ak s� ruky pr�li� �aleko od tv�re. Ruky sa musia k�za� nahor a nadol bl�zko pri tv�ri a pri tele, len sa nesm� dosta� tak bl�zko, aby sa dot�kali �iat. Ka�d� sa mus� riadi� t�mto d�le�it�m bodom. Ak s� va�e pohyby spr�vne, ke� je ruka v hornej poz�cii po�as jednoru�n�ch k�zav�ch pohybov nahor a nadol, dla� bude v�dy smero�va� dovn�tra.

Ke� rob�te jednoru�n� k�zav� pohyby nahor a nadol, nevenujte po�zornos� len hornej ruke. Spodn� ruka sa tie� mus� dosta� na svoje miesto, ke�e pohyby nahor a nadol sa uskuto��uj� s��asne. Ruky sa k�u nahor a nadol s��asne a svoje polohy dosahuj� tie� s��asne. Ruky sa nemaj� prekr�va�, ke� sa pohybuj� pozd� hrude, inak sa mecha�nizmy po�kodia. Ruky sa maj� dr�a� oddelene, ka�d� pokr�va iba jednu stranu tela. Ruky s� narovnan�, ale to neznamen�, �e nie s� uvo�nen�. Ruky aj telo by mali by� uvo�nen�, ale ruky maj� by� narovnan�. Ruky sa pohybuj� pozd� mechanizmov a c�tia, �e tam s� mechanizmy a sila ved�ca prsty ku k�zaniu nahor. Ke� rob�te obojru�n� k�zav� pohyby nahor a nadol, ruky sa m��u trochu otvori�, ale nemali by by� pr�li� �aleko od seba, preto�e energia sa pohybuje nahor. Zvl᚝ na to treba da� pozor pri obojru�n�ch k�zav�ch pohyboch nahor a nadol. Niektor� �udia s� zvyknut� vraj �dr�a� qi a vlieva� ju do temena hlavy�. V�dy pohybuj� rukami nadol s dla�ami smeruj�cimi nadol a dv�haj� ruky s dla�ami smeruj�cimi nahor. Toto nie je dobr� � dlane musia smerova� k telu. Hoci sa pohyby naz�vaj� k�zanie nahor a nadol, v skuto�nosti s� vykon�van� mechanizmami, ktor� som v�m dal � s� to mechanizmy, ktor� preberaj� t�to funkciu. Nepou��va sa �iaden z�mer mysle. �iadne z piatich cvi�en� nepou��va z�mer mysle. Jedna pozn�mka k tretiemu cvi�eniu: predt�m, ako rob�te cvi�enie, predstavte si, �e ste ako pr�zdny sud alebo dva pr�zdne sudy. Toto v�m d� predstavu, �e energia bude pr�di� hladko. To je hlavn�m d�vodom. Ruky s� v poz�cii lotosovej dlane.

Teraz budem hovori� o ot��an� Faluna rukami. Ako ho ot��a�? Pre�o by sme mali ot��a� Falun? Energia uvo�nen� na�imi cvi�eniami ide nepredstavite�ne �aleko, dosahuj�c dva kozmick� extr�my, ale nepou��va sa tu �iaden z�mer mysle. Nie je to ako be�n� cvi�enia, v ktor�ch to, �o sa ozna�uje ako �zbieranie yangovej qi z neba a yinovej qi zo zeme�, je st�le obmedzen� na hranice Zeme. Na�e cvi�enie umo��uje energii prenikn�� Zemou a dosiahnu� kozmick� extr�my. Va�a myse� nie je schopn� predstavi� si, ako roz�ahl� a vzdialen� s� koz�mick� extr�my � je to jednoducho nepredstavite�n�. Predstavujte si hoci aj cel� de� a st�le nebudete schopn� pochopi�, ak� ve�k� s�, alebo kde je hranica vesm�ru. Hoci by ste uva�ovali s �plne neobmedzenou mys�ou, vy�erpali by ste sa a st�le by ste neboli schopn� pozna� odpo�ve�. Prav� kultiva�n� prax je roben� v stave bez z�meru, tak�e tu nie je potreba nejak�ho z�meru mysle. Nemus�te sa stara� o ve�a vec�, aby ste mohli vykon�va� cvi�enia � iba nasledujte mechanizmy. Moje mecha�nizmy prevezm� t�to funkciu. V�imnite si pros�m, �e ke�e energia je po�as cvi�enia vysielan� ve�mi �aleko, mus�me na konci cvi�enia ru�ne ot��a� n� Falun, aby sme ich pohnali a energia sa mohla r�chlo vr�ti�. Oto�enie Faluna �tyrikr�t posta�uje. Ak ho oto��te viac ako �tyrikr�t, v� �al�dok sa bude c�ti� naf�knut�. Falun ot��ame v smere hodinov�ch ru�i�iek. Ke� ot��ame Falunom, ruky by sa nemali dosta� za hranice tela, preto�e to by sme ho ot��ali pr�li� �iroko. Stred ot��ania sa nach�dza na dva prsty pod pupkom. Lakte s� nadvihnut� a vy�nievaj�, ruky a predlaktia s� rovn�. Ke� za��nate robi� cvi�enia, je nutn� robi� pohyby spr�vne, inak sa mechanizmy pokazia.

(4) �tvrt� cvi�enie

�tvrt� cvi�enie sa naz�va �Falun nebesk� okruh�. V n�zve sme po�u�ili dva pojmy z budhovskej �koly a zo �koly Tao,[105] aby tomu ka�d� rozumel. Toto cvi�enie bolo naz�van� �Ot��anie ve�k�ho Faluna�. Trochu pripom�na ve�k� nebesk� okruh �koly Tao, ale na�e po�iadavky s� odli�n�. V�etky meridi�ny by mali by� otvoren� po�as prv�ho cvi�e�nia, tak�e pri �tvrtom cvi�en� bud� v�etky z nich naraz v pohybe. Meri�di�ny existuj� na povrchu �udsk�ho tela takisto ako aj v jeho h�bke, v ka�dej z jeho vrstiev a v medzer�ch medzi vn�torn�mi org�nmi. Tak�e ako sa pohybuje energia v na�om cvi�en�? Vy�adujeme, aby sa v�etky meridi�ny �udsk�ho tela dostali do s��asn�ho pohybu, namiesto toho, aby obiehali jeden �i dva meridi�ny, alebo aby sa ot��alo osem mimo�riadnych meridi�nov. Energetick� tok je preto ve�mi siln�. Ak telo �lo�veka rozdel�me na dve strany, predn� yin a zadn� yang, potom energia ide najprv po jednej strane a potom po druhej; to znamen�, �e energia celej strany je v pohybe. Pokia� sa chyst�te praktizova� Falun Dafa, odteraz mus�te opusti� v�etky z�mery mysle, ktor� ste pou��vali na vedenie nebesk�ho okruhu, ke�e pri na�om praktizovan� s� v�etky meridi�ny s��asne otvoren� a energia v nich obieha s��asne. Pohyby s� pomerne jednoduch� a poz�cia v stoji je tak� ist� ako v predch�dzaj��com cvi�en�, okrem toho, �e sa treba mierne zohn�� v p�se. Pohyby tu tie� nasleduj� mechanizmy. Tento druh mechanizmov existuje aj v ka��dom z prech�dzaj�cich cvi�en� a pohyby musia op� nasledova� mechanizmy. Mechanizmy, ktor� som v�m nain�taloval zvonka tela pre toto konkr�tne cvi�enie, nie s� be�n�, ale je to vrstva mechanizmov, ktor� dok�u privies� v�etky meridi�ny do pohybu. Bud� poh��a� v�etky va�e meridi�ny v tele do neust�leho obehu, ktor� pokra�uje dokonca aj vtedy, ke� nerob�te cvi�enia. Bud� sa tie� ot��a� v opa�nom smere v patri�nom �ase. Mechanizmy sa ot��aj� v oboch smeroch; nie je potrebn�, aby ste vy pracovali na t�chto veciach. Mali by ste jedno�ducho nasledova� to, �o sme v�s nau�ili a nemali by ste ma� �iaden z�mer mysle. Je to t�to vrstva ve�k�ch meridi�nov, ktor� v�s vedie k ukon�eniu cvi�enia.

Energia cel�ho tela mus� by� v pohybe, ke� vykon�vame nebesk� okruh. In�mi slovami, ak je �udsk� telo skuto�ne rozdelen� na stranu yin a yang, potom energia obieha z yangovej strany do yinovej strany, zvn�tra tela na jeho vonkaj�ok, tam a sp�, pri�om stovky alebo tis�ce meridi�nov sa ot��aj� s��asne. T� z v�s, ktor� v minulosti vykon�vali in� nebesk� okruhy a pou��vali r�zne druhy z�meru mysle, alebo mali r�zne druhy predst�v o nebeskom okruhu, ich musia v�etky opusti�, ke� praktizuj� n� Dafa. Tie veci, ktor� ste cvi�ili, boli pr�li� mal�. Je to jednoducho ne��inn� ma� v pohybe iba jeden �i dva meridi�ny, preto�e pokrok by bol pr�li� pomal�. Z pozorovania povrchu �udsk�ho tela je zn�me, �e tam existuj� meridi�ny. Meridi�ny sa v skuto�nosti pret�naj� vodorovne aj zvislo vo vn�tri tela, pr�ve tak ako krvn� cievy a ich hus�tota je dokonca vy��ia ako hustota krvn�ch ciev. Existuj� vo vrstv�ch �udsk�ho tela v r�znych dimenzi�ch, od povrchu tela k tel�m v hlbo�k�ch dimenzi�ch, vr�tane medzier medzi vn�torn�mi org�nmi. Ak je �udsk� telo skuto�ne rozdelen� na dve strany, yin a yang, mus� to by� tak, �e cel� strana, predn� �i zadn�, obieha naraz, ke� vykon�vate cvi��enia � u� to nie je len obeh jedn�ho �i dvoch meridi�nov. T�, �o cvi�ili v minulosti in� nebesk� okruh, si naru�ia svoje praktizovanie, ak pou�ij� �ubovo�n� z�mer mysle pri cvi�en�. Tak�e nesmiete lipn�� na �iadnom z�mere mysle, ktor� ste zvykli pou��va�. Dokonca, aj ke� bol v� predch�dzaj�ci nebesk� okruh otvoren�, st�le to ni� neznamen�. My sme to u� d�vno prekonali, ke�e v�etky meridi�ny v na�om prakti�zovan� s� v pohybe od po�iatku. Poz�cia v stoji sa nel�i od tej v pred�ch�dzaj�cich cvi�eniach, s v�nimkou mierneho ohnutia sa v p�se. Po�as cvi�en� vy�adujeme, aby ruky nasledovali mechanizmy. Je to ako v tre��om cvi�en�, v ktorom sa ruky k�u nahor a nadol pod�a mechanizmov. Ke� �lovek rob� cvi�enie, m� nasledova� mechanizmy po celom okruhu.

Pohyby tohto cvi�enia sa maj� zopakova� dev�kr�t. Ak by ste ich chceli robi� viackr�t, m��ete ich spravi� osemn�s�kr�t, av�ak po�et mus� by� v�dy n�sobkom deviatich. Nesk�r, ke� dosiahnete ur�it� �rove�, nebude potrebn� po��ta� po�et opakovan�. Pre�o je to tak? Preto�e opakovan� vykon�vanie pohybov dev�kr�t upevn� mecha�nizmy. Po deviatom raze mechanizmy sp�sobia, �e va�e ruky sa priro�dzene prelo�ia pred spodkom brucha. Potom, ako ste cvi�enie robili nejak� �as, tieto mechanizmy automaticky poved� ruky, aby sa prelo�ili pred spodkom brucha po deviatom raze a vy u� nebudete musie� po��ta�. Samozrejme, ke� ste e�te len za�ali robi� cvi�enia, mus�te st�le po��ta� po�et opakovan�, preto�e mechanizmy e�te nie s� dos� siln�.

(5) Piate cvi�enie

Piate cvi�enie sa naz�va �Zosil�ovanie nebesk�ch s�l�. Je to nie�o z kultiv�cie vysokej �rovne, �o som s�m robieval. Teraz to zverej�ujem bez nejak�ch �prav. Preto�e u� nem�m �as... Bude pre m�a ve�mi �a�k�, aby som mal �al�iu pr�le�itos� osobne v�s u�i�. Nau��m v�s teraz v�etko naraz, aby ste nesk�r mali sp�sob, ako praktizova� na vy�sok�ch �rovniach. Pohyby tohto cvi�enia tie� nie s� zlo�it�, preto�e Ve�k� cesta je nesmierne jednoduch� a �ahk� � zlo�it� pohyby nie s� nutne dobr�. Toto cvi�enie v�ak riadi premenu mnoh�ch vec� vo ve��kom meradle. Je to ve�mi intenz�vne a n�ro�n� cvi�enie, preto�e na do�kon�enie cvi�enia mus�te sedie� v medit�cii po dlh� �as. Toto cvi�enie je nez�visl�, tak�e nemus�te vykon�va� predch�dzaj�ce �tyri cvi�enia pred roben�m tohto. Samozrejme, v�etky na�e cvi�enia s� ve�mi prisp��sobiv�. Ak dnes nem�te ve�a �asu a m��ete spravi� iba prv� cvi�enie, potom spravte len prv�. M��ete dokonca vykon�va� cvi�enia v inom porad�. Ak je v� denn� program dnes pln� a chcete urobi� len druh� cvi�enie, tretie alebo �tvrt� � je to tie� v poriadku. Ak m�te viac �asu, m��ete cvi�i� viac; ak m�te menej �asu, m��ete cvi�i� menej � cvi�enia s� dos� praktick�. Ak ich vykon�vate, posil�ujete mechanizmy, ktor� som do v�s vlo�il a zosil�ujete svoj Falun a dantian.

Na�e piate cvi�enie je nez�visl� a sklad� sa z troch �ast�. Prv� �as� je vykon�vanie znakov r�k, ktor� upravuj� telo. Pohyby s� ve�mi jedno�duch� a je ich len nieko�ko. Druh� �as� zosil�uje nebesk� sily. Je to nieko�ko pevn�ch poz�ci�, ktor� pres�vaj� nadprirodzen� schopnosti a nebesk� sily zvn�tra tela do r�k, aby sa po�as cvi�enia zosilnili. Preto sa piate cvi�enie naz�va zosil�ovanie nebesk�ch s�l � zosil�uje to nadpri�rodzen� schopnosti �loveka. �al�ia �as� je sedenie v medit�cii a vst��penie do stavu ding. Cvi�enie sa sklad� z t�chto troch �ast�.

Najprv budem hovori� o medit�cii v sede. Existuj� dva druhy prekr��enia n�h pre medit�ciu; v opravdivej kultiva�nej praxi s� len dva sp��soby, ako si prekr�i� nohy. Niektor� �udia tvrdia, �e je viac sp�so�bov: �Len sa pozrite na tantrick� prax � nie je tam mnoho sp�sobov, ako si prekr�i� nohy?� Hovor�m v�m, �e to nie s� sp�soby prekr�enia n�h, ale cvi�ebn� poz�cie a pohyby. Existuj� len dva druhy opravdiv�ho prekr�enia n�h: jeden sa naz�va �prekr�enie jednej nohy� a druh� sa naz�va �prekr�enie oboch n�h�.

Dovo�te mi vysvetli� poz�ciu s jednou nohou prekr�enou. T�to po�loha m��e by� pou�it� iba ako prechodn�, ako posledn� v�chodisko, ak e�te nedok�ete sedie� s oboma nohami prekr�en�mi. Prekr�enie jed�nej nohy sa rob� tak, �e jedna noha je dole a druh� hore. Ke� sedia s jednou nohou prekr�enou, mnoh� �udia c�tia boles� v kostiach �lenku a nie s� schopn� to dlho vydr�a�. Nohy e�te nebolia, ale boles� sp�soben� �lenkov�mi kos�ami sa st�va nevydr�ate�nou. Ak m��ete oto�i� svoje nohy tak, �e ich chodidl� smeruj� nahor, �lenkov� kosti sa posun� dovn�tra. Samozrejme, hoci som v�m povedal, aby ste robili cvi�enie takto, nemus�te by� schopn� dosiahnu� to na samom za�iatku. M��ete na tom pracova� postupne.

Je mnoho rozli�n�ch te�ri� o prekr�en� jednej nohy. Praktiky v �ko�le Tao u�ia ��ahanie dnu bez vyp��ania von�, �o znamen�, �e energia sa st�le v�ahuje dnu a nikdy sa nevyp��a von. Taoisti sa sna�ia vyhn�� strate energie. Ako to dosahuj�? Zd�raz�uj� zape�atenie svo�jich aku�punkt�rnych bodov. Ke� prekr�ia nohy, �asto uzatvoria svoj bod yong�quan na jednej nohe t�m, �e ho polo�ia pod druh� nohu a za�str�ia bod yongquan druhej nohy pod vrchn� �as� opa�n�ho stehna. To ist� v ich poz�cii Jieyin. Pou��vaj� jeden palec na stla�enie bodu lao�gong na opa�nej ruke a tento bod laogong pou��vaj� na prikrytie druhej ruky, pri�om obe ruky s� pritla�en� k spodnej �asti brucha.

Prekr�enie n�h v na�om Dafa nem� �iadnu z t�chto po�iadaviek. V�etky kultiva�n� praxe v budhovskej �kole � bez oh�adu na kultiva�n� cestu � vyu�uj� pon�knutie sp�sy v�etk�m bytostiam. Tak�e sa neob�vaj� vyd�vania energie. Popravde povedan�, dokonca aj ke� je va�a energia uvo�nen� a spotrebovan�, nesk�r ju m��ete doplni� po�as svojho praktizovania bez toho, aby ste nie�o stratili. Je to preto, �e v� xinxing dosiahne ur�it� �rove� � va�a energia nebude straten�. Ak si chcete �alej zv��i� svoju �rove�, mus�te znies� tr�penia. V tom pr�pade sa va�a energia v�bec nestrat�. Prekr�enie jednej nohy pr�li� nevy�adu�jeme, preto�e v skuto�nosti po�adujeme prekr�enie oboch n�h, nie pre�kr�enie jednej nohy. Preto�e s� �udia, ktor� e�te nem��u prekr�i� obe nohy, pri tejto pr�le�itosti poviem nie�o o polohe s jednou nohou prekr��enou. M��ete robi� prekr�enie jednej nohy, ak e�te neviete sedie� s oboma nohami prekr�en�mi, ale aj tak mus�te pracova� na tom, aby ste postupne dali obe svoje nohy nahor. Na�a poloha s jednou nohou prekr�enou vy�aduje od mu�ov, aby ich prav� noha bola naspodku a �av� navrchu; u �ien m� by� �av� noha dole a prav� hore. V skuto�nosti prav� prekr�enie jednej nohy je ve�mi �a�k�, preto�e to vy�aduje, aby prekr�en� nohy vytvorili jednu l�niu; nemysl�m si, �e prekr�enie jednej nohy v l�nii je o nie�o jednoduch�ie ako prekr�enie oboch n�h. Spodn� �as� n�h by mala by� v podstate rovnobe�n� � toto treba dosiahnu� � a medzi nohami a panvou by mala by� medzera. Prekr�enie jednej nohy je �a�ko spravi�. Toto s� v�eobecn� po�iadavky na poz�ciu s jednou nohou prekr�enou, ale to od �ud� nevy�adujeme. Pre�o? Preto�e na�e cvi�enie vy�aduje, aby �lovek sedel s oboma nohami prekr�en�mi.

Teraz vysvetl�m prekr�enie oboch n�h. Vy�adujeme sed s oboma nohami prekr�en�mi, �o znamen�, �e z polohy s jednou nohou prekr��enou vytiahnete nohu zospodku navrch, vytiahnete ju zvonka, nie zvn�tra. Toto je prekr�enie oboch n�h. Niektor� �udia spravia relat�vne tesn� prekr�enie n�h. T�mto chodidl� oboch n�h smeruj� nahor a m��u dosiahnu� stav �P� centier smeruj�cich k nebu�. Takto sa oprav�div�ch P� centier smeruj�cich k nebu vykon�va v�eobecne v budhov�skej �kole � vrch hlavy, dve dlane a chodidl� oboch n�h smeruj� nahor. Ak chcete spravi� vo�n� prekr�enie n�h, m��ete ho spravi� akoko�vek chcete; niektor� �udia uprednost�uj� vo�n� prekr�enie. Ale v�etko, �o vy�adujeme, je sedie� s oboma nohami prekr�en�mi � vo�n� prekr��enie n�h je dobr� takisto ako tesn�.

Pokojn� medit�cia vy�aduje sedenie v medit�cii po dlh� �as. Po�as medit�cie by tam nemala by� �iadna �innos� mysle � nemyslite na ni�. Povedali sme, �e va�e hlavn� vedomie mus� by� vedom�, lebo toto praktizovanie kultivuje v�s sam�ch. Mali by ste postupova� s bdelou mys�ou. Ako meditujeme? Vy�adujeme, aby ste vedeli, �e vy sami tu cvi��te, bez oh�adu na to, ako hlboko meditujete. V �iadnom pr�pade nesmiete vst�pi� do stavu, v ktorom si ni� neuvedomujete. Tak�e ak� konkr�tny stav sa vyskytne? Ke� sed�te, budete sa c�ti� n�dherne a ve�mi pohodlne, akoby ste sedeli vo vn�tri vaje�nej �krupiny. Budete si vedom� seba, ako s�m rob�te cvi�enie, ale budete c�ti�, �e cel� va�e telo sa nem��e h�ba�. Toto sa ur�ite stane v na�ej praxi. Je tie� �al�� stav: po�as medit�cie v sede si mo�no uvedom�te, �e va�e nohy zmizli a ne�m��ete si spomen��, kde s�. Uvedom�te si tie�, �e zmizlo va�e telo i ruky a zostala iba hlava. Ako pokra�ujete v medit�cii, uvedom�te si, �e dokonca aj hlava je pre� a zostala iba myse� � stopa uvedomovania � ktor� vie, �e tu meditujete. Mali by ste si udr�a� toto nepatrn� uvedo�menie. Je dostato�n�, ak m��eme dosiahnu� tento stav. Pre�o? Ke� �lovek rob� cvi�enie v tomto stave, jeho telo prech�dza �plnou preme�nou. Toto je optim�lny stav, tak�e vy�adujeme, aby ste ho dosiahli. Ale nemali by ste zaspa�, strati� vedomie, ani opusti� toto nepatrn� uvedomenie. Ak by sa to stalo, va�a medit�cia bude bezv�sledn� a ne�bude to o ni� lep�ie, ako keby ste spali a nemeditovali. Po ukon�en� cvi�enia stla�te ruky do Heshi a vyjdite zo stavu ding. Cvi�enie je potom ukon��en�.

Dodatok I

Po�iadavky na asisten�n� centr� Falun Dafa

I. �� V�etky miestne asisten�n� centr� Falun Dafa s� verejn�mi organiz�ciami pre skuto�n� kultiva�n� prax, s� ur�en� iba na organizovanie a pom�hanie v kultiva�n�ch �innostiach a nemaj� sa vies� ako ekonomick� podniky, ani riadi� pou�it�m met�d admi�nistrat�vnych organiz�ci�. Nesm� vlastni� �iadne peniaze, ani ma�jetok. Nem��u organizova� �iadne aktivity na lie�enie chor�b. Asisten�n� centr� sa maj� riadi� vo�n�m sp�sobom.

II.�� V�etci pomocn�ci a pracovn�ci hlavn�ch asisten�n�ch centier Falun Dafa musia by� opravdiv�mi praktizuj�cimi, ktor� praktizuj� iba Falun Dafa.

III.� ��renie Falun Dafa sa mus� riadi� podstatou a vn�torn�m v�z�namom Dafa. Ani osobn� stanovisk�, ani met�dy in�ch prax� ne�mo�no ��ri� ako obsah Dafa, inak bud� praktizuj�ci zveden� na nespr�vne zm��anie.

IV.� V�etky hlavn� asisten�n� centr� musia �s� pr�kladom v dodr�iavan� z�konov a nariaden� kraj�n, kde s�dlia a nesm� zasahova� do poli�tiky. Zlep�ovanie xinxingu praktizuj�cich je podstatou kultiva�nej praxe.

V.�� V�etky miestne asisten�n� centr� by mali pod�a mo�nost� zosta� vo vz�jomnom kontakte a vz�jomne si vymie�a� sk�senosti, aby umo�nili celkov� zlep�enie v�etk�ch praktizuj�cich Dafa. �iaden kraj by nemal by� diskriminovan�. Pon�kanie sp�sy �udstvu zna�men� nerobi� �iadne rozdiely pod�a oblasti �i rasy. Xinxing opravdi�v�ch u�en�kov by mal by� zrejm� v�ade. T�, �o praktizuj� Dafa, s� v�etci u�en�kmi tej istej praxe.

VI.� �lovek mus� pevne odol�va� ka�d�mu konaniu, ktor� po�kodzuje vn�torn� v�znam Dafa. �iadnemu u�en�kovi nie je dovolen�, aby ��ril to, �o vid�, po�uje, alebo �o si uvedom� na svojej vlastnej n�z�kej �rovni ako obsah Falun Dafa a aby robil to, �o sa naz�va �vy�u�ovanie Fa�. Aj ke� chce u�i� �ud� robi� dobr� skutky, nie je to dovolen�, preto�e to nie je Fa, ale iba v��dne rady pre svetsk�ch �ud�. Nenes� silu, ktor� m� Fa na spasenie �ud�. Ka�d�, kto po�u��va svoje vlastn� sk�senosti, aby u�il Fa, je pova�ovan� za �lo�veka v�ne naru�uj�ceho Fa. Ak niekto cituje moje slov�, mus� doda�: �Majster Li Hongzhi povedal...� at�.

VII. U�en�kom Dafa je zak�zan� mie�a� svoju prax s praktikami ak�ch�ko�vek in�ch kultiva�n�ch met�d (t�, �o odbo�ia, patria v�dy do tejto skupiny �ud�). Ten, kto ignoruje toto varovanie, je s�m zod�povedn� za v�etky probl�my, ktor� nastan�. Odovzdajte tento od�kaz v�etk�m u�en�kom: Je neprijate�n� ma� v mysli predstavy a my�lienkov� z�mer in�ch prakt�k, ak rob�te na�e cvi�enia. Jedin� okam�it� my�lienka je to ist� ako usilovanie sa o veci inej �koly praktizovania. Len �o sa kultiva�n� prax zmie�a s in�mi, Falun sa pokaz� a strat� svoju ��innos�.

VIII.�� Praktizuj�ci Falun Dafa musia kultivova� svoj xinxing spolu s vy�kon�van�m cvi�en�. T�, ktor� sa zameraj� v�hradne na pohyby cvi�en� a zanedbaj� kultiv�ciu xinxingu, nebud� pova�ovan� za u�en�kov Falun Dafa. Preto mus� by� pre praktizuj�cich Dafa �tu�dovanie Fa a ��tanie kn�h podstatnou �as�ou ich ka�dodennej kul�tiv�cie.

Li Hongzhi

20. apr�l 1994

Dodatok II

Pravidl� pre u�en�kov Falun Dafa k ��reniu Dafa a v�u�be cvi�en�

I.�� Ke� ��ria Dafa na verejnosti, v�etci u�en�ci Falun Dafa m��u pou��va� len vetu: �Majster Li Hongzhi uv�dza...� alebo �Majster Li Hongzhi hovor�...� Je kategoricky zak�zan� pou��va� to, �o �lo�vek za��va, vid�, pozn�, alebo veci z in�ch prakt�k ako Li Hon�gzhiho Dafa. Inak to, �o by bolo ��ren�, by nebol Falun Dafa a toto by sa pova�ovalo za po�kodzovanie Falun Dafa.

II.�� V�etci u�en�ci Falun Dafa m��u roz�irova� Dafa pomocou skupino�v�ch stretnut�, na ktor�ch sa spolo�ne ��taj� knihy, skupi�nov�ch diskusi� alebo recitovan�m Fa, ktor� Majster Li Hongzhi u�il, na miestach praktizovania. Nikomu nie je dovolen� pou�i� formu predn�ky vo ve�kej s�le, tak, ako som to robil ja, aby u�il Fa. Nikto in� nie je schopn� u�i� Dafa a ani nem��e pochopi� moju sf�ru myslenia, ani prav� vn�torn� v�znam Fa, ktor� u��m.

III.� Ak praktizuj�ci rozpr�vaj� o svojich vlastn�ch my�lienkach a po�chopeniach Dafa po�as spolo�n�ho ��tania kn�h, skupinov�ch dis�kusi� alebo na cvi�ebn�ch miestach, musia uvies�, �e to je len �ich osobn� pochopenie�. Mie�anie Dafa s �osobn�m pochopen�m� nie je dovolen�, a u� v�bec nie pou�itie vlastn�ho �osobn�ho pocho�penia� ako slov Majstra Li Hongzhiho.

IV.� Pri ��ren� Dafa a v�u�be cvi�en� nie je �iadnemu u�en�kovi Falun Dafa dovolen� vybera� poplatok alebo prij�ma� ak�ko�vek dary. Hocikto, kto poru�� toto pravidlo, u� nie je u�en�kom Falun Dafa.

V.�� U�en�k Dafa nesmie zo �iadneho d�vodu vyu�i� pr�le�itos� u�i� cvi�enia na o�etrovanie pacientov alebo lie�enie chor�b. Inak to bude to ist� ako po�kodzovanie Dafa.

Li Hongzhi

25. apr�l 1994

Dodatok III

Po�iadavky na pomocn�kov Falun Dafa

I.�� Pomocn�ci maj� by� oddan� Falun Dafa, s nad�en�m pre�ho praco�va� a by� ochotn� sl��i� druh�m dobrovo�ne. Mali by by� inicia�t�vni pri organizovan� cvi�ebn�ch stretnut� pre praktizuj�cich.

II.�� Pomocn�ci musia praktizova� kultiv�ciu iba vo Falun Dafa. Ak by �tudovali cvi�enia in�ch prakt�k, automaticky by to znamenalo, �e stratili sp�sobilos� by� praktizuj�cimi a pomocn�kmi Falun Dafa.

III.� Na cvi�ebn�ch miestach musia by� pomocn�ci pr�sni na seba, ale ve�korys� k ostatn�m. Musia si udr�iava� svoj xinxing a by� n�pomocn� a priate�sk�.

IV.� Pomocn�ci by mali ��ri� Dafa a vyu�ova� cvi�enia �primne. Mali by akt�vne spolupracova� so v�etk�mi hlavn�mi asisten�n�mi cen�trami a podporova� v�etku ich pr�cu.

V.�� Pomocn�ci by mali vyu�ova� cvi�enia dobrovo�ne. Vyberanie po�platku alebo prij�manie darov je zak�zan�. Praktizuj�ci by nemali vyh�ad�va� ani sl�vu, ani zisk, ale hodnoty a cnos�.

Li Hongzhi

Dodatok IV

Spr�va pre praktizuj�cich Falun Dafa

I.�� Falun Dafa je kultiva�n� cesta budhovskej �koly. Nikomu nie je dovolen� ��ri� ak�ko�vek n�bo�enstv� pod pl�tikom praktizovania Falun Dafa.

II.�� V�etci praktizuj�ci Falun Dafa musia striktne dodr�iava� z�kony svojich kraj�n. Ak�ko�vek spr�vanie, ktor� poru�uje politiku alebo predpisy krajiny, by priamo odporovalo hodnot�m a cnostiam Falun Dafa. Dan� jednotlivec je zodpovedn� za poru�enie a v�etky jeho d�sledky.

III.� V�etci praktizuj�ci Falun Dafa by mali akt�vne udr�iava� svornos� kultiva�n�ho sveta a prispieva� k rozvoju tradi�nej �udskej kult�ry.

IV.� �tudentom, ako pomocn�kom tak aj u�en�kom Falun Dafa, je zak�zan� lie�i� pacientov bez schv�lenia od zakladate�a a majstra Falun Dafa, alebo bez z�skania povolenia z pr�slu�n�ch org�nov. �alej, nikomu nie je dovolen� prij�ma� peniaze alebo dary za svoj�vo�n� lie�enie chor�b.

V.�� tudenti Falun Dafa by mali bra� kultiv�ciu xinxingu ako podstatu na�ej praxe. Je im kategoricky zak�zan� plies� sa do politick�ch z�le�itost� krajiny a t�m viac zaplies� sa do ak�hoko�vek druhu politick�ho sporu alebo aktiv�t. T�, ktor� poru�ia toto pravidlo, u� nie s� u�en�kmi Falun Dafa. Dan� jednotlivec je zodpovedn� za v�etky n�sledky. Z�kladnou t��bou praktizuj�ceho je vytrvalo po�stupova� v opravdivej kultiv�cii a �o najsk�r dosiahnu� Dov��enie.

Li Hongzhi

Slovn�k pojmov

Ah-Q (A-q) � hl�pa postava z ��nskeho rom�nu �Pr�beh Ah-Q� od Lu Xuna.

Arhat � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je za trojit�m svetom, ale ni��ie ako B�dhisattva.

baihui (paj-chuej) � akupunkt�rny bod na temene hlavy.

benti (pen-tchi) � fyzick� telo �loveka a tel� v ostatn�ch dimenzi�ch; �p�vodn� telo�, �prav� telo�, �skuto�n� bytos��.

Bian Que (Pien �ch�e) � ve�mi zn�my lek�r z hist�rie ��nskej medi�c�ny.

B�dhisattva � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je za trojit�m svetom, vy��ie ako Arhat, ale ni��ie ako Tath�gata.

Budhov Fa � Budhov Z�kon; univerz�lne princ�py a z�kony; podstata vesm�ru.

Cao Cao (Cchao Cchao) � vl�dca v jednom z troch kr�ovstiev (220 � 265 n.l.).

Ci Hai (Cch� Chaj) � n�zov podrobn�ho ��nskeho slovn�ka.

�isto-biele Telo � prieh�adn� telo na najvy��ej �rovni kultiv�cie v Z�kone trojit�ho sveta.

Dafa (Ta-fa) � �Ve�k� cesta� alebo �Ve�k� Z�kon�, skr�ten� tvar pre cel� n�zov praxe Falun Dafa, �Ve�k� (kultiva�n�) cesta Kolesa Z�kona�.

dan (tan) � vn�torn� elix�r v �iakovom tele, energetick� zhluk nazbie�ran� z in�ch dimenzi�. Vo vonkaj�ej alch�mii sa ozna�uje ako �elix�r nesmrte�nosti�.

Dan Jing (Tan �ing) � klasick� ��nske dielo o kultiva�nej praxi.

dantian (tan-tchien) � �pole danu�, energetick� pole umiestnen� v spod�nej �asti brucha.

Dao De Jing (Tao-te-�ing) � �Kniha o ceste cnosti�.

Dao Cang (Tao Cchang) � klasick� ��nske dielo o kultiva�nej praxi.

de (te) � �cnos�� alebo �z�sluha�; biela l�tka.

Desa�smern� svet � budhovsk� �kola pon�ma svet ako skladaj�ci sa z desiatich smerov.

Dharma � u�enia Budhu ��kjam�niho.

ding (ting) � meditat�vny stav, v ktorom je myse� �plne pr�zdna, ale vedom�.

Dynastia Tang (Tchang) � jedno z najprosperuj�cej��ch obdob� ��nskej hist�rie (618 � 907 n. l.).

Fa (Fa) � �Cesta�, �Z�kon� alebo �Princ�py�.

Falun (Fa-lun) � �Koleso Z�kona�.

Falun Dafa (Fa-lun Ta-fa) � �Ve�k� (kultiva�n�) cesta Kolesa Z�kona�.

Falun Gong (Fa-lun Kung) � �Qigong Kolesa Z�kona�. Oba n�zvy Falun Gong a Falun Dafa sa pou��vaj� na ozna�enie tejto praxe.

fashen (fa-�en) � �Telo Z�kona�; telo vytvoren� z gongu (kultiva�nej energie) a Fa (Z�kona).

futi (fu-ti) � duch alebo zviera, ktor� posadlo �udsk� telo; posadnutie duchom alebo zviera�om.

gong (kung) � 1.kultiva�n� energia; 2. cvi�enia, ktor� kultivuj� t�to energiu.

Han (Chan) � n�rodnostn� pr�slu�nos� v��iny ��anov.

Han Xin (Chan Sin) � hlavn� gener�l pre Liu Banga v Dynastii Han (206 pr.n.l. � 23 n.l.).

H�naj�na � �Mal� voz budhizmu�.

Hua Tuo (Chua Tchuo) � ve�mi zn�my lek�r z hist�rie ��nskej medi�c�ny.

Huichang (Chui-�chang) � obdobie cis�ra We Zonga za dynastie Tang (841 � 846 n.l.).

huiyin (chui-jin) � akupunkt�rny bod v centre perinea (hr�dze).

Lao Zi (Lao-c�) � zakladate� taoizmu.

laogong (lao-kung) � akupunkt�rny bod v strede dlane.

Lotosov� dla� � poloha ruky, ktor� sa m� udr�iava� po�as cvi�en�. V tejto poz�cii s� dlane otvoren� a prsty uvo�nen�, ale vystret�. Prostredn�ky s� mierne ohnut� dovn�tra k stredom dlan�.

Li Shizhen (Li ��-�en) � ve�mi zn�my lek�r z hist�rie ��nskej medic�ny.

Lunyu (lun-j�) � prehl�senie; koment�r.

Mah�j�na � �Ve�k� voz budhizmu�.

Maitr�ja � v budhizme je Maitr�ja meno bud�ceho Budhu, ktor� pr�de na Zem pon�knu� sp�su po Budhovi ��kjam�nim.

Majster � (naz�van� aj U�ite�) �ctiv� oslovenie u�ite�a v ��ne. ��nsky pojem shifu (�i-fu) sa sklad� z dvoch znakov, ktor� zodpovedaj� slov�m �u�ite�� a �otec�.

mantra � formula, slabika �i slovo, ktor� sa odrieka pri medit�cii.

maoyou (mao-jou) � hranica medzi yinovou a yangovou stranou tela.

Mlie�no-biele Telo � o�isten� telo bez qi.

meridi�ny � sie� energetick�ch kan�lov v �udskom tele.

nefrit � (sivo)zelen� nerast, pou��van� na v�robu ozdobn�ch predme�tov; v ��n�tine �asto ozna�uje veci s ve�kou hodnotou.

pal�c niwan � taoistick� pojem pre epif�zu.

�Pripravenie taviaceho t�glika a pece, aby sa vytvoril dan z nazbiera�n�ch lie�iv�ch byliniek, alebo prid�vanie oh�a a nazbieran�ch lie��iv�ch byliniek� � taoistick� metafora pre proces vn�tornej alch�mie.

qi (�chi) � pod�a ��nskej predstavy nadob�da t�to l�tka/energia mnoho foriem v tele a v prostred�. Obvykle sa preklad� ako ��ivotn� ener�gia�; qi pod�a ��nskych predst�v ur�uje zdravie �loveka. �Qi� tie� m��e by� pou�it� v omnoho �ir�om v�zname na pop�sanie l�tok, ktor� s� nevidite�n� a beztvar�, ako vzduch, pach, hnev at�. V po�rovnan� s gongom je to ni��ia forma energie.

qigong (�chi-kung) � v�eobecn� meno pre ur�it� praktiky, ktor� kulti�vuj� �udsk� telo. V posledn�ch desa�ro�iach s� qigongov� cvi�e�nia v ��ne ve�mi popul�rne.

Qimen (�chi-men) � �nekonven�n� �kola�.

ren (�en) a du (tu) � energetick� kan�ly: Ren kan�l ide nahor z panvo�vej dutiny po strede prednej strany tela. Du kan�l za��na v panvo�vej dutine a ide nahor po strede chrbta.

sam�dhi � vytr�enie, �medit�cia v tranze� (v budhizme).

sarira � �peci�lne pozostatky zlo�en� z danu, ktor� ostali po mn�chovom spopolnen�.

shangen (�an-ken) � akupunkt�rny bod nach�dzaj�ci sa medzi obo��m.

Sun Simiao (Sun S�-miao) � ve�mi zn�my lek�r z hist�rie ��nskej medi�c�ny.

��kjam�ni � budha ��kjam�ni, alebo �Budha�, Gautama Siddh�rtha. V�eobecne zn�my ako zakladate� budhizmu, �il v starod�vnej Indii okolo 5. storo�ia pred na��m letopo�tom.

�rivatsa (tie� svastika) � �koleso svetla� zo sanskritu, symbol ��, ktor� sa datuje spred 2500 rokov a bol objaven� v kult�rnych po�zostatkoch v Gr�cku, Peru, Indii a ��ne. Po st�ro�ia znamenal ve�k� ��astie, reprezentoval slnko a bol ch�pan� v kladnom zmysle.

Tath�gata � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je nad �rov�ami B�dhisattvy a Arhata.

taiji (tchaj-�i) � symbol �koly Tao.

Tao � 1. tie� �Dao�, taoistick� v�raz pre �Cestu pr�rody a vesm�ru�, sp�sob, z�kon, ktor�m sa riadi pr�roda a vesm�r; 2. osvieten�, pre�buden� bytos�, ktor� dosiahla Tao.

t�glik � �iaruvzdorn� n�doba na tavenie.

tretie oko (tianmu, �tchien-mu�) � naz�van� aj �nebesk� oko�; tento pojem sa m��e vz�ahova� na syst�m tretieho oka alebo na ur�it� �as� tohto syst�mu, ako je napr�klad epif�za.

Tripitaka � zbierka k�nonick�ch budhistick�ch spisov (�Trojit� k��).

�Ve�k� kult�rna revol�cia� � komunistick� hnutie v ��ne, ktor� odsu�dzovalo tradi�n� hodnoty a kult�ru (1966 � 1976).

Xinjiang (Xin-�iang) � provincia v severov�chodnej ��ne.

xinxing (sin-sing) � povaha mysle alebo srdca; mor�lny charakter.

Xiulian (siou-lien) � kultiva�n� prax.

yin (jin) a yang (jang) � �kola Tao ver�, �e v�etko obsahuje opa�n� sily yin a yang, ktor� s� vz�jomne sa vylu�uj�ce, ale vz�jomne z�visl�, napr�klad �ena (yin) a mu� (yang), predn� strana tela (yin) a zadn� strana tela (yang).

yongquan (jung-�ch�an) � akupunkt�rny bod umiestnen� v strede cho�didla.

Zhen (�en), Shan (�an) a Ren (�en) � Zhen (pravda, pravdivos�, pravdo�vravnos�); Shan (dobrota, s�cit, zhovievavos�, l�skavos�, milosr�denstvo); Ren (zn�anlivos�, trpezlivos�, tolerancia, vytrvalos�, sebaovl�danie, zdr�anlivos�, schopnos� zn�a� utrpenia, odolnos�, stato�nos�).

��nska v�slovnos�

V knihe je pou�it� ofici�lny ��nsky prepis (pinyin), v ktorom sa p�s�men� ��taj� inak, ako je zvykom v sloven�ine. Presn� prepis v�slovnosti je pomerne zlo�it�, m��eme sa v�ak dr�a� toho, �e jednotliv� p�smen� sa ��taj� pribli�ne takto:

� a[a], �� b[p], �� c[cch], �� d[t], �� e[e], �� f[f], �� g[k],�� h[ch], �� i[i],�� j[�], �� k[kch], l[l], �� m[m], � n[n], o[o/u], �� p[pch], �� q[�ch], �� r[�], �� s[s], �� sh[�], �� t[tch], u[u],�� w[w], �� x[s], �� y[j], �� z[c], �� zh[�]

Teda napr�klad slovo qigong sa ��ta ako ��chi-kung�, xinxing ako �sin-sing� at�. V�slovnos� niektor�ch samohl�sok sa m��e mierne me�ni�, napr�klad �i� sa nemus� ��ta�, �o� sa niekedy ��ta sk�r ako �u� a po�dobne. D�sledky na celkov� v�slovnos� slova v�ak nie s� a� tak� podstatn�, tak�e ich tu neuv�dzame. Ke�e pinyin je uzn�van�m sp�so�bom prepisu z ��n�tiny, �itate� si v pr�pade z�ujmu m��e s�m n�js� spr�vnu v�slovnos� slov, ktor� ho zauj�maj�.

[1] Zhen, Shan, Ren [�en, �an, �en] � Pravdivos�, S�cit, Zn�anlivos�; Zhen (pravda, pravdivos�, opravdivos�); Shan (dobrota, s�cit, dobrosrde�nos�); Ren (zn�anlivos�, trpezlivos�, tolerancia, schopnos� zn�a� utrpenie).

[2] qigong (�chi-kung) � v�eobecn� meno pre ur�it� praktiky, ktor� kultivuj� �udsk� telo. V posledn�ch desa�ro�iach s� qigongov� cvi�enia v ��ne ve�mi popul�rne.

[3] Falun Gong (Fa-lun Kung) � �Qigong Kolesa Z�kona�. Oba n�zvy Falun Gong a Falun Dafa sa pou��vaj� na pomenovanie tejto praxe.

[5] fashen (fa-�en) � �Telo Z�kona�; telo vytvoren� z gongu (kultiva�nej energie) a Fa (Z�kona).

[6] gong (kung) � 1. kultiva�n� energia; 2. cvi�enia, ktor� kultivuj� t�to energiu.

[7] meridi�ny � sie� energetick�ch kan�lov v �udskom tele.

[8] Dafa (Ta-fa) � �Ve�k� Cesta�, alebo �Ve�k� Z�kon�; skr�ten� tvar pre cel� n�zov praxe Falun Dafa, �Ve�k� (kultiva�n�) cesta Kolesa Z�kona�.

[9] Dan Jing (Tan �ing), Dao Cang (Tao Cchang) � klasick� ��nske diela o kultiva�nej praxi.

[10] Tripitaka � zbierka k�nonick�ch budhistick�ch spisov (�Trojit� k��).

[11] Dynastia Tang (Tchang) � jedno z najprosperuj�cej��ch obdob� ��nskej hist�rie (618 � 907 n.l.).

[12] �� benti (pen-tchi) � fyzick� telo �loveka a tel� v ostatn�ch dimenzi�ch; �p�vodn� telo�, �prav� telo�, �skuto�n� bytos��.

[13] �� qi (�chi) � pod�a ��nskej predstavy nadob�da t�to l�tka/energia mnoho foriem v tele a v prostred�. Obvykle sa preklad� ako ��ivotn� energia�; qi pod�a ��nskych predst�v ur�uje zdravie �loveka. �Qi� tie� m��e by� pou�it� v omnoho �ir�om v�zname na pop�sanie l�tok, ktor� s� nevidite�n� a beztvar�, ako vzduch, pach, hnev at�. V porovnan� s gongom je to ni��ia forma energie.

[14] �� xinxing (sin-sing) � povaha mysle alebo srdca; mor�lny charakter.

[15] �� de (te) � �cnos�� alebo �z�sluha�; biela l�tka.

[16] �� dan (tan) � vn�torn� elix�r v �iakovom tele, energetick� zhluk nazbieran� z in�ch dimenzi�. Vo vonkaj�ej alch�mii sa ozna�uje ako �elix�r nesmrte�nosti�.

[17] �� pripravenie taviaceho t�glika a pece, aby sa vytvoril dan z nazbieran�ch lie�iv�ch byliniek� � taoistick� metafora pre proces vn�tornej alch�mie.

[18] �� tretie oko (tianmu, �tchien-mu�) � naz�van� aj �nebesk� oko�; tento pojem sa m��e vz�ahova� na syst�m tretieho oka alebo na ur�it� �as� tohto syst�mu, ako je napr�klad epif�za.

[19] �� bod shangen (�an-ken) � akupunkt�rny bod nach�dzaj�ci sa medzi obo��m.

[20] �� Majster � (naz�van� aj U�ite�) �ctiv� oslovenie u�ite�a v ��ne. ��nsky pojem shifu (�i-fu) sa sklad� z dvoch znakov, ktor� zodpovedaj� slov�m �u�ite�� a �otec�.

[21] �� Li Shizhen (Li ��-�en), Sun Simiao (Sun S�-miao), Bian Que (Pien �ch�e) a Hua Tuo (Chua Tchuo) � z hist�rie ve�mi zn�mi lek�ri ��nskej medic�ny.

[22] �� Ve�k� kult�rna revol�cia � komunistick� hnutie v ��ne, ktor� odsudzovalo tra�di�n� hodnoty a kult�ru (1966 � 1976).

[23] �� kjam�ni � budha ��kjam�ni, alebo �Budha�, Gautama Siddh�rtha. V�eobecne zn�my ako zakladate� budhizmu, �il v starod�vnej Indii okolo 5. storo�ia pred na��m letopo�tom.

[24] sam�dhi � vytr�enie, �medit�cia v tranze� (v budhizme).

[25] �� Mah�j�na � �Ve�k� voz budhizmu�.

[26] �� H�naj�na � �Mal� voz budhizmu�.

[27] �� Qimen (�chi-men) � �nekonven�n� �kola�.

[28] �� dantian (tan-tchien) � �pole danu�, energetick� pole umiestnen� v spodnej �asti brucha.

[29] �� Xiulian (siou-lien) � kultiva�n� prax.

[30] �� rivatsa (tie� svastika) � �koleso svetla� zo sanskritu, symbol, ktor� sa datuje spred 2500 rokov a bol objaven� v kult�rnych pozostatkoch v Gr�cku, Peru, Indii a ��ne. Po st�ro�ia znamenal ve�k� ��astie, reprezentoval slnko a bol ch�pan� v kladnom zmysle.

[31] �� taiji (tchaj-�i) � symbol �koly Tao.

[32] �� sarira � �peci�lne pozostatky zlo�en� z danu, ktor� ostali po mn�chovom spopolnen�.

[33] �� pal�c niwan � taoistick� pojem pre epif�zu.

[34] �� ren (�en) a du (tu) � energetick� kan�ly: Ren kan�l ide nahor z panvovej dutiny po strede prednej strany tela. Du kan�l za��na v panvovej dutine a ide nahor po strede chrbta.

[35] �� maoyou (mao-jou) � hranica medzi yinovou a yangovou stranou tela.

[36] �� bod huiyin (chui-jin) � akupunkt�rny bod v centre perinea (hr�dze).

[37] �� bod baihui (pai-chui) � akupunkt�rny bod na temene hlavy.

[38] �� yin a yang (jin a jang) � �kola Tao ver�, �e v�etko obsahuje opa�n� sily yin a yang, ktor� s� vz�jomne sa vylu�uj�ce, ale vz�jomne z�visl�, napr�klad �ena (yin) a mu� (yang), predn� strana tela (yin) a zadn� strana tela (yang).

[39] �� Lao Zi (Lao-c�) � zakladate� taoizmu.

[40] �� Dao De Jing (Tao-te-�ing) � �Kniha o ceste cnosti�.

[41] �� Ah-Q (A-q) � hl�pa postava z ��nskeho rom�nu �Pr�beh Ah-Q� od Lu Xuna.

[42] Desa�smern� svet � budhovsk� �kola pon�ma svet ako skladaj�ci sa z desiatich smerov.

[43] Fo Zhan Qianshou Fa (Fuo-�an-�chien-�ou-fa).

[44] Ver�e sa recituj� len raz, v ��n�tine, pred ka�d�m cvi�en�m. Ka�d� cvi�enie m� svoje vlastn� ver�e, ktor� m��ete nahlas recitova�, alebo si ich vypo�u� z cvi�eb�nej kazety.

[45] Shenshen Heyi (�en-�en che-i) � Spoj myse� a telo.

[46] Dongjing Suiji (tung-�ing suej-�i) � Pod�a energetick�ch mechanizmov sa pohy�buj, alebo upokoj.

[47] Dingtian Duzun (ting-tchien tu-cun) � Vysok� ako nebo a neporovnate�ne vzne��en�.

[48] Qianshou Foli (�chien-�ou fuo-li) � Tis�cruk� Budha vzpriamene stoj�.

[49] Liangshou Jieyin (liang-�ou �ie-jin).

[50] Maitr�ja � v budhizme je Maitr�ja meno bud�ceho Budhu, ktor� pr�de na Zem pon�knu� sp�su po Budhovi ��kjam�nim.

[51] �� Mile Shenyao (mi-le �en-jao).

[52] �� Jieyin (�ie-jin) � skratka pre Liangshou Jieyin.

[53] �� Tath�gata � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je nad �rov�ami B�dhisattvy a Arhata.

[54] �� Rulai Guanding (�u-laj kuan-ting).

[55] �� Shuangshou Heshi (�uang-�ou che-��).

[56] �� Lotosov� dla� � poloha ruky, ktor� sa m� udr�iava� po�as cvi�en�. V tejto poz�cii s� dlane otvoren� a prsty uvo�nen�, ale vystret�. Prostredn�ky s� mierne ohnut� dovn�tra k stredom dlan�.

[57] �� Zhangzhi Qiankun (�ang-� �chien-kchun) � Pozn�mka: Op�san� s� tu najm� pohyby pre mu�ov. U �ien s� pohyby r�k opa�n� ako u mu�ov.

[58] �� Jinhou Fenshen (�in-chou fen-�en).

[59] �� Shuanglong Xiahai (�uang-lung sia-chaj).

[60] �� B�dhisattva � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je za trojit�m svetom, vy��ie ako Arhat, ale ni��ie ako Tath�gata.

[61] �� Pusa Fulian (pchu-sa fu-lien).

[62] �� Arhat � osvieten� bytos� s �rov�ou ovocia v budhovskej �kole, ktor� je za troji�t�m svetom, ale ni��ie ako B�dhisattva.

[63] �� Luohan Beishan (luo-chan pej-�an).

[64] �� Vad�ra � Tu sa tento pojem vz�ahuje na Budhov�ch str�cov.

[65] �� Jingang Paishan (�in-kang pchaj-�an).

[66] �� Diekou Xiaofu (tie-kchou siao-fu).

[67] �� Falun Zhuang Fa (fa-lun �uang fa).

[68] �� Shenghui Zengli (�eng-chuej ceng-li) � Zv��i m�dros� a zv�� silu.

[69] �� Rongxin Qingti (�ung-sin �chin-tchi) � Zla� srdce a z�ah�i telo.

[70] �� Simiao Siwu (s�-miao s�-wu) � Ako v ��asnom a osvietenom stave.

[71] �� Falun Chuqi (fa-lun �chu-�chi) � Falun za��na st�pa�.

[72] �� Touqian Baolun (tchou-�chien pao-lun).

[73] �� Fuqian Baolun (fu-�chien pao-lun).

[74] �� Touding Baolun (tchou-ting pao-lun).

[75] �� Liangce Baolun (liang-cche pao-lun).

[76] �� Guantong Liangji Fa (kuan-tchung liang-�i fa).

[77] �� Jinghua Benti (�in-chua pen-tchi) � O�isti p�vodn� telo.

[78] Fakai Dingdi (fa-kchai ting-ti) � Fa odomyk� horn� a doln� energetick� prie�chody.

[79] �� Xinci Yimeng (sin-cch� ji-meng) � Srdce je zhovievav� a v��a siln�.

[80] �� Tongtian Chedi (tchung-tchien �che-ti) � Prenikaj nebom a zemou.

[81] �� Danshou Chong'guan (tan-�ou �chung-kuan).

[82] �� Shuangshou Chong'guan (�uang-�ou �chung-kuan).

[83] �� Shuangshou Tuidong Falun (�uang-�ou tchuej-tung fa-lun).

[84] �� Falun Zhoutian Fa (fa-lun �ou-tchien fa).

[85] �� Xuanfa Zhixu (s�an-fa �-s�) � Ot��aj�ci sa Fa dosiahne pr�zdnotu.

[86] �� Xinqing Siyu (sin-�ching s�-j�) � Srdce je �ist� ako r�dzi nefrit.

[87] �� Fanben Guizhen (fan-pen kuej-�en) � Vracia� sa k svojmu p�vodu a prav�mu ja.

[88] �� Youyou Siqi (jou-jou s�-�chi) � C�ti� �ahkos�, akoby si sa vzn�al.

[89] �� Shentong Jiachi Fa (�en-tchung �ia-�ch� fa).

[90] �� Sedenie s jednou nohou prekr�enou sa tie� naz�va polovi�n� lotosov� sed a sedenie s oboma nohami prekr�en�mi sa naz�va pln� lotosov� sed.

[91] �� ding (ting) � meditat�vny stav, v ktorom je myse� �plne pr�zdna, ale vedom�.

[92] �� Youyi Wuyi (jou-i wu-i) � Akoby s �myslom, ale bez �myslu.

[93] �� Yinsui Jiqi (jin-suej �i-�chi) � Pohyby r�k nasleduj� energetick� mechanizmy.

[94] �� Sikong Feikong (s�-kchung fej-kchung) � Akoby pr�zdny, ale nie pr�zdny.

[95] �� Dongjing Ruyi (tung-�ing �u-i) � Z�ahka sa pohybuj, alebo upokoj.

[96] �� Da Shouyin (ta �ou-jin).

[97] �� Prav� ruka pre �eny.

[99] �� Jiachi (�ia-�ch�).

[100] �� av� ruka pre �eny.

[101] �� Jinggong Xiulian (�ing-kung siou-lien).

[102] �� laogong (lao-kung) � akupunkt�rny bod v strede dlane.

[103] �� Jie Dingyin (�ie ting-jin) � spojenie r�k.

[104] �� yongquan (jung-�ch�an) � akupunkt�rny bod umiestnen� v strede chodidla.

[105] �� Falun� a �nebesk� okruh�.

slovensk� vydanie, okt�ber 2003

1. P�vod qigongu����������������������������������������

(2) Praktizuj�ci sa neusiluj� o nadprirodzen� schopnosti

4. Tretie oko

(1) Otvorenie tretieho oka

(2) �rovne tretieho oka

(1) Qigong budhovskej �koly

7. Spravodliv� kultiva�n� cesty a zl� cesty

(6) Spravodliv� prax sa m��e sta� zlou cestou

Kapitola II�

�(2) Kultiv�cia hlavn�ho vedomia

�(2) Nebesk� okruh Falun

�(1) Kultiv�cia na vysok�ch �rovniach

�(2) Prejavy gongu

(3) Kultiv�cia nad Z�konom trojit�ho sveta

�

Ve�k� Cesta k Dov��eniu Falun Dafa

(1) Kultiv�cia Faluna, nie kultiv�cia danu alebo vytv�ranie danu

(2) Falun kultivuje praktizuj�ceho dokonca aj vtedy, ke� nevykon�va cvi�enia

(3) Kultivovanie hlavn�ho vedomia, tak�e praktizuj�ci z�ska gong

(4) Kultivovanie mysle aj tela

(5) P� cvi�en�, ktor� s� jednoduch� a �ahko nau�ite�n�

(6) Nepou��vanie �innost� mysle, neodbo�ovanie a prudk� zvy�ovanie gongu

(7) Pri cvi�eniach netreba ma� starosti o miesto, �as alebo smer a tie� sa netreba stara� o ukon�enie cvi�enia

(8) M�te ochranu mojich Tiel Z�kona, netreba sa ob�va� zasahovania vonkaj�ieho zla

(1) Budha ukazuje tis�c r�k (Fo Zhan Qianshou Fa)[43]

(5) Zosil�ovanie nebesk�ch s�l (Shentong Jiachi Fa)[89]

1. P�vod qigongu��